Kazuistika zachytáva priebeh Snoezelen jednotky s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím). Text popisuje aké pomôcky a aktivity sú vhodné pre rozvoj motoriky, vestibulárneho vnímania a zlepšenie komunikácie medzi terapeutom a dieťaťom.
Základné údaje o dieťati
Vek: 3,9 rokov
Diagnóza:
- DMO – kvadruparetická forma
- mikrocefália
- strabizmus
- viacnásobné postihnutie – ťažký stupeň mentálnej retardácie, telesné a zrakové postihnutie
Hrubá motorika – na úrovni 20 týždňov. Vie sa otočiť z bruška na chrbát aj opačne, v ľahu na brušku sa opiera spontánne o predlaktie a udrží zdvihnutú hlavu. Pivotuje, na tvrdej podložke začína s plazivými pohybmi. V sede nutná fixácia trupu, hlavu udrží už dlhšiu dobu vzpriamenú.
Jemná motorika – snaží sa o uchopenie predmetov a ich vloženie do úst, nie je však koordinácia oko-ruka vzhľadom k organickému postihnutiu. Ruky sú už viac uvoľnené, lepšie sa darí vložiť mu predmet do dlane. Dotýka sa okolitých predmetov, škriabe podložku. Aktívnejšia je ľavá ruka. Vývojová úroveň 12 – 16 týždňov.
Reč – prevažujú neartikulované zvuky, ktorými vyjadruje pocity príjemný a nepríjemný. Hlasno sa smeje, začína vokalizovať. Doteraz nereaguje na svoje meno. Zaujíma ho kontakt s deťmi. Kŕmený z fľaše, čistotu neudržiava.
Sociálne správanie – krátkodobo sleduje druhé osoby. Reaguje úsmevom na sociálne hry, hojdanie, doteraz nerozlišuje známe a cudzie osoby. Zaujíma ho kontakt s deťmi.
Prejavy autostimulácie – prsty do úst.
Hlasová stimulácia – reaguje sociálnym úsmevom. Vývojovo je na úrovni 16 týždňov.
Postup pri terapii – záznam z pozorovania
Počet osôb: 2 (terapeut, dieťa)
Pomôcky: vodné lôžko, zrkadlo, štetček, hrkálky, gumové hrkačky
Priebeh terapie: z 10. 2. 2007
Terapia trvala: 60 minút
Cieľ pobytu v Snoezelene
- regulácia telesného napätia – uvoľnenie spastických častí tela
- zlepšenie koordinácie pohybov
- rozvoj vestibulárneho vnímania, kontrola vlastného tela v priestore, aktívny pohyb z miesta
- nadviazanie kontaktu medzi dieťaťom a terapeutom
Pri tejto terapii boli použité
- somatické podnety
- vibračné podnety
- taktilne-haptické podnety
- vestibulárne podnety
- sluchové a zrakové podnety
- komunikačné a sociálno-emocionálne podnety
Priebeh Snoezelen jednotky
Dieťa prichádza do už vo všetkých smeroch pripravenej miestnosti, ktorá je intímne nasvietená, prostredie i vodné lôžko tu má optimálnu teplotu. Ak to dieťaťu vyhovuje, znie z reproduktorov tlmená relaxačná hudba či aróma lampa vyludzuje príjemnú vôňu.
Terapia bola začatá prívetivým privítaním s dieťaťom a s matkou. Chlapček sa nechal bez problémov prezliecť a prebaliť. Potom je odovzdaný do rúk terapeutky. Matka po dobu terapie nebola prítomná.
Celá terapia je sprevádzaná príjemným, pokojným a zreteľným hlasom terapeutky.
Ondřej bol pomaly presunutý na vodné lôžko. Nasledovalo hladenie horných končatín, ktoré bolo sprevádzané slovným sprievodom: „Pohladíme jednu ručičku a druhú ručičku“. Ďalej nasledovalo zdvíhanie hornej končatiny za hlavu a slovný sprievod: „Ako je veľký Ondrášek?“. Potom nasledovalo hojdanie horných končatín, ktoré boli držané, a opäť prichádza na rad hladenie horných končatín. Teraz sa prechádza k dolným končatinám, sú hladkané jedna po druhej niekoľkokrát po sebe, potom sú mu niekoľkokrát priložené ruky na dolné končatiny. Na jeho tvári sa objavil úsmev. Teraz leží na chrbte a je mu poklepávané na chodidlá so sprievodnou riekankou „kovej, kovej, kováříčku“. Nasleduje podloženie dolných končatín, za ruky je pomaly zdvíhaný do sedu a potom je pomaly spúšťaný na vodné lôžko. Tento cvik bol opakovaný trikrát. Po odstránení valca na podloženie sa snaží s pomocou kotúľať. Vie sa otočiť z bruška na chrbát. Potom mu bol podopretý hrudník a akonáhle sa ocitol v polohe, kedy mal „voľné ruky“, bol úplne spokojný. Svoje uspokojenie sprevádzal zvukmi: „agm agm eja eja“. V tejto pozícii mu tiež boli ruky pokladané na gumový valček, ktorý hrkal. Táto činnosť sa mu nepozdáva a začína nevôľou vrieskať. Následne bol položený na brucho na vodné lôžko, bola tu zaznamenaná snaha o otočenie sa, s dopomocou sa otočil a ocitol sa vedľa optických vlákien, chvíľu sa dotýkal vlákien. Z nenazdania sa dostavil plač. Terapeutka sa Ondřeja snažila upokojiť, nasleduje hladenie, maznanie spoločne so spevom „houpy, houpy“. Masíruje mu holé bruško. Ondřej má žalúdočné ťažkosti. Plač ustáva. Opäť sú mu hladkané dolné končatiny, jedna po druhej. Je držaný za ruky, ktorými hladí dolné končatiny. Potom začína precvičovanie prstov. Začína sa hladením rukou s pomocou riekanky „to je otec, to je mama, to je dedo, to je babka, to je chlapček“. Ondřej má pri opakovaní riekaniek veľkú radosť a sprevádza ju výkrikmi. Pokračuje sa tým, že si hladí s pomocou pravú ruku ľavou rukou a opačne. Ďalej niekoľkokrát po sebe opakovanie cviku „ako je veľký“. Potom nasleduje cvik, ktorým o seba plieska dlaňami. Tento cvik je so sprievodnou riekankou „paci, paci, pacičky“. Pri tlieskaní sa smeje a mľaská. Po vložení hrkačky do ruky ju malý okamih udrží, ale nevníma, že ju má. Pri hrkaní hrkačkou nad jeho hlavičkou je vidieť záujem o predmet, snaha o uchopenie. Ondrášek sa snaží pretočiť na brucho, potom sa pretáča opäť na chrbát a je hladený štetčekom. Táto činnosť ho viditeľne zaujala. Snaží sa zamerať pohľad na daný predmet. Po opakovanom pohladení je tu snaha o uchopenie. S pomocou sa dostáva z ľahu do sedu, terapeutka sa nad neho nakláňa, objíme ho a zostávajú okamih dohromady v klbku. Potom je opäť položený na chrbát a je pomaly hladený po vlasoch a tvári. Niekoľkokrát zopakované. Následne ruka Ondřeja s pomocou hladí vlasy a tvár terapeutky. Pije z fľaše čaj a po dopití je držaný a čaká sa až si odgrgne. Držanie v náručí má veľmi rád. Po položení začína plakať – z rovnakého dôvodu ako v predošlom prípade (žalúdočné problémy).
Opäť sú mu hladkané dolné končatiny. Plač ustáva a dieťa sa upokojuje. Aj naďalej prebieha hladenie dolných končatín. Z polohy na chrbte sa Ondřej snaží pretočiť do polohy na bruchu. Po pretočení s pomocou je mu hladený chrbát. Prechádza znovu do polohy na chrbte a s pomocou plieska dlaňami o seba opäť so sprievodnou riekankou „paci, paci, pacičky“, nastáva pozitívna reakcia v podobe smiechu. Potom sú mu ruky pokladané na kolienka, opakovane sa ich dotýka, čo mu robí neobyčajnú radosť. Zostáva v rovnakej pozícii, ku ktorej je pridané hojdanie. Pomalými pohybmi sa telo nakláňa zo strany na stranu. Tieto dve procedúry sa opakujú niekoľkokrát po sebe. Akonáhle Ondřej vykonáva cviky, v ktorých je mu umožnený súčasný kontakt horných končatín s dolnými končatinami je to pre neho príjemné nové poznanie, ktoré mu pôsobí neobyčajnú radosť. Neskôr sa precvičujú horné končatiny, „ako je veľký?“, cvik prebieha trikrát po sebe. Potom nasleduje naťahovanie horných končatín do strán. Pravá horná končatina vpravo a ľavá horná končatina vľavo. Ondřej má obe ruky neustále pokrčené v predlaktí a prekrížené cez seba. Tento cvik je pre neho značne namáhavý. Cvičenie pokračuje hladením štetčekom. Ondřejova reakcia na túto časť cvičenia je kladná. Snaží sa chytiť štetec, niekoľkokrát do neho búcha. Na záver terapie je ešte niekoľkokrát pohladený štetčekom a terapia končí. Ondřej aj terapeutka sa lúčia rovnakým spôsobom akým prebehlo privítanie.
Záver
Dieťaťu pobyt na vodnom lôžku evidentne prospieva, zároveň pomáha k rozvoju pohybových schopností. Dieťa sa tu necíti byť ohrozené neúspechom. Počas pobytu sa zistilo, že je potrebné prispôsobiť sa prianiam dieťaťa a venovať pozornosť jeho neverbálnej komunikácii a snažiť sa zachovávať vzájomnú dobrú pohodu v miestnosti. Ďalej je dôležité podnecovať iniciatívu dieťaťa, podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a túžbu spoznávať nové vnemy. Tiež treba posilňovať sebadôveru, povzbudzovať, chváliť a zároveň vhodne viesť dieťa.
Vzhľadom na zistené skutočnosti je doporučené pokračovať v stimulácii motorického vývoja, ktorým je podmienený rozvoj poznávacích schopností. Pre rozvíjanie psychického vývoja sa javia ako prínosné pravidelné návštevy Snoezelenu.
Autorka: Jana Šoupalová
Zdroj ilustračného obrázku: levensboom.org
