DIEŤA S PORUCHOU SENZORICKÉHO SPRACOVANIA V ŠKOLE

V článku špeciálnej pedagogičky PaedDr. Jany Hrčovej, Ph.D. nájdete zhrnutie základných stratégií, ktoré vám pomôžu pri vzdelávaní detí s problémami v oblasti senzorického spracovania. Dozviete sa, ako aktivizovať letargické deti a ako upokojiť príliš aktívne deti.

Prečo zasa nedáva pozor?

Dieťa, ktoré má problémy so senzorickým spracovaním alebo so senzorickou integráciou, má následne aj mnoho problémov v správaní alebo problémov v škole, ktoré znižujú jeho úspešnosť. Nie je to typ problému, ktorý by sa mal riešiť medikáciou dieťaťa, neustálym upozorňovaním, poukazovaním na jeho negatívne prejavy, jeho obmedzovaním, alebo naopak prehliadaním problémov v správaní, či benevolentným prístupom (pretože je hyperaktívne, impulzívne, nesústredené alebo letargické). Tieto prístupy neodstránia príčinu problému. Ak chceme tieto problémy u dieťaťa eliminovať, musíme sa pozrieť na ich pôvod, a to problém so spracovaním podnetov, a následne hľadať vhodnú intervenciu (napríklad senzorická integrácia) alebo aplikovať vhodné senzorické stratégie, ktoré uľahčia fungovanie dieťaťa v škole. V tomto je potrebné poradiť sa s odborníkom, ktorý dobre pozná túto problematiku.

Pomôcť môžeme vhodnou úpravou prostredia dieťaťa, vhodnou úpravou jeho pracovného miesta, prípadne zaraďovaním rôznych relaxačných, organizujúcich alebo aktivizačných techník. Z nich bude profitovať nielen dieťa s ťažkosťami v spracovaní podnetov, ale budú pozitívne vplývať aj na ostatné deti v triede.

Stratégie použiteľné v škole

Prinášame niekoľko tipov, ako deťom s poruchou senzorického spracovania (spracovania podnetov) v triede pomôcť:

Ak sa dieťa neustále vrtí na stoličke, zvážte úpravu jeho sedenia (podloženie vankúša, sedenie na fit lopte, prípadne iné možnosti), ktorá dieťaťu dodá potrebné stimuly a zároveň ho udrží na mieste.
Dbajte na to, aby sa dieťa pri sedení dotýkalo zeme celou plochou chodidla.
Zvážte vhodné miesto na sedenie v rámci triedy (v blízkosti pedagóga; u detí citlivejších na zrakové a sluchové podnety čo najďalej od dverí, okien alebo iných zdrojov rušivých zvukov).
U hypersenzitívnych detí nepoužívajte príliš jasné osvetlenie, blikajúce svetlá alebo sa vyvarujte prostrediu s neustálym hlukom alebo zvukmi – vzniká riziko preťaženia a prestimulovania, a teda vzniku problémového správania.
Naopak, ak je dieťa letargické/hyposenzitívne, jasné a intenzívnejšie svetlo pomôže k jeho aktivizácii.
U detí, ktoré sa ľahko nechajú rozptýliť zvukmi, alebo v hluku dochádza k rýchlemu preťaženiu, zvážte používanie slúchadiel alebo chráničov na uši.
Deťom, u ktorých dochádza k preťaženiu, umožnite odchod z rušivého miesta a strávenie určitého času v tichom a pokojnom prostredí, kde je málo podnetov (možnosť opustiť hlučnú triedu a prejsť sa po chodbe, možnosť obedovať na pokojnejšom mieste ako hlučná jedáleň…).
Dajte dieťaťu k dispozícii rôzne stláčacie alebo naťahovacie predmety alebo latexový pás, s ktorými môže manipulovať – dodáte mu intenzívnejšie podnety, aby mohlo dobre vnímať vlastné ruky a zároveň mu to pomôže upokojiť sa alebo sa lepšie sústrediť a zotrvať na mieste. Taktiež je možné na stoličku pripevniť gumu, o ktorú sa dieťa bude môcť zapierať nohami.
Niektorým deťom pomôže aj vizualizácia času alebo rozvrhu, aby vedeli koľko a akých aktivít ich čaká (netýka sa len detí s autizmom), prípadne vizualizácia postupov jednotlivých aktivít (nápomocné aj pre deti s dyspraxiou).
Pre príliš aktívne deti je vhodné, aby boli zapojené do ,,ťažkej práce“ v triede – napríklad prenášanie učebníc, skladanie/vykladanie stoličiek, prenášanie rôznych ťažších predmetov – tento typ aktivity im poskytne intenzívnejšie podnety a zároveň má utlmujúci charakter. Na upokojenie alebo tlmenie príliš veľkej aktivity sú vhodné aj rôzne záťažové pomôcky (vankúše, vesty, prikrývky, vaky). Dieťa môže nosiť záťažovú vestu alebo ležať pod záťažovou prikrývkou alebo obyčajným vakom (používanie záťažových pomôcok je vhodné konzultovať s odborníkom). Upokojiť sa dieťa môže aj pri pomalom a monotónnom hojdaní na hojdačke, počúvaním upokojujúcej hudby cez slúchadlá, žuvaním žuvačky…).
Pre aktivizáciu apatického dieťaťa sú naopak vhodné náhle a rýchle podnety – jemný dotyk, jasné svetlo, náhly zvuk alebo po určitom čase sedenia v lavici aj rôzne pohybové aktivity ako skákanie, beh, hra s loptou…).