Snoezelen funguje alebo prenos pozitívnych návykov do práce v triede

Už druhý školský rok sú žiaci našej špeciálnej školy v Ružomberku cielene sprevádzaní a podporovaní v multisenzorickej miestnosti Snoezelen certifikovaným špeciálnym pedagógom. Ide najmä o naše deti s autizmom, žiakov s viacnásobným postihnutím a niektorých žiakov B variantu. V miestnosti trávime jednotlivo každý týždeň 30 až 40 minút, pričom sa nezameriavame len na oddych, ale Snoezelen sa snažíme čo najviac využívať na rozvoj jednotlivých zručností a cielenú relaxáciu.

Je úžasné sledovať ako sa naši žiaci, aj tí s ťažkým postihnutím, na pobyt v miestnosti tešia, ako vzácne dokážu predvídať, že „teraz“ máme namierené do čarovného sveta Snoezelen, v ktorom sa snažíme krok po krôčiku napĺňať individuálne stanovené ciele a méty.

S vybranými deťmi sa učíme napríklad cielene využívať zrak, učíme sa ,,pozerať okolo seba“, kontrolovať okolité prostredie. Učíme sa odbúravať strach z niektorých podnetov ako je dotyk, alebo sa koncentrovať na vybrané stimuly a nejaký čas pri nich vydržať, povzbudzujeme sa ku komunikácii alebo spoločnej interakcii. Pre jedného z našich žiakov sa stal Snoezelen dokonca miestom, kde sa nám podarilo nadviazať prvý kontakt – kde sa naučil akceptovať našu prítomnosť.

Je mnoho príbehov, zážitkov a pozitívnych momentov, ktoré sa nám podarilo s našimi žiakmi zažiť. Každý má iné spôsoby a stimuly, ktoré ho zaktivizujú a ktoré ho naopak upokoja. Veľkým zadosťučinením a radosťou pre nás však nie je len samotná pozitívna reakcia dieťaťa a dosahovanie pozitívnych zmien v Snoezelen miestnosti. Nesmierne sa tešíme aj dobrej spätnej väzbe zo strany ostatných pedagógov, ktorí môžu vidieť dosiahnuté zmeny priamo na vyučovaní. Za všetky spomenieme aspoň jeden príklad:

Terezka, ktorá sa vzdeláva vo variante B, začala navštevovať Snoezelen z podnetu triednej učiteľky, pretože minimálne komunikovala, mala úzkosti, bála sa akéhokoľvek zlyhania. V Snoezelene spočiatku nejavila záujem o podnety okolo seba, ale na naše prekvapenie neustále rozprávala. Postupne, vďaka cielenej relaxácii, sa nám podarilo u Terezky vyvolať aktívny záujem o podnety v miestnosti – tieto komentovala alebo o nich rozprávala s druhou osobou. Neskôr bola dokonca schopná učiniť voľbu – povedať si, čo je lepšie, krajšie, čo jej viac vyhovuje. To všetko boli skutočnosti, ktorým sa pred tým vyhýbala alebo ich zahovorila, akoby mala strach prezentovať vlastné želanie. V Snoezelene Terezka dokázala venovať postupne viac a viac času podnetom v miestnosti, prípadne ďalším našim ponukám, a tieto akceptovať, už nemala takú potrebu vracať sa k svojim témam rozprávania. Po približne piatich stretnutiach triedna učiteľka začala badať pozitívne zmeny v jej správaní na vyučovaní: nielen väčší pokoj a spokojnosť, ale aj vyššiu ochotu komunikovať s ňou a s ostatnými žiakmi, dokonca vyjadriť svoje želanie. Rovnako u Terezky pominuli obavy z niektorých školských činností.

Spätná väzba od pedagóga je pre nás veľmi dôležitá. Význam Snoezelenu a prípadné pozitívne zmeny tak nevidíme len priamo v multisenzorickej miestnosti, ale sa prenášajú aj do prostredia, kde je to ešte viac potrebné – do triedy a práce na vyučovaní.

Jana Hrčová, pracuje s deťmi na Špeciálnej škole v Ružomberku

Publikoval: Ľuba Heinzlová