Rozhovor vznikol dňa 18. septembra 2013 v Domove sociálnych služieb v Giraltovciach, ktorý poskytuje služby klientom s mentálnym, telesným, zmyslovým, kombinovaným postihnutím alebo psychickými poruchami. Pracovníčky zariadenia nám v rozhovore porozprávali najmä o voľnočasovom využití Snoezelen miestnosti a o prepojení multisenzorickej terapie a canisterapie. Rozhovor pripravili a viedli PaedDr. Jana Hrčová a Mgr. Zuzana Pavlíková.
Mohli by ste, prosím, v stručnosti predstaviť vaše zariadenie a služby, ktoré poskytujete?
Zuzana Jurčová, sociálny pracovník: Sme Domov sociálnych služieb v Giraltovciach. Poskytujeme sociálne služby pre osoby so zmyslovým, telesným a kombinovaným postihnutím. Máme 121 klientov. Sociálne služby poskytujeme celoročnou, týždennou a ambulantnou formou.
Odkedy využívate vo vašom zariadení multisenzorickú miestnosť?
Zuzana: Približne od roku 2008.
Čo vás viedlo k zriadeniu multisenzorickej miestnosti?
Zuzana: Primárne sme chceli zaviesť určité inovatívne terapie. Tiež bolo naším zámerom spríjemniť našim klientom, najmä tým s hlbším stupňom mentálneho postihnutia, pobyt v zariadení a umožniť im prežívať plnohodnotnejší život.
Ktorí zamestnanci a s akým profesijným zaradením využívajú multisenzorickú miestnosť pri práci s klientmi?
Spoločne: Multisenzorickú miestnosť môžu využívať všetci zamestnanci zariadenia.
S akými klientmi pracujete v multisenzorickej miestnosti?
Vlasta Kačurová, fyzioterapeut: Pracujeme s klientmi s rozličnými postihnutiami – telesným, duševným či mentálnym postihnutím rôzneho stupňa. Niektorí klienti sú taktiež imobilní. Okrem iného máme klientov aj s Downovým syndrómom či poruchami správania.
V akom vekovom rozpätí sú vaši klienti?
Vlasta: Pracujeme s klientmi približne od 15 do 40 rokov.
Aká časť klientov využíva Snoezelen? Sú klienti, ktorí do miestnosti vôbec nechodia?
Ivana Hliboká, fyzioterapeut: Postupne skúšame zapájať do aktivít v Snoezelen miestnosti všetkých klientov, ale pri počte 120 klientov je to náročné. Pri návštevách multisenzorickej miestnosti sa opakujú tí klienti, s ktorými sa dobre spolupracuje a vykazujú dobré výsledky.
Vlasta: Klienti, ktorí do miestnosti vôbec nechodia sú buď veľmi pasívni a je s nimi ťažká spolupráca, alebo hyperaktívni, ktorí v miestnosti nevydržia zotrvať dostačujúci čas.
Z troch prístupov, ktoré sa v rámci Snoezelenu využívajú, teda voľnočasová aktivita, terapeutická aktivita a pedagogické podporné opatrenie, ktorý využívate vo svojej práci najviac?
Ivana: U dospelých klientov prevažuje jednoznačne relaxačná voľnočasová aktivita. Vtedy si klient sám vyberá činnosť, ktorú bude v miestnosti vykonávať. Pri deťoch postupujeme na základe individuálnych rozvojových plánov a pracujeme na cieli, ktorý je zadaný.
Sú niektoré pobyty v multisenzorickej miestnosti aj riadené? Napríklad vy začnete cielene danému klientovi ponúkať podnety, alebo si väčšinou klient vyberie, čím sa chce zaoberať a čo chce robiť?
Zlatica Bakalárová, fyzioterapeut: To, či budú pobyty v miestnosti riadené alebo spontánne záleží od momentálnej nálady klienta. Napr. niekedy príde klient za nami sám a povie konkrétne, čo chce robiť, či už relaxovať, pomasírovať, alebo ísť do suchého bazénu prehadzovať guľôčky. Na druhej strane, s deťmi pracujeme na základe individuálnych rozvojových plánov. Tento individuálny rozvojový plán vzniká po dohode s pedagogickými pracovníkmi – vychovávateľkami alebo ergoterapeutkami. Na hlavnom cieli individuálneho rozvojového plánu určitého dieťaťa sa potom snažíme pracovať aj my v Snoezelen miestnosti.
Čo sa týka foriem práce, ktorá prevažuje? Individuálna, alebo skupinová?
Ivana: V rámci skupinovej aktivity si vyberáme maximálne dvoch klientov, ktorí sú si čo najviac povahovo a diagnózou podobní. Pri výbere berieme samozrejme ohľad aj na momentálny stav klienta. Skupinová aktivita prebieha napríklad takým spôsobom, že jeden klient je v suchom bazéne a druhý na vodnej posteli. Pustíme si relaxačnú hudbu, pričom klient na vodnej posteli samostatne relaxuje a ja sa intenzívne venujem klientovi v suchom bazéne. Tam ide hlavne o hmatovú aktivitu ako chytanie a vyberanie loptičiek. Po čase nechám klienta v suchom bazéne samého a aktívne sa venujem druhému klientovi na vodnej posteli, ktorého masírujem.
Ktoré pomôcky alebo komponenty sú vo vašej miestnosti najdôležitejšie? Ktoré pri práci najčastejšie využívate?
Ivana: V rámci zrakovej stimulácie sú pre nás najdôležitejšími komponentmi miestnosti najmä vodné lávové lampy, bublinkový valec, zrkadlová guľa, farebné reflektory a hviezdne nebo. Čo sa týka sluchovej stimulácie, využívame CD s relaxačnou hudbou alebo pesničkami či rozprávkami pre deti, ale aj klavír, zvonkohru a zvukové hračky. V rámci hmatovej stimulácie používame rôzne guľôčky, žinky, hračky z rozličných materiálov a masážne pomôcky. Na čuchovú stimuláciu zvykneme využívať vonné sviečky a voňavky. Chuťové podnety veľmi nepoužívame.
Ktoré z komponentov sú najobľúbenejšie u klientov?
Zlatica: Deti majú radi rôzne plyšové hračky, ktoré si k sebe túlia a hladkajú. Tiež sa radi zapozerajú do farebných svetiel, lávovej lampy či vodnej fontány. Zaujímajú sa veľmi aj o zvukové hračky, najmä klavír.
Ktoré iné terapeutické prístupy a aktivity využívate pri práci v multisenzorickej miestnosti?
Zlatica: V našom zariadení spájame multisenzorickú terapiu s canisterapiou, v podstate zlučujeme voľnočasovú aktivitu a terapeutickú prácu v rámci canisterapie.
Mohli by ste bližšie popísať canisterapiu v multisenzorickej miestnosti? Ako prebieha a akým spôsobom sa vám to podarilo skĺbiť?
Jana Hristová, canisterapeutka: Pracujem ako canisterapeutka s pudlami. V miestnosti sa nám pracuje veľmi dobre, pretože tam máme bezpečnú pokojnú atmosféru, ktorá je pri takejto práci potrebná. Využívam väčšinou malých psíkov, ktorí nepotrebujú toľko priestoru, a preto s nimi možno pracovať i v Snoezelen miestnosti s menšími rozmermi. V Snoezelene vykonávame buď aktívnu činnosť s klientom a pracujeme na nácviku rozličných schopností, alebo sa zameriavame na polohovanie klienta na vodnej posteli.
Mohli by ste popísať, ako vyzerá vaša práca v multisenzorickej miestnosti na prípade jedného klienta? Ako zostavujete jednotlivé Snoezelen jednotky?
Ivana: S Petrom sú základom nášho pobytu v miestnosti aktivity v suchom bazéne. Pomôžem mu vstúpiť do suchého bazéna, lebo má problémy s jemnou motorikou aj s chôdzou. V suchom bazéne sa nachádzajú loptičky rôznej farby a Peťo sa s nimi veľmi rád hrá. Keďže vie rozoznávať farby, poskytnem mu zberný kôš, do ktorého postupne vkladá loptičky podľa farby. Ďalej mu napríklad schovám rozličné hračky do bazéna medzi loptičky a on ich skúša hľadať. Obidve aktivity smerujú k precvičeniu jemnej motoriky a úchopu. Počas aktivity máme zapnutú relaxačnú hudbu alebo pesničky pre deti, čo vytvára vynikajúcu atmosféru pre hru v suchom bazéne.
Vlasta: Monika má veľmi rada rozprávky a plyšové hračky. Ľahne si na vodnú posteľ, zapnem CD s jej obľúbenou rozprávkou a dám jej na výber z plyšových hračiek. Zväčša si vyberie psíka. Keď počúva rozprávku a hrá sa s plyšovým psíkom, masírujem ju. Rada relaxuje pri masáži. Po čase prejdeme k rozpoznávaniu vôní, čo ju tiež baví. Mám pre ňu pripravené napr. vône škorice, klinčekov, badyánu či medu.
Aké je približné časové trvanie pobytu klientov v Snoezelen miestnosti?
Ivana: V priemere trvá jedno stretnutie s klientom v Snoezelen miestnosti 30-40 minút. Je to individuálne a záleží to od jednotlivých klientov. Niekedy sa stane, že klient po 10 minútach vstane a chce ísť preč.
Vlasta: Máme aj klientov, ktorí zotrvajú v miestnosti aj dlhšie ako hodinu. Je problém ich odtiaľ dostať, lebo sa im tam veľmi páči.
Zlatica: Dĺžka pobytu v Snoezelen miestnosti záleží najmä od momentálneho stavu klienta, a preto sa často mení.
Aký prínos má Snoezelen miestnosť pre vašich klientov? Aké efekty pozorujete za tie roky, čo miestnosť vyžívate?
Zlatica: Prínos Snoezelenu vidím najmä v tom, že dokáže klientov upokojiť. Keď deti „nemajú svoj deň“, sú nervózne a roztržité, pobyt v multisenzorickej miestnosti im pomáha dostať sa do pohody. Potom sa s nimi ľahšie pracuje na plnení individuálnych rozvojových plánov.
Ivana: Snoezelen nám dáva možnosť vyplniť voľný čas klienta inou činnosťou a iným prostredím. Chodíme napr. do telocvične či na prechádzku, ale Snoezelen sa pre nich stal iným prostredím, novým, bezpečným.
Aký prínos má Snoezelen pre vás ako odborníkov? Ako vás vo vašej práci posunul?
Ivana: Vďaka Snoezelenu prestala byť naša práca jednotvárna. Striedavo vykonávame fyzioterapiu, multisenzorickú terapiu, ale aj prvky canisterapie. Náš pracovný deň sa tým stal pestrejší.
Zlatica: Klienti majú radi zmenu. Keď ich presunieme do Snoezelen miestnosti, tak povedia, že by tam radi zostali. Človeka poteší, že klienti samotní majú o terapiu záujem. Dokonca sa stáva, že nás klienti sami vyhľadávajú, aby sme s nimi išli do multisenzorickej miestnosti. Takáto spätná väzba na našu prácu v Snoezelen miestnosti je pre nás motiváciou k ďalšej práci.
Z akých zdrojov sa inšpirujete pri vytváraní činností a aktivít v multisenzorickej miestnosti?
Ivana: V Snoezelen miestnosti v podstate pracujeme intuitívne, podľa toho ako svojich klientov poznáme a podľa toho, čo u nich chceme aktuálne rozvíjať. Pred začiatkom práce v multisenzorickej miestnosti sme absolvovali dve školenia, ale radi by sme získali ďalšie poznatky. Myslím si, že by bolo pre nás dobré navštíviť iné zariadenia, vidieť ich prácu, poučiť sa a inšpirovať k našej ďalšej práci.
Privítali by ste vzdelávanie formou prednášky alebo skôr praktického workshopu?
Ivana: Teória je dostupná na internete. Ocenili by sme skôr praktickú ukážku, ktorá nám odhalí konkrétne postupy práce s klientmi.
Plánujete ďalej rozvíjať vašu miestnosť? Ak áno, akým spôsobom?
Zuzana: Všetko záleží od financií. Radi by sme zriadili hravú miestnosť, ktorá by bola pre klientov nášho zariadenia veľkým prínosom. Tiež chceme bielu miestnosť doplniť novými komponentmi. Naším veľkým snom je dotyková tabuľa. Vyžaduje to dosť veľa financií, budeme však skúšať a reagovať na výzvy a granty.
Sú nejaké ďalšie postrehy či pripomienky, o ktoré by ste sa chceli podeliť s ostatnými učiteľmi a odborníkmi?
Zuzana: Ja by som reagovala na tému ďalšieho dovzdelávania formou akreditovaných kurzov. Na Slovensku zatiaľ chýbajú akreditované kurzy venované Snoezelen terapii a myslím si, že by boli žiadané zo strany pracovníkov rôznych zariadení.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
