V tomto texte nájdete zhrnuté základné rozmery diagnostiky, ktoré možno využiť v Snoezelen miestnosti s dieťaťom s ťažkým postihnutím.
Meranie schopností dieťaťa s ťažkým postihnutím je komplexné a náročné. Objektívna presnosť ale nie je možná. Diagnostika nie je založená na formálnom testovaní, ale na pozorovaní a analýze individuálneho výkonu. Takáto diagnostika nemusí byť objektívna ako pri formálnom testovaní, ale rozhodne je kvalitná. Diagnostika je neodmysliteľne spojená s charakteristikami diagnostika alebo diagnostického tímu, čím sa líši od testovania.
Postihnutie ako také nie je stabilné, môže dôjsť k regresu (v dôsledku choroby) alebo k zlepšeniu (vďaka protetike alebo špecializovanej starostlivosti). Schopnosti môžu kolísať v závislosti od faktorov ako sú: momentálny zdravotný stav, liečba, únava dieťaťa. Preto je mimoriadne dôležité, aby bola diagnostika súvislá.
Naisworth a Bagnato (1988) identifikovali 8 rozmerov diagnostiky. Každý z nich je využiteľný v MSP (multisenzorické prostredie):
Ekologická diagnostika
Zameriava sa na fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa v škále prostredí, nielen v MSP, ale aj v škole, doma… Zväčša začína dotazníkom pre rodičov, následne sa preštudujú školské záznamy a dotazujú sa ďalšie pre dieťa dôležité osoby.
Posudková diagnostika
Zahŕňa vypracovanie posudkov členmi tímu pre MSP, pričom každý člen je odborníkom na inú oblasť. Posudzujú sa schopnosti a zručnosti dieťaťa v rôznych oblastiach.
Procesuálna diagnostika
Sleduje použiteľnosť jednotlivých procesov v MSP pre každé dieťa. U detí, ktorých komunikačné zručnosti sú na veľmi nízkej úrovni, sa sledujú a interpretujú nepatrné zmeny ako pohyby očí, intenzita kriku…
Diagnostika interakcie
Je obzvlášť vhodná pre MSP. Hodnotenie je zamerané na interakciu dieťa-dospelý, najmä na obsah a kvalitu. Je to dôležitá forma diagnostiky, ak sa sleduje spôsob zachádzania dieťaťa s vecami, ľuďmi a udalosťami. Je užitočná aj pri tvorbe programu na rozvoj komunikácie.
Adaptovaná diagnostika
Je zameraná na modifikáciu obsahu sprístupneného náhradným zmyslovým systémom alebo spôsobom reakcie. Táto forma diagnostiky pomáha tímu pre MSP zistiť kvalitu modifikácie prostredia pre potreby danej skupiny detí.
Kurikulárna diagnostika
Je bežne využívaná v hlavnom vzdelávacom prúde, ale naberá na význame aj pri vzdelávaní detí s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím. Je považovaná za kľúč k zodpovednému vzdelávaniu. V MSP musí byť kurikulum starostlivo prepracované a postavené na zhodnotení informácií získaných ekologickou, posudkovou, procesuálnou, adaptovanou diagnostikou a diagnostikou interakcie.
Normatívna diagnostika
Sleduje schopnosti dieťaťa v porovnaní s kontrolnou skupinou. Dôvodom jej užitočnosti v MSP je zaistenie primeranosti kurikula veku a schopnostiam.
Systematické pozorovanie je v MSP nevyhnutné a je základom pre ostatné diagnostické procedúry u detí s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím. Jedná sa o priame pozorovanie alebo záznamy prostredníctvom pozorovacích hárkov alebo nahrávok. Výhodou videozáznamov je, že poskytujú tímu príležitosť pre spoluprácu a lepšie zhrnutie pozorovaní pri príprave správ o dieťati a na preukázanie pokroku dieťaťa.
Zmienené formy testovania prebiehajú formou hry. Kontrolu musí prebrať dieťa a dospelý preberá úlohu pomocníka. Tým sa napĺňa étos MSP. Je to dieťa, ktoré udáva pravidlá, a zodpovednosťou dospelého je zaistiť sprevádzanie dieťaťa založené na dôvernom vzťahu a rešpekte voči nemu.
Zdroj:
Pagliano, P.: 2001. Using a multisensory environment. London: David Fulton Publishers, 2001. ISBN 1-95346-716-2
Preklad: Jana Hrčová
Zdroj ilustračného obrázku: www.shv-forum-gehirn.de
