Rozhovor vznikol dňa 1. októbra 2013 v Zariadení pre seniorov a Domove sociálnych služieb v Horelici. Zariadenie sa venuje osobám s rôznymi typmi postihnutia od detského až po seniorský vek. Rozhovor sa zameriava najmä na možnosti uvoľnenia, upokojenia a relaxácie, ktoré Snoezelen klientom prináša. Rozhovor pripravila a viedla PaedDr. Jana Hrčová.
Mohli by ste v stručnosti predstaviť vaše zariadenie a služby, ktoré poskytujete?
Veronika Húsková, sociálna pracovníčka: Sme Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Horelica. Naše zariadenie vzniklo zlúčením dvoch zariadení: domova sociálnych služieb pre deti a dospelých a domova dôchodcov. Kapacita nášho zariadenia je 159 klientov rôznej vekovej štruktúry. Najmladší klient má 8 rokov a najstaršia klientka 99. Poskytujeme sociálne služby formou ambulantnou, týždennou a celoročnou.
Odkedy využívate vo vašom zariadení multisenzorickú miestnosť?
Silvia Capeková, sociálna pracovníčka: Miestnosť sme zriadili 1. 8. 2012.
Čo vás viedlo k zriadeniu multisenzorickej miestnosti?
Jaroslava Durčáková, sociálna pracovníčka: Máme širokú škálu klientov: deti, dospelých aj seniorov. Nájsť niečo, čo by ich upútalo, nie je jednoduché. Mali sme šťastie, že kolegyne boli na medzinárodnej konferencii o Snoezelene v Bratislave. Prišli veľmi nadšené z filozofie a teórie Snoezelenu. Následne sme hľadali ďalšie informácie v časopisoch a na internete. Podarilo sa nám presvedčiť pani riaditeľku a potom to išlo ľahko. Chceli sme klientom poskytnúť niečo nové, čo by ich upútalo, aby mohli zabudnúť, že sú v inštitúcii.
Koľkí zamestnanci a s akým pracovným zaradením využívajú multisenzorickú miestnosť?
Silvia: Snoezelen využívajú štyri sociálne pracovníčky podľa vypracovaného harmonogramu.
Aká je cieľová skupina pri práci v multisenzorických miestnostiach, s ohľadom na druh a stupeň postihnutia?
Silvia: Miestnosť navštevujú klienti s telesným a mentálnym postihnutím, klienti po cievnej mozgovej príhode, deti do 18 rokov a seniori.
Sú klienti, ktorí do Snoezelenu nechodia? Ak takí klienti sú, mohli by ste špecifikovať dôvody?
Jaroslava: Nechodia sem všetci klienti. Jednotlivých klientov sa pýtame, či chcú ísť do Snoezelenu. Klienti, ktorí nechcú alebo nemajú záujem, multisenzorickú miestnosť nenavštevujú. Ja pracujem s klientmi na pracovisku Horelica 18, ktorí navštevujú Snoezelen v skupinách. Viackrát sa mi stalo, že niektorý klient do miestnosti nechcel ísť, pretože ho v tom čase zaujala iná činnosť a chcel sa venovať jej. Inokedy do miestnosti išiel a bol v nej veľmi spokojný. Ďalší dôvod, prečo Snoezelen nevyužívajú všetci klienti, je veľká kapacita zariadenia. Keďže miestnosť je v prevádzke len jeden rok, stále mapujeme a skúšame jej možnosti. Počet klientov, ktorí miestnosť navštevujú, je nižší, ale postupne sa zvyšuje podľa našich možností.
Aká časť z celkového počtu klientov využíva Snoezelen?
Jaroslava: Na pracovisku Horelica 18 máme 48 klientov, Snoezelen navštevuje približne polovica z nich.
Silvia: Na pracovisku Horelica 107 sú to približne tri štvrtiny klientov. Ide o klientov s telesným postihnutím, mentálnym postihnutím, so stareckou demenciou alebo o klientov po cievnej mozgovej príhode.
Veronika: Ja pracujem so seniormi, mám na starosti približne 36 klientov. 14 z nich využíva multisenzorickú miestnosť. Niektorí klienti sú imobilní a nemajú možnosť navštíviť túto miestnosť.
Aké je vekové rozpätie klientov, ktorí využívajú Snoezelen?
Jaroslava: V mojej skupine využívajú bielu miestnosť klienti od 8 do 48 rokov. Na pracovisku Horelica 18, kde sa nachádzajú aj moji klienti, využívame aspoň prvky Snoezelenu. Táto miestnosť obsahuje prvky hrovej miestnosti, máme tam suchý bazén, rôzne pomôcky na cvičenie, ihlany, preliezky. Toto je určené pre všetkých 48 klientov pracoviska. Ak by som to mala zhrnúť, bielu miestnosť navštevuje približne polovica klientov, ale prvky Snoezelenu sú dostupné pre všetkých.
Silvia: Vekové rozpätie mojich klientov, ktorí navštevujú miestnosť, je od 65 do 90 rokov.
Veronika: Môj najmladší klient má 65 rokov a najstaršia klientka 95 rokov.
Uviedli ste, že máte aj imobilných klientov, ktorých je ťažké alebo nemožné dopraviť do miestnosti, a preto ju nevyužívajú. Využívate u nich aspoň prvky Snoezelenu v ich prirodzenom prostredí?
Veronika: U klientov, ktorí nemajú možnosť navštíviť Snoezelen miestnosť, využívame niektoré jeho prvky prostredníctvom mobilného Snoezelenu. Vtedy klientov navštevujeme v ich izbách a poskytujeme im čuchovú a hmatovú stimuláciu prostredníctvom vrecúšok s prírodninami, ktoré sme si vyrobili. Vo vrecúškach sa nachádzajú rôzne materiály, napr. seno, gaštany, strukoviny, káva, rôzne kamene.
Jaroslava: Využívame rôzne fľaštičky, ktoré máme rozdelené na tri skupiny. V jednej máme bylinky, ktoré sa vyskytujú na Kysuciach. Tie slúžia nielen na čuchovú, ale aj na zrakovú stimuláciu. Druhá skupina obsahuje rôzne exotické čaje. Tretiu skupinu tvoria rôzne druhy korenín, ktoré sa bežne využívajú. Klienti môžu pocítiť jednak exotiku, ale aj to, čo je typické pre región Kysúc.
Snoezelen môžeme vnímať ako voľnočasovú aktivitu, pedagogické podporné opatrenie alebo terapeuticky orientovaný prístup. Ktorý z týchto troch prístupov prevažuje vo vašej práci a prečo?
Jaroslava: Snoezelen využívame viac menej ako voľnočasovú aktivitu, ale v malej miere sú zastúpené aj pedagogické prvky. Napríklad u detí s mentálnym postihnutím sa pri zapnutom valci snažíme zaradiť poznávanie farieb alebo hmatovú stimuláciu. V našom zariadení možno hovoriť najmä o voľnočasovej aktivite. Snažíme sa pôsobiť na klientov, ktorí majú nejaké problémy a pomáhame im zvládať rôzne životné situácie navodením atmosféry pokoja a uvoľnenia, aby mohli nájsť samých seba. Keď klient príde do miestnosti, sám si vyberie to, čo potrebuje. Klienti jednotlivé komponenty dobre poznajú, a preto si ich sami vyberajú. Vedia, čo im môžu poskytnúť, a ktoré z nich sú im príjemné.
Akú formu práce využívate v multisenzorickej miestnosti, individuálnu alebo skupinovú?
Jaroslava: S deťmi a s mládežou s mentálnym postihnutím využívam najmä skupinovú prácu. Ide o malé skupiny troch, maximálne štyroch klientov. Počas každého pobytu si vyberiem klienta, ktorý to potrebuje, a venujem sa mu individuálne. Už vieme, ktorí klienti čo potrebujú, ktorí si vyhovujú a v rámci pobytu sa nevyrušujú. Tí chodia do miestnosti spolu. Naším zámerom je, aby ich v miestnosti nič nevyrušovalo, aby tu mohli načerpať nové sily.
Silvia: Na začiatku som uprednostňovala individuálnu prácu, aby som zistila, aké sú preferencie a záujmy jednotlivých klientov. V súčasnosti tiež privádzam do miestnosti malú skupinu dvoch, maximálne troch klientov.
Veronika: Pri práci so seniormi zatiaľ uprednostňujem individuálne Snoezelen jednotky. Stále zisťujem ich potreby a preferencie. Dôvodom je aj to, že Snoezelen využívam s klientmi len pol roka.
Uviedli ste, že pracujete so skupinou. Je to tak, že klienti sú v miestnosti spolu a každý si vyberie svoju činnosť, alebo sa snažíte zapojiť do jednej aktivity všetkých?
Jaroslava: Keď vstúpime do miestnosti, pýtam sa klientov na to, čo by chceli. Každý si vyberie svoje obľúbené miesto (vodná posteľ, hojdačka, relaxačný vankúš) a ja im ponúknem ešte nejaký ďalší podnet. Snažím sa skĺbiť preferencie klientov a moje plány. Niekedy sa stane, že máme s klientmi spoločnú aktivitu. Napríklad, ak pracujeme s vrecúškami s prírodninami, riešime to formou hádaniek, čo by mohlo byť vo vrecúšku. Klienti si sadnú do kruhu, prehadzujú si vrecúška a kto vrecúško chytí, háda, čo je vo vnútri.
Ktoré komponenty v miestnosti využívate pri práci najčastejšie?
Jaroslava: Často využívame vodnú posteľ, hojdacie kreslo, svetelné efekty, optické vlákna, bublinkové valce, Space projektor, dataprojektor s premietaním obrazov na tému prírody. Všetko je podfarbené relaxačnou hudbou. Na hmatovú stimuláciu používame hlavne prírodniny, ktoré som spomínala. Niekedy zapneme aj aromadifuzér. Mladých klientov, s ktorými pracujem, oslovuje všetko, čo je založené na hudbe a na svetlách. Tieto dve skupiny podnetov sú u nich najviac preferované.
Silvia: Ja najčastejšie využívam vodnú posteľ spolu s optickými vláknami a bublinkovými valcami. Veľký dôraz kladiem na hmatovú stimuláciu a na dotyky. Okrem toho využívam aj hojdacie kreslo a dataprojektor.
Veronika: Seniori najviac preferujú vodnú posteľ v spojení s relaxačnou hudbou. Miestnosť využívajú najmä na relaxáciu a toto im dotvára príjemnú atmosféru.
Jaroslava: U mojich klientov na pracovisku Horelica 18 som spozorovala, že ak napríklad sledovali nejaký program v televízii, veľmi ich nezaujímal. Naopak, keď boli v miestnosti a bol zapnutý Space projektor alebo dataprojektor s obrázkami prírody, klienti o tom diskutovali, gestikulovali. Akoby ten podnet, ktorý je ohraničený na určitý priestor, v nich zanechal hlbšiu stopu. Dôvod môže byť to, že v multisenzorickej miestnosti nie je také množstvo podnetov, sú hlbšie a prichádzajú a odchádzajú pomalšie. To im vyhovuje, ľahšie na to reagujú. Ak v Snoezelen miestnosti vidia napríklad vodopády alebo valiacu sa guľu, diskutujú o tom, čo to môže byť, ako to vyzerá. Pri bežných programoch alebo rozprávkach to nerobia.
Akým spôsobom zostavujete jednotlivé Snoezelen jednotky? Mohli by ste to popísať na konkrétnom príklade, od príchodu klienta až po jeho odchod.
Jaroslava: Snoezelen jednotka s mojimi klientmi vyzerá nasledovne: pri vstupe do miestnosti si môžu vybrať a povedať, aký komponent chcú. Jurko (skutočné meno klienta bolo zmenené) si väčšinou vyberá vodnú posteľ. K tomu mu ponúknem na výber niektorý zo svetelných efektov a pustím relaxačnú hudbu. Jurko leží na posteli a ja ho prikrývam, aby sa cítil ako v hniezdočku. Po približne 15-20 minútach si k nemu sadnem a potichu sa zhovárame. Ak má chuť a záujem, rozpráva už sám a spontánne. Ak nemá záujem, nerozprávame sa. Väčšinou je to tak, že sa chce rozprávať, pretože to potrebuje. Pri rozhovore rozoberáme jeho prežívanie, prípadne problémy, s ktorými sa potýka. Snoezelen jednotka väčšinou končí rozhovorom. Ak má nejaký problém, snažíme sa pri rozhovore nájsť riešenie.
Ako dlho približne trvá jeden pobyt v miestnosti?
Veronika: Pri senioroch máme vyhradenú hodinu, ale vždy je to na rozhodnutí klienta. Ak chce miestnosť opustiť, odchádzame. V tomto prípade pobyty v miestnosti ukončuje klient.
Jaroslava: U mojich klientov je to tiež približne hodina. Ak by sme sa mali riadiť tým, koľko chce v miestnosti zotrvať klient, boli by sme tu veľmi dlho. U Tomáša (meno klienta bolo zmenené) sa mi stalo, že chcel miestnosť opustiť po 20 minútach. Rešpektovala som jeho rozhodnutie a miestnosť mohol opustiť. Ostatní chceli pokračovať so Snoezelenom, čo som im umožnila.
Aké iné terapeutické prístupy alebo metódy využívate v rámci Snoezelenu?
Silvia: Snoezelen najčastejšie kombinujeme s reminiscenčnou terapiou a validačnou terapiou. V budúcnosti by sme chceli začať využívať aj bazálnu stimuláciu.
Ak by ste mohli zhodnotiť ten rok práce, aký prínos predstavuje Snoezelen pre vašich klientov? Aký má efekt na ich osobnosť?
Jaroslava: U klientov, s ktorými navštevujem Snoezelen, máme bližší vzťah. Oni si ma automaticky spájajú s multisenzorickou miestnosťou, s relaxáciou a príjemnými pocitmi, ktoré zažili pri Snoezelene. Títo klienti sú potom otvorenejší a lepšie sa s nimi pracuje. Jurko to zhrnul nasledovne: ,,V miestnosti načerpám novú energiu a mám tu pokoj svätý.“ Prínos miestnosti je v tom, že pomáha klientom pri harmonizácii a načerpaní síl.
Mohli by ste uviesť konkrétny príklad, ako Snoezelen pomohol klientovi?
Jaroslava: Jurko je klient s poruchami správania. Okrem toho má diagnostikovaný hydrocefalus, je v hraničnom pásme mentálnej retardácie a má ešte viaceré iné diagnózy, ale dominantné sú poruchy správania. V dôsledku porúch správania je veľmi impulzívny, výbušný, má problémy ovládať sa. Stačí veľmi málo a Jurko vybuchne. Jeho správanie na verejnosti je nevhodné, intenzívne gestikuluje a vykrikuje. Ak s ním riešime problém, nedokáže povedať, čo sa stalo, len kričí, gestikuluje a vyskakuje. Nepočúva, čo hovoríme. Snoezelen je pre neho príjemné prostredie, dokáže tu relaxovať, upokojiť sa, hovoriť potichu. Ak si k nemu prisadnem, dokážeme sa v pokoji porozprávať. Vie vysvetliť, v čom je problém a čo sa stalo a vzájomne sa rešpektujeme. Ak sme pred tým riešili nejaký konflikt v zariadení, bolo ťažké čokoľvek mu vysvetliť, lebo bol v afekte. Naopak, keď mu niečo hovorím v multisenzorickej miestnosti, vníma a môžeme sa o problémoch v pokoji porozprávať. Uvediem príklad: raz mal Jurko konflikt so svojím spolubývajúcim, ktorý o neho zakopol. Jurko reagoval veľmi impulzívne a kričal. V ten istý deň nastali okolnoti, že sa obidvaja stretli v Snoezelene. Na naše prekvapenie si podali ruky a Jurko sám uznal, že konflikt vyvolal zbytočne a pre banálnu vec.
Silvia: Na základe doterajšieho pozorovania by som mohla povedať, že Snoezelen pomáha pri odbúraní agresie, stresu a hnevu. Klient po návšteve miestnosti viac komunikuje, je uvoľnenejší a taktiež sa lepšie adaptuje.
Aký prínos má Snoezelen pre vás ako pracovníkov?
Jaroslava: Snoezelen je niečo nové. Je to cesta ku klientovi a pomáha nám k tomu, aby sa klient viac otvoril. Dáva možnosť spätnej väzby – na základe klientových prejavov vidím, že mu pobyty v multisenzorickej miestnosti pomáhajú.
Stretli ste sa alebo stretávate sa s nejakými problémami, či už pri budovaní miestnosti alebo pri samotnej realizácii Snoezelenu?
Jaroslava: My sme mali šťastie, že myšlienka Snoezelenu nadchla aj riaditeľku nášho zariadenia. Vďaka účastiam na konferenciách mala poznatky o Snoezelene aj ona. Dovolím si tvrdiť, že bez jej ústretovosti by zriadenie multisenzorickej miestnosti nebolo možné. Máme viacerých šikovných zamestnancov, ktorí pomohli pri budovaní miestnosti, napríklad pri elektroinštalačných prácach a kladení podlahy.
Martina Lašutová, vedúca sociálneho úseku: Myslím si, že človek sa na žiadnych seminároch a konferenciách nedozvie, ako miestnosť vybudovať. Snažili sme sa vzdelávať v tejto oblasti prostredníctvom odbornej literatúry a zbierania dôležitých informácií, ale až odborník, ktorý sa Snoezelenu dlhšiu dobu venuje, nám poradil, ako miestnosť vybudovať, kam umiestniť jednotlivé komponenty. My sme nemali potrebné informácie. Podľa môjho názoru je dôležité vedieť, ako takúto miestnosť vybudovať, ale nie je tomu venovaný dostatočný priestor. Bolo by vhodné mať k dispozícii odborníka, ktorý by tieto informácie mohol v jednotlivých zariadeniach poskytovať.
Čo vás inšpiruje pri tvorbe Snoezelen jednotiek? Je to vlastná intuícia alebo čerpáte informácie z nejakých iných zdrojov?
Silvia: Najskôr sme sa inšpirovali publikáciou pani Ponechalovej. Navštívili sme aj konferencie v Bratislave a v Ostrave. Tiež sme absolvovali rôzne prednášky a semináre, napríklad o vodnom Snoezelene.
Jaroslava: Okrem uvedených podujatí čerpáme aj z internetu a odbornej literatúry. Odoberáme časopis Sociální služby, kde občas nájdeme informácie aj o Snoezelene alebo zmyslovej stimulácii. Snažíme sa jednotlivé informácie medzi sebou zdieľať. Dôležitú úlohu hrá aj vlastná intuícia.
Martina: Rada by som podotkla, že sme veľa čerpali aj zo stránky www.snoezelen.sk, kde je mnoho odborných prekladov. Tam sme sa dozvedeli o špecifikách Snoezelenu u seniorov.
Mali by ste záujem o ďalšie vzdelávanie v oblasti Snoezelenu? Ak áno, akou formou by malo byť realizované? Čo by bolo pre vás prínosné – workshop, prednáška alebo exkurzia do zahraničia?
Jaroslava: Veľmi zaujímavou možnosťou by bola ďalšia medzinárodná konferencia. Pokiaľ by na nej vystúpili ľudia s dlhoročnými skúsenosťami a zanietením, rada by som si ich vypočula. Určite by som privítala aj praktické ukážky práce s klientelou podobnou tej našej. To, čo robíme v miestnosti, je podľa môjho názoru len zlomok toho, čo by sa robiť dalo. Vhodné by boli aj prednášky spojené s praktickými ukážkami alebo prezentáciou prípadových štúdií, v ktorých by mohli byť prezentované aj pomôcky, ktoré nemáme, ale dali by sa využiť.
Martina: Pre mňa by bol prínosný workshop a praktické ukážky práce. Tiež by bolo dobré, ak by mal Snoezelen na Slovensku také postavenie, že človek by sa vždy mal na koho obrátiť, ak by potreboval radu alebo by si chcel overiť správnosť svojich postupov. Mohol by to zastrešovať nejaký odborný garant.
Čo sa týka praktických ukážok, stačili by vám videozáznamy?
Jaroslava: Áno, videozáznamy by boli dobrý spôsob prezentácie. Klienti by však mali byť nasnímaní tak, aby bola zachovaná ich anonymita. Videozáznam by mal sprevádzať slovný komentár, ktorý by vysvetľoval ako táto činnosť a tento komponent pomáha konkrétnemu klientovi.
Plánujete ďalej rozvíjať vašu miestnosť? Zamýšľate sa nad vybudovaním ďalšej miestnosti? Môžete uviesť aj dôvody?
Martina: Radi by sme miestnosť ďalej rozvíjali, ale vzhľadom na to, že sme neabsolvovali ďalšie vzdelávanie v tejto oblasti, nepoznáme naše možnosti a nevieme, ktorým smerom sa ďalej uberať. Zatiaľ využívame pomôcky, ktoré máme, aj keď na trhu je množstvo zaujímavých komponentov. Nám momentálne chýba nejaká forma vzdelávania, kde by sme mohli nadviazať na to, čo vieme a čo už robíme.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
