PaedDr. Jana Hrčová, Ph.D.
Je všeobecne známy fakt, že u ľudí v seniorskom veku postupne dochádza k oslabovaniu jednotlivých funkcii a schopností, vrátane tých senzorických. Vnímané ja najmä postupné zhoršovanie zrakových a/alebo sluchových funkcii. Tieto človeku komplikujú čítanie, písanie a prístup k informáciám. Zhoršovanie sluchu ovplyvní komunikáciu a následne aj zapájanie sa do sociálnych interakcii. K ďalším senzorickým problémom môže dochádzať aj v prípade ostatných zmyslových systémov, ako sú čuch, chuť, hmat, vestibulárny systém, propriocepcia a interocepcia.
U seniorov s demenciou sa tieto senzorické problémy manifestujú vo výraznejšej miere a majú závažnejšie dopady na každodenné fungovanie človeka, jeho zapojenie sa do činností a aj jeho správanie. Môžu ovplyvniť aj ich celkové psychologické prejavy a prehĺbiť prejavy demencie. U ľudí s demenciou ich možno ich dať do súvisu s agresívnymi prejavmi správania, agitovaným správaním, depresiou, úzkosťou, krikom alebo blúdivým správaním.
Problémy v správaní u starších ľudí a zvlášť ľudí s demenciou sú často krát okamžite patologizované. Môžu však súvisieť s ich problémami v zmyslovom spracovaní a nemusia sa vzťahovať len na zhoršenie výkonov v kognitívnej oblasti alebo pamäti.
Zmyslové spracovanie alebo senzorická integrácia je schopnosť mozgu primerane a efektívne spracovať prichádzajúce zmyslové podnety, triediť ich, organizovať ich, spojiť do zmysluplného celku. Na základe toho, ako sú zmyslové podnety spracované človek reaguje. Schopnosť spracovať zmyslové podnety teda ovplyvní správanie a aj zručnosti a výkony daného človeka. Rovnako môže mať za následok premenlivosť v jeho reakciách/správaní alebo jeho výkonoch.
Problematika porúch zmyslového spracovania je v súčasnosti v našich podmienkach spájaná najmä s deťmi, ale netýka sa len ich. Problémy v zmyslovom spracovaní môžu človeka sprevádzať počas celého života, môžu sa meniť a rovnako sa môžu objaviť v neskoršom veku. Napríklad vtedy, keď človek mal vytvorené kompenzačné mechanizmy a neskôr vplyvom veku alebo nastupujúcej demencie ich postupne stráca.
Neopomenuteľná je aj skupina dospelých ľudí s rôznym postihnutím alebo ľudí s poruchami autistického spektra, ktorí tiež postupne starnú a tieto ich ťažkosti sa môžu ešte viac prehlbovať.
S akými problémami v zmyslovom spracovaní sa u seniorov a seniorov s demenciou môžeme stretnúť?
V rámci tejto oblasti dochádza k zmenám v citlivosti na zmyslové podnety (schopnosť modulácie). Môžeme pozorovať prejavy hypersenzitivity alebo hyposenzitivity. Aj u seniorov a seniorov s demenciou možno pozorovať zvýšenú citlivosť na svetlo, hluk, bolesť, pohyb. Tieto ovplyvňujú jeho správanie alebo ochotu zapojiť sa do aktivít alebo absolvovať niektoré úkony: ako je chôdza po schodoch (hoci motoricky by ju ešte zvládol), kúpanie, sprchovanie. Rovnako náročné pre neho môže byť zúčastniť sa aktivít v prostredí, kde je viac ľudí alebo iných zvukov a hluku. Hypersenzitívny človek môže rovnako odmietať dotyk alebo ho vnímať ako bolestivý. S tým bude súvisieť aj celkové vnímanie a teda aj prežívanie bolesti, ktoré bude intenzívnejšie. Stáva sa, že blízki alebo personál má za to, že takýto človek preháňa alebo je len ,,precitlivelý“, ale v skutočnosti jeho mozog vyhodnocuje takýto podnet ako veľmi intenzívny. Aj napriek oslabeniu zrakových funkcii môžeme u niektorých pozorovať zvýšenú citlivosť na zrakové podnety, či už ide o svetlo, jasné farby, zvýšený jas alebo množstvo vizuálnych podnetov v prostredí (množstvo predmetov, ľudí, farieb…). Všetky uvedené ťažkosti môžu u seniorov a najmä tých s demenciou viesť k zmenám v správaní, k agitovanému správaniu, nepohodliu, úzkosti alebo ešte väčšiemu pocitu zmätenosti. Takýto človek je tiež náchylnejší na prestimulovanie a celkové preťaženie, ktoré sa potom môže ústiť do nevhodného správania, stiahnutia sa alebo odmietania aktivít.
Niektorí seniori môžu byť naopak hyposenzitívni. To znamená, že ich citlivosť na rôzne zmyslové podnety je nižšia alebo je posunutá hranica, kedy je daný človek schopný zmyslový podnet zaregistrovať. Hyposenitivita sa rovnako týka všetkých zmyslov a týka sa zrakových podnetov, zvukov, vôní, dotyku, pohybu alebo vnímania vnútorného prostredia svojho tela (interocepcie). Takýto človek nemusí postrehnúť komunikáciu alebo oslovenie, zrakové podnety, ak sa ho niekto dotkne. Nespozoruje a nezaregistruje vôňu, či už v prostredí, svoju vlastnú alebo inej osoby (napríklad: nadmerné používanie parfému, hoci pre okolie je vôňa nepríjemná a intenzívna). Hyposenzitívny človek môže navonok pôsobiť ako by bol bez záujmu a ochoty zapojiť sa do aktivít a činností. V súvislosti s interocepciou môže u týchto jednotlivcov dochádzať k problémom v vnímaním pocitu hladu alebo smädu a vyhodnocovaním ich vlastného prežívania (ako sa cítim?)
Časť seniorov s demenciou zmyslové podnety aktívne vyhľadáva – pozorujeme tzv. senzorické strádanie. Takýto človek sa môže nadmerne pohybovať alebo chodiť a blúdiť po chodbách, vyhľadávať dotyk, textúry alebo fyzický kontakt. Tí, ktorí vyhľadávajú proprioceptívne podnety môžu tiež mať potrebu používať ruky a neustále manipulovať s vecami, manipulovať s nimi stereotypným spôsobom alebo takým spôsobom, ktorý vedie k poškodeniu veci. Tiež môžeme pozorovať aj iné stereotypné pohyby alebo vyhľadávanie vôní, nadmerné a neustále rozprávanie (nie kvôli komunikácii, ale kvôli senzorickej odozve). Vyhľadávanie podnetov najviac ovplyvňuje správanie a konanie človeka s demenciou a to, ako na takéto správanie následne nahliadame.
Zmyslové spracovanie nie je len o citlivosti na podnety, ale zahrnutá je aj motorická zložka a schopnosť rozlišovať zmyslové podnety (diskriminácia). Tieto dve oblasti najviac ovplyvňujú výkon človeka a jeho celkové zručnosti.
Pri diskriminácii ide o schopnosť rozlišovať kvalitu podnetu, vnímať aký podnet je (aký je intenzívny, ako dlho trvá, kde je podnet lokalizovaný…). K problémov s rozlišovaním podnetov môže dochádzať pri všetkých zmyslových systémoch. Často dochádza k zhoršeniu hĺbkovej percepcie a vnímaniu priestoru a priestorových vzťahov. Na tomto sa podieľa zrak, ale aj ďalšie systémy. Naviac u ľudí s demenciou je špecifikom aj zúženie zorného poľa a teda obmedzenia v periférnom videní. Výsledkom bude zhoršená schopnosť posudzovať vzdialenosti a hĺbku priestoru, zhoršenie orientácie v prostredí, dosahovanie a uchopovanie predmetov alebo problémy s schôdzou po schodoch… V súvislosti so sluchom nastávajú problémy s rozlišovaním hlasov alebo zvukov a reči samotnej, čo značne ovplyvní ich komunikáciu a teda aj socializáciu. Špecifiká sú aj v schopnosti rozlišovať dotyk a textúry a vlastné telo a jeho hranice, jeho jednotlivé časti. Najmä u ľudí s demenciou dochádza k postupnému rozpadu telesnej schémy.
Zhoršená schopnosť spracovať hmatové, vestibulárne a proprioceptívne podnety sťažuje človeku uvedomenie si vlastného tela, jeho pozície v priestore, jeho správnej polohy a ovplyvňuje aj oblasť motoriky – hrubej aj jemnej, zvyšuje riziko pádov. V každodennom živote preto pre daného človeka budú náročnejšie rôzne motorické aktivity, plánovanie pohybu a následne ťažkosti v oblastiach, ktoré si žiadajú motorické kompetencie – sebaobsluha, prijímanie potravy, manipulácia s predmetmi, pohyb, vyhýbanie sa prekážkam a objektom, vzpriamené sedenie, státie, chôdza…
Problémy v zmyslovom spracovaní sa vyskytujú aj u starších ľudí a rovnako aj u ľudí s demenciou. Zasahujú viaceré aspekty každodenného života. Sú faktorom, ktorému je potrebné venovať pozornosť, pretože môže vysvetliť a objasniť niektoré prejavy správanie u seniorov, vrátane tých s demenciou a nájsť vhodné možnosti ich podpory a skvalitnenia ich života, respektíve zmiernenie niektorých prejavov správania.
Použitá literatúra:
Buckner retirement services. What is sensory stimulation for dementia patients. Dostupné na:
https://bucknerwestminster.org/news-blog/what-is-sensory-stimulation-for-dementia-patients/#:~:text=Sensory%20overstimulation%20occurs%20when%20a,making%20daily%20tasks%20more%20challenging – citované dňa: 21.7.2025
Champagne, T. Sensory modulation in dementia care, Jessica Kingsley Publishers. 2018. 168 p. ISBN ISBN: 9781785927331
Maneemai, O.; Cujilan Alvarado, M.C.; Calderon Intriago, L.G.; Donoso Triviño, A.J.; Franco Coffré, J.A.; Pratico, D.; Schwartz, K.; Tesfaye, T.; Yamasaki, T. Sensory Integration: A Novel Approach for Healthy Ageing and Dementia Management. Brain Sci. 2024, 14, 285. https://doi.org/10.3390/brainsci14030285
Özata Değerli, M. N. and Altuntaş, O. (2023) Are behavioral and psychological symptoms of dementia related to sensory processing? In Applied Neuropsychology: Adult, 32(4), pp. 1011–1017. doi: 10.1080/23279095.2023.2232067
Autorka: PaedDr. Jana Hrčová, PhD.
Autorka pôsobí v občianskom združení 3lobit, o.z. na pozícii odborného garanta vzdelávacích aktivít. Metóde senzorickej integrácie sa v praxi venuje v Špeciálnej spojenej škole Malé Tatry v Ružomberku. Tiež pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre pedagogiky a špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.
