Skip to main content

Snoezelen – nový prístup pre ľudí so stareckou demenciou

Terapeut Walter Jacob vo svojej prednáške vychádza z vlastných dlhoročných skúseností so starostlivosťou o osoby s demenciou. Využíva ľahko zrozumiteľné príklady a analógie, aby ukázal akým spôsobom demencia mení osobnosť i zmyslové vnímanie seniorov. Následne vysvetľuje, prečo je práve metóda Snoezelen veľmi efektívna pri terapii týchto klientov. Prednášku uzatvárajú dva krásne príklady pozitívneho dopadu Snoezelenu na seniorov s demenciou.

Mám príležitosť porozprávať vám o aplikovaní Snoezelen terapie u ľudí so stareckou demenciou. Táto porucha predstavuje závažný a nezastaviteľný problém pre systém zdravotnej starostlivosti vo väčšine európskych krajín. V Belgicku, odkiaľ pochádzam, vieme, že v roku 2010 bude 10 % našej populácie vo veku nad 85 rokov. Keďže tretina tejto starnúcej populácie bude trpieť stareckou demenciou, budeme mať 300 000 mužov a žien, ktorí budú potrebovať špecializovanú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a špecializovaných klinikách. Problém sa stane ešte vážnejší, pretože v roku 2025 bude polovica belgickej populácie staršia ako 65 rokov. Istotne si viete predstaviť, čo možno očakávať, ak bude produktívna populácia predstavovať menej ako 15 % obyvateľov krajiny. Naša vláda má niekoľko plánov, ako na situáciu reagovať. Jedným z nich je posunúť dôchodkový vek na 73 rokov. Predstavte si to.

Starecká demencia si rozhodne zaslúži našu pozornosť. Posledné štúdie z USA nám hovoria, že 46 % ľudí vo veku nad 85 rokov stratí svoje mentálne schopnosti.

Keďže kvôli nedostatku peňazí tento problém v našich krajinách nevyrieši žiadny špeciálny program, terapeutické techniky, napríklad Snoezelen, sa môžu rýchlo stať dôležitým nástrojom pri každodennej starostlivosti v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnych služieb.

Všetci sa stávame dementní. Pri narodení náš mozog pozostáva z 5 miliárd mozgových buniek. Každý deň stratíme 50 000 z nich. Vo veku 65 rokov odumrela tretina nášho mozgu. Ľudia, ktorí trpia demenciou, strácajú denne viac ako 200 000 mozgových buniek a keď dosiahnu vek 70 rokov, trpia ľahkou, stredne ťažkou alebo ťažkou formou demencie. V ich správaní sa objavujú veľké rozdiely, ale najdôležitejším aspektom choroby je strata orientácie v čase a priestore.

Prečo je to prvý aspekt ich patologického stavu? Demencia začína v centrálnej časti mozgu. Táto oblasť obsahuje mozgové tkanivo, v ktorom sú uložené orientačné schopnosti. Ak preskúmame frontálne laloky, nájdeme oblasť, v ktorej sa formuje váš záujem o náboženstvo a umenie, váš emocionálny život a vaše strachy. Tylové laloky obsahujú centrum zraku. Poruchy týchto lalokov vedú u pacienta nielen k strate reči, sluchu alebo zraku, ale aj k strate schopnosti porozumieť informáciám pochádzajúcim zo zmyslov.

Snoezelen dokáže tieto zmysly oživiť, o čom si povieme neskôr.

V čom spočíva rozdiel medzi ľahkou, stredne ťažkou a ťažkou formou demencie? Predstavte si, že starý muž prichádza do domu odpočinku. Má so sebou malú tašku. Obsahuje celý jeho život, či to, čo z neho zostalo. Dostane malú izbu s posteľou, malým stolíkom a peknou fotelkou. Všetko, čo ho robilo sebou samým – svoje koníčky, svojho psa, svoje maľby, svoje knihy – zanechal za sebou. Aký pocit je v jeho živote dominantný? Aká emócia prevláda v živote starého muža či ženy? Na čo myslí stará žena, keď sedí pred zrkadlom a češe si to, čo zostalo z jej kedysi krásnych vlasov? Nikto si neuvedomuje, že čím ste starší, tým viac myslíte na mladosť. Znovu ožijú emócie, ktoré ste v starých časoch prežívali. Avšak pocitom, ktorý ovláda ich život, je strach! Strach zo smrti, z choroby. Strach z pádu, zlomenej nohy, zo straty peňazí či priateľov. Väčšina ľudí dokáže tieto strachy ovládať, ale predstavte si osud ľudí, trpiacich stareckou demenciou. Všetko zabudnete. Nespoznáte ženu, s ktorou ste žili 50 rokov, ani vaše deti. Poviete, že máte 25 rokov a musíte ísť do školy alebo za mamou, ktorá zomrela pred 30 rokmi. Zdravotná sestra vás vezme do kúpeľne a zoberie všetky vaše šaty. Dá vám nové šaty, ktoré ste nikdy nevideli. Žijete život v strachu…

Snoezelen pomôže kontrolovať tieto strachy a, ako ukážeme neskôr, vytvorí nové puto s pacientom s demenciou pomocou reči tela a iných neverbálnych techník.

Prečo je Snoezelen taký dôležitý pri terapii stareckej demencie? Čo je starecká demencia? Je to moment vo vývine, podobne ako moment, v ktorom sa z bábätka stáva dieťa. Bábätko sa narodí bez akéhokoľvek poznania. Pracuje ako počítač bez software. Po troch mesiacoch sa z ruky a paže stanú nástroje. Obe ruky a paže pracujú synchrónne a my musíme počkať, kým dieťa nedosiahne vyššiu vývinovú úroveň a nezačne každú ruku používať samostatne. Z bábätka sa stáva dieťa, z dvoch zvukov sformuluje svoje prvé slovo: “tata”. Jeho rodičia a ďalší rodinní príslušníci fungujú ako prostredníci, kým nevstúpi do spoločnosti. Dieťa sa stáva sociálnou entitou. Ľudia s demenciou sa vyvíjajú opačným spôsobom. Zo slov sa stanú zvuky a keď ich požiadate, aby pohli rukou, očakávajú, že sa pohne susedova ruka, pretože ruku nevnímajú ako súčasť svojho tela. Vidíme fragmentáciu tela a reči a v dôsledku regresu na nižšiu vývinovú úroveň aj rigiditu v chôdzi a nakoniec stočenie sa do embryonálnej polohy.

Snoezelen môže fungovať ako technika zmyslovej stimulácie, aby oživil pocit uvedomenia si a propriocepciu svalov a ďalších tkanív. (Propriocepcia je tímová práca medzi receptormi v svaloch a kĺboch, ktoré vysielajú signály na určenie polohy. Ak sa jeden sval natiahne, druhý sa stiahne.)

Keďže tieto symptómy predstavujú súčasť systematického regresu psychomotorického vývinu, je logické, že musíme k stareckej demencii pristupovať s týmto vedomím a využívať podobné terapeutické postupy ako pri vývinových poruchách. Je faktom, že tento pohľad na problematiku určite zastaví “múdre poznámky” skeptikov, ktorí považujú za nevyhnutné veľavýznamne komentovať intimitu a blízkosť počas Snoezelen jednotiek. Rád by som navrhol použitie EEG biofeedbacku a psychogalvanického systému, ktorý nám v dôsledku zmien v elektrickom odpore kože poskytuje dostatok informácií o účinkoch terapie. Zariadenie, ktoré sa laicky nazýva “merač emócií”, funguje rovnakým spôsobom ako detektor lži. Zaznamenanie krvného tlaku, tepu a dýchania u ľudí tohto veku istotne neobsahuje žiadne dôkazy, bez ohľadu na to, čo chcete dokázať.

Najvýznamnejším narušením vývinu človeka je klesajúci vzťah medzi rôznymi úrovňami osobnosti seniora, najmä:

  • rozklad osobnosti na psychologickej úrovni,
  • narušenie proprioceptívneho vnímania,
  • imobilita a narušená citlivosť pokožky.

Identita alebo ego starnúcej osoby závisí od vnímania tela. Ak telo dobre reaguje, zmysly budú fungovať výrazne a zmysluplne. Ego sa bude identifikovať s telom. Telo a osobnosť splynú dohromady.

Ak však, naopak, telo nereaguje simultánne, ego sa odpojí od tela a pokúsi sa situáciu kompenzovať pomocou rušivých a patologických reakcií, napríklad apatie, agresívnych prejavov, nekonečných žiadostí o pozornosť, nevšímavosti a smútku.

Prečo Snoezelen funguje? Aký mechanizmus prispieva k uzdraveniu? Za prvé, reakcie pacientov a ľudí s ťažkou demenciou sa vytvárajú na nevedomej úrovni. Toto je veľká výhoda, pretože máte len veľmi málo alebo žiadne zábrany v reakcii na stimuláciu. Jedná sa o príbeh malého pavúka, ktorého sa bojíte, hoci ste miliónkrát väčší.

Za druhé, máte výhodu toho, čo nazývame fenomén zhlukovania. To znamená, že ak pomyslíte na kávu, automaticky vás napadne lyžička, tanierik, čierna tekutina, cukor a tiež príjemné raňajky v peknom hoteli. Každá zmyslová reakcia je uložená vo vašom mozgu so všetkými okolnosťami, za ktorých nastala. Čo, kto, kde – to všetko sa stáva súčasťou vašej pamäte. To je dôvod, prečo si dokážete zapamätať 10 000 rôznych vôní, pričom každá z nich je iná, a podvedome vedieť, kde a kedy ste ktorú z nich cítili.

Práve preto vonia ruža, ktorú ste dostali od mamy omnoho krajšie ako ruža, ktorú ste dostali od svokry. Odporúčam vám vyskúšať to tak, že ovoniate niečo príjemné, napríklad sušené kvety, najprv so zavretým ľavým okom a potom so zavretým pravým okom. Pocítite dve rozličné vône. Vďaka zhlukovaniu oživí každý zmyslový vnem, ktorý pacientovi ponúknete, na podvedomej úrovni určitú spomienku. Je to ako používať sofistikovaný čiarový kód, ktorý umožňuje optimálnu identifikáciu. Vysvetľuje to, prečo má zmyslová stimulácia rovnaký efekt na psychické a neurologické procesy. Každá podoba informácie, ktorú zachytia naše zmysly, je zväčša jemná, pekná a príjemná. Každý vnem vášho pacienta bude podobný.

Týmto spôsobom Snoezelen zredukuje stres a úzkosť, ktoré vedú k prehlbovaniu vývojovej poruchy.

Ďalší dôvod, prečo má Snoezelen na ľudí taký pozoruhodný efekt, spočíva v dualite ľudského mozgu. Ľudia majú dve rozličné funkcie mozgu. Prvá je technická a je poškodená vo väčšine prípadov demencie. Spýtame sa pacienta, čo jedol. Odpovie: “Nedostal som žiadne jedlo. Chcú ma vyhladovať, nedostal som nič jesť tri dni.” To môže byť problémom pre rodinných príslušníkov, ktorí si nechcú priznať otcovu chorobu a tvrdia, že otec nikdy neklame. Ľudia s demenciou na všetko zabudnú.

Ďalšia funkcia mozgu je emocionálna. Mali ste ťažký deň. Pacient za vami príde už 20-ty raz a požiada vás, aby ste s ním išli domov, pretože sa domnieva, že ste jeho manželka. Vybuchnete. O tri týždne sa toho pacienta spýtate, či sa chce ísť s vami prejsť do parku. Povie nie a odmietne aj o tri mesiace neskôr. Ľudia s demenciou nemusia mať žiadny technický intelekt, ale zostáva im emocionálny mozog. Pocity a emócie si pamätajú aj pacienti s vážnou formou demencie.

Snoezelen si možno pamätať. Emócie možno znovu oživiť. Máme cieľ. Máme systém, ktorý môže viesť ku zmene. Potrebujeme len ľudí, ktorí ho chcú praktizovať.

Snoezelen možno praktizovať kdekoľvek chcete. Väčšia intimita vzniká pri aplikácii Snoezelenu v senzorickej miestnosti alebo v senzorickom ateliéri. Pri tejto technike používam prvky hinduistickej masáže, zdroja inšpirácie haptodynamickej masáže, čínskej masáže, masáže Esalen a techniky z vzťahovej a relaxačnej terapie.

Dôležité sú tri ciele:

  • sociálne funkcie dokáže obnoviť len emocionálna skúsenosť,
  • musí pomôcť obnoviť identitu,
  • musí redukovať stres a strach.

Nakoniec možno túto techniku použiť na účely relaxácie v závislosti od neskoršieho vývinu.

Zmyslová relaxácia alebo zmyslová reedukácia môže nadobudnúť tri rôzne formy:

  1. zmyslová facilitácia
  2. zmyslová senzibilizácia
  3. zmyslová stimulácia

Keď používame facilitačné techniky, poskytujeme pacientovi jemné stimulácie, aby sa cítil čo najpríjemnejšie. Snažíme sa priviesť ho z tvrdej reality do emocionálneho snového sveta zmyslovej relaxácie. Ponúkame mu tlmené svetlo, jemné materiály, teplo, príjemnú hudbu a ďalšie podnety. Môže pocítiť vibrujúcu podlahu, vodnú posteľ, vankúš. Ponúkame mu rozličné vône a jedlá. Robíme rozdiel medzi vnímaním chute a zisťovaním ako jedlo cítime v ústach. Týmto precvičíme pocity v ústach, zabudnutý prvok v terapii stareckej demencie.

Senzibilizáciu zmyslov dosahujeme pomocou techniky, ktorú nazývame “Dotkni sa a pocíť”. Väčšinou to trvá 30 až 60 sekúnd. Mozgu pacienta s demenciou toľko trvá, kým si uvedomí, že sa ho vaše ruky dotýkajú. Keď sa ho prestaneme dotýkať, zvyšková inteligencia mu umožní uvedomiť si rozdiel. Táto technika predstavuje počiatok, obnovovaciu fázu toho, čo zostalo zo sociálnej a emocionálnej identity pacienta.

Zmyslová stimulácia však vyžaduje omnoho viac. Pokračovanie nás vedie k možnosti dosiahnuť vyššiu vývinovú úroveň. Podnety sú viac stimulujúce a dynamické. Z tohto dôvodu sú príjemnejšie a sociálne a emocionálne motivujúce.

Táto prednáška zdôrazňuje skutočnosť, že musíme používať Snoezelen s cieľom aktivovať orientáciu, komunikáciu a emócie. Na tomto sa môže podieľať veľa ľudí, napríklad dobrovoľníci, rodinní príslušníci i odborný personál. Čaká nás mnoho práce pri hľadaní spôsobov ako tieto užitočné techniky implementovať do rodín a zariadení sociálnych služieb.

Rád na záver svojej prednášky rozprávam dva odlišné príbehy o pacientoch, ktorí absolvovali túto skvelú a ľudskú terapiu.

Ako ste zrejme pochopili, pracujem na klinike pre pacientov so stareckou demenciou. Zariadenie sa volá “Opatrovateľský domov Joostens” podľa svojho zakladateľa. Jedná sa o najstaršiu kliniku pre pacientov s touto poruchou v Belgicku. Máme 253 pacientov, ktorí trpia ľahkou, stredne ťažkou alebo ťažkou formou demencie. Začal som tu pracovať ako fyzioterapeut pred 30 rokmi. Keďže som bol veľmi aktívny človek, cez víkendy som pracoval v detskej nemocnici. A tu som dostal nápad. V nemocnici sme mali veľa detí v kóme. Videl som ako rodičia nahlas čítajú svojmu nedosiahnuteľnému synovi či dcére. Hladili svoje deti, držali ich za ruky a nežne sa ich dotýkali. Priniesli walkman a púšťali deťom ich obľúbenú hudbu a iné známe melódie, aby prebudili ich spiaci intelekt, spomienky a emócie. Dôležitou súčasťou terapie u týchto detí boli stimulácie ovplyvnené umením haptonómie. Reakcie a výsledky sa dostavili aj v prípadoch hlbokej kómy. Neskôr som aplikoval psychomotorické metódy, ktoré sa bežne využívali pri terapii vývinových porúch. Táto kombinácia a objavenie niekoľkých progresívnych a niekedy aj alternatívnych aplikácií vytvorila základné piliere novej metódy s dobrou štruktúrou, cieľom a vývojom. A čo je najdôležitejšie – táto metóda sa dala vedecky vysvetliť a obhájiť pred svetom medicíny.

Keď som sa pozrel na pacientov na klinike v Antwerpách, kde som pôvodne pracoval ako fyzioterapeut, videl som podobnú, takmer identickú, situáciu ako u detí v nemocnici. Vedľa nedosiahnuteľného rodiča stáli jeho deti a pýtali sa rovnaké otázky: “Čo počuje? Čomu rozumie? Vie, že sme tu?”

V tomto prípade však pacienta nikto nepohladil. Nebola tu žiadna hudba. Rozdiel nebol len vo veku pacientov.

A tak som sa začal vzdelávať a experimentovať. V priebehu rokov som sa stal terapeutom pre voľnočasové aktivity a začal som vyučovať zmyslovú relaxáciu a metódu Snoezelen.

Prvý príbeh: 75-ročná pacientka už nespoznávala svojho syna ani dcéru. Ak nebola pripútaná, bezcieľne sa potulovala po chodbách, až kým neodpadla od vyčerpania. So súhlasom jej rodiny sme s ňou začali chodiť do zmyslovej relaxačnej miestnosti. Nazývame túto miestnosť “zmyslový ateliér”, pretože považujeme Snoezelen za techniku, ktorá vyžaduje veľa kreativity, lásky a intimity. Po dvoch mesiacoch pobytov v miestnosti, ktoré sa uskutočňovali dvakrát za týždeň, už nebolo potrebné klientku pripútavať, pretože agitácia zmizla a klientka sa stala veľmi pokojná. Keď dcéra videla výsledok, požiadala nás, či by sa mohla stať súčasťou programu. Poskytli sme jej základné inštrukcie a nechali sme ju vziať mamu do náručia. Boli sme prítomní, keď sa u matky po niekoľkých týždňoch znovu objavili prejavy agitácie, pretože po dlhých rokoch izolácie znovu spoznala svoju dcéru. Uisťujem vás, že na tento moment nikdy nezabudnem – matka s dcérou sa po mnohých rokoch objímali a bozkávali.

V druhom príbehu môžeme vidieť takmer okamžitý efekt Snoezelenu pri terapii psychosociálnej poruchy. Žena priviezla na kliniku manžela, ktorý ju dlhšiu dobu bil a správal sa k nej veľmi agresívne. Po štyroch týždňoch hľadania vhodnej medikácie nás žena požiadala, aby sme u manžela na upokojenie vyskúšali Snoezelen. Zobral som pacienta spolu s manželkou, ktorá si priala byť prítomná, do nášho zmyslového ateliéru. Spýtal som sa jej, či ju manžel ešte spoznáva. Povedala: “Nie, posledné tri roky už nevie, že som jeho žena. Myslí si, že som opatrovateľka, ktorá mu nosí jedlo, pomáha mu s hygienou a obliekaním.” Zobral som ich do zmyslového ateliéru a vyzval som muža, aby si ľahol na veľkú vodnú posteľ. Potom som povedal žene, aby si ľahla vedľa neho a chytila ho za ruku. Po desiatich minútach jemnej hudby, tlmeného osvetlenia a špeciálnej atmosféry som sa muža trošku provokatívne spýtal: “Kto je to dievča vedľa vás?” Okamžite som dostal odpoveď, trošku otrávenú: “Moja žena, samozrejme, moja žena.” Žena vykríkla a spýtala sa: “Ty vieš, kto som, naozaj to vieš?!” Jeho odpoveď bola: “Sme manželia už toľko rokov, prečo by som to nemal vedieť?”

Tieto dva príbehy hovorím na záver mojej prednášky a dúfam, že som mnohých z vás presvedčil o význame Snoezelenu pri terapii osôb s demenciou.

 

Walter Jacob

Prednáška z 3. medzinárodného sympózia ISNA, Berlín, Nemecko, 2005.

Preklad: Ľuba Heinzlová

Zdroj ilustračného obrázku: www.windsorstar.com