Interocepcia je známa aj ako ôsmy zmyslový systém. Možno ju charakterizovať ako vedomé vnímania vnútorného stavu nášho tela. Podporuje telesné aj psychické funkcie a interoceptívne procesy ako také podporujú zdravie a duševnú pohodu tým, že vytvárajú pocit fyziologického aj psychického bezpečia a ten je základom pre zapojenie sa do každodenného života.
Podľa Schmitt a Schoen (2022) interocepcia zahŕňa obojsmernú súhru mozgu a ostatných orgánov a je potrebná, aby bola udržaná homeostáza a dokázali sme zvládať stresory. Vzniká vo vnútri tela a pokračuje ďalej do centrálneho nervového systému, kde poskytuje aktuálnu fyziologickú reprezentáciu nevedomých aj vedomých telesných informácii. Ak je interoceptívna informácia dostatočne výrazná a dôležitá, mozog tomuto vnemu priradí význam. Napríklad: ,,Bolí ma hrdlo, asi budem chorý/á.“ Alebo ,,cítim sa letargicky, necítim sa na hru s priateľmi.“
Dobrá interocepcia je predpokladom pre rozvoj schopnosti kontrolovať vlastné emócie. A nie len ich kontrolovať, ale aj vnímať a dávať im význam. Emócie sú spojené aj s telesnými pocitmi vo vnútri nášho tela. Ukázalo sa, že schopnosť človeka vnímať a čítať vlastné telesné signály má dosah na to, či dokáže identifikovať a regulovať svoje emočné stavy a to následne ovplyvňuje jeho schopnosť identifikovať a prečítať ich u ostatných ľudí.
Interocepcia sa podieľa na tom, že dieťa vie:
- Kedy je hladné/sýte
- Kedy je smädné
- Potrebuje ísť na WC
- Vníma vlastné pocity
- Regulovať vlastné emócie
- Vnímať vlastné emócie a pocity
- Vnímať pocity a emócie druhých – vychádzajúc z vlastnej skúsenosti.
A keďže interocepcia je základom pre telesnú aj emočnú reguláciu, ovplyvňuje následne aj ďalšie schopnosti ako: sebavnímanie, sebaregulácia, sociálne myslenie, flexibilitu myslenia, riešenie problémov, sociálnu participáciu.
Interocepcia je podľa niektorých odborníkov jedným z mechanizmov, ktorý je narušený v prípade niektorých neurologických a aj psychiatrických porúch (Schmitt, Schoen, 2022).
Ako sa môže prejaviť dieťa, ktoré má problém v oblasti interocepcie?
- Nehlási, že je hladné, je schopné nejesť, až kým ho niekto neupozorní
- Nepýta si piť, akoby nebolo smädné
- Nevie, kedy je sýte
- Nehlási potrebu ísť na WC, prípadne ju hlási na poslednú chvíľu
- Môže mať problémy pri procese odplienkovania a nácviku chodenia na toaletu
- Nemusí správne pociťovať a vyhodnocovať bolesť – napríklad v prípade choroby
- Nedokáže kontrolovať vlastné emócie – máva výbuchy zlosti, afekty
- Nedokáže pomenovať svoje emócie – ako sa má, ako sa cíti
- Nedokáže správne pomenovať a vnímať iné telesné pocity – napríklad únavu
- …
Niekoľko príkladov situácii, kedy je u dieťaťa problém aj v oblasti interocepcie uvádza Brown (2020):
- 14. ročný klient kričal, že je veľmi nahnevaný. Keď sa ho terapeut opýtal, ako vie, že je nahnevaný, klient reagoval, že nevie. Rovnako sa ho pýtal, ako vie, kedy je hladný. Klient nevedel odpovedať. Na to matka klienta reagovala komentárom, že ak by mu nepovedala, že sa má najesť, bol by schopný zostať bez jedla celý deň.
- Iné dieťa sa pýtalo, čo to znamená ,,upokoj sa“
- Dievča neustále spomínalo, že je frustrované. Keď sa jej terapeut opýtal, či vie, čo to znamená, odpovedala, že nie, len jej mama to slovo používa neustále
- Ďalšie dieťa s autizmom len v 11. rokoch začalo vyjadrovať, kedy cíti bolesti brucha
Aktivity zamerané na podporu interocepcie
Aktivity zamerané na interocepciu pomáhajú aktivovať parasympatický nervový systém, čo v konečnom dôsledku prispieva k upokojeniu jednotlivca.
U dieťaťa, dospievajúceho aj dospelého človeka je možné zlepšiť interocepciu a existuje niekoľko stratégii, ktoré sa dajú použiť. Vo všeobecnosti sa treba zamerať na signály vlastného tela a venovať im vyššiu pozornosť a všímať si ich. Ďalej ich prepájame s emóciou a následne hľadáme stratégiu na zlepšenie pohodlia a prežívania. Je jednoduchšie diskutovať o telesných signáloch a pocitoch v nadväznosti na situácie alebo činnosti, kedy ich dieťa môže vnímať intenzívnejšie.
Jedným z doporučení je venovať pozornosť interocepcii a signálom tela počas jednotlivých každodenných aktivít, kedy naše telo môžeme vnímať intenzívnejšie. Zameriavame sa na jednotlivé pocity a tiež na jednotlivé časti tela. Napríklad, aký je to pocit mať v ústach studený nápoj, aký je pocit v rukách, keď nesieme niečo ťažké… telesné signály môžu byť kľúčom k emóciám a tak sa odporúča diskutovať s dieťaťom o tom, čo by daný telesný signál mohol znamenať, s akou emóciou by bolo možné ho spojiť. Napríklad ,,počujem, že tvoj hlas je príliš intenzívny, čo by to mohlo znamenať?“
Keď dieťa lepšie zvládne všímanie si signálov vlastného tela a ich prepojenie s emóciami alebo ich pomenovanie, je možné prejsť na ďalší krok. Tým je naučiť sa porozumieť, čo telo dovedie k tomu, aby sa cítilo príjemne a dobre. V tomto prípade sa môže jednať o veľmi individualizované aktivity a činnosti, ku ktorým bude dieťa smerovať. To, čo je jednému veľmi príjemné, na iného ta pôsobiť nemusí. Porozumenie toho, čo telu v danom konkrétnom prípade prospieva, pomáha budovať copingové schopnosti. To môže byť užitočné v situáciách so zvýšeným stresom alebo v situáciách, kedy emócie sú veľmi intenzívne. Toto je základom pre efektívnu sebareguláciu.
Na podporu interocepcie môžeme využiť aj aktivity tzv. ,,ťažkej práce“ alebo iné záťažové aktivity. Tieto poskytujú intenzívny podnet. Vďaka týmto aktivitám dieťa získava silnejší imput pre propriocepciu a tá sa tiež podieľa na našej schopnosti vnímať vlastné telo.
Z iných aktivít možno ešte spomenúť:
- Experimentovanie a skúmanie teplého a studeného
- Dychové cvičenia
- Mindfulnes
- Podporné vizuálne stratégie
Referencie:
BROWN, D. Interoception: What is your child feeling inside? 2020. Online. Dostupné na www: https://affectautism.com/2020/09/13/interoception/ Citované dňa: 19.4.2022
BENNETT, M., GOODALL, L., NUGENT, J. Choosing Effective Support for People on the Autism Spectrum: A Guide Based on Academic Perspectives and Lived Experience. Routledge, 2020. 242. p. ISBN 978-0367421267
Interoception: The ,,Hidden Sense“. 2047. onlien. Dostupné na www: https://www.spdstar.org/sites/default/files/file-attachments/Interoception_Info_Sheet_7_17_0.pdf citované dňa: 18.4. 2022.
Interoception Strategies & Resources. 2022. online. Dostupné na WWW: https://sensoryprocessinghub.humber.nhs.uk/wp-content/uploads/2021/08/Interoception-Strategies-Resources.pdf Citované dňa 8.10.2022
SCHMITT, C. M., SCHOEN, S. Interoception: A Multi-Sensory Foundation of Participation in Daily Life. In Froentiers in Neuroscience, vol. 16. 2022
Autorka: PaedDr. Jana Hrčová, PhD.
Autorka pôsobí v občianskom združení 3lobit, o.z. na pozícii odborného garanta vzdelávacích aktivít. Metóde senzorickej integrácie sa v praxi venuje v Špeciálnej spojenej škole Malé Tatry v Ružomberku. Tiež pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre pedagogiky a špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.
