Rozhovor vznikol dňa 4. októbra 2013 v Domove dôchodcov a Domove sociálnych služieb na Škultétyho ulici 329 vo Veľkom Krtíši, kde poskytujú služby dospelým a seniorom s postihnutím. Zamestnankyne zariadenia nám priblížili, akými spôsobmi sa dá Snoezelen využiť pri rozvoji, relaxácii i reminiscencii. Rozhovor viedli PaedDr. Jana Hrčová a M. A. Peter Mészáros.
Na úvod skúste predstaviť vaše zariadenie. S akými cieľovými skupinami pracujete a aké služby poskytujete?
Gabriela Bírová, vedúca sociálno-zdravotného úseku: Sme Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši. Poskytujeme sociálne služby vymedzené zákonom seniorom s rôznymi typmi postihnutia, klientom s mentálnym, telesným, zmyslovým a viacnásobným postihnutím. Máme širokú škálu klientov od 18 rokov až do konca života. Súčasná kapacita zariadenia je 52 miest v zariadení pre seniorov a 90 miest v domove sociálnych služieb. Máme 47 mladších klientov, ostatní sú v seniorskom veku.
Odkedy vo vašom zariadení využívate multisenzorickú miestnosť?
Gabriela: Celý projekt začal v októbri 2011. Prelomový bol však rok 2012, kedy nám boli schválené financie z Rotary klubu. Jednalo sa približne o 12 000 eur, ktoré sme využili na vybudovanie dvoch miestností, bielej a tmavej.
Čo vás viedlo k zriadeniu multisenzorických miestností?
Gabriela: O Snoezelene viem už asi 5 rokov. Vzhľadom na finančnú náročnosť vybavenia však nebolo možné takúto miestnosť zriadiť. Práve v roku 2011 k nám prišiel klient, ktorého príbuzní sú členmi Rotary klubu. Prišli sa k nám pozrieť a ponúkli nám možnosť zohnať nejaké peniaze pre naše zariadenie. Pôvodne sa malo jednať približne o 5 000 €, za ktoré sme plánovali zakúpiť základné komponenty pre Snoezelen. Nakoniec sa vďaka daru Rotary klubu podarilo vybudovať dve multisenzorické miestnosti. Ďalším impulzom bola postupná zmena klientely. Prišli k nám klienti s veľmi ťažkými postihnutiami, u ktorých nestačí využívať zaužívané postupy ako ergoterapia alebo muzikoterapia.
Koľkí zamestnanci a s akým profesným zaradením využívajú Snoezelen miestnosti?
Gabriela: Sú to hlavne zamestnanci, ktorí pracujú v sociálnej časti sociálno-zdravotného úseku. Je nás šesť sociálnych pracovníkov, štyria inštruktori a sociálny terapeut. Je to kolegyňa Iveta Bielená, ktorá vyštudovala vychovávateľstvo a andragogiku a snaží sa v rámci Snoezelenu pôsobiť na klientov viac pedagogicky. My ostatní využívame Snoezelen ako voľnočasovú aktivitu. Radi by sme absolvovali ďalšie vzdelávanie, aby sme mohli v Snoezelene pôsobiť aj terapeuticky.
Akí klienti túto miestnosť vyžívajú?
Gabriela: Základnou podmienku Rotary klubu bolo, aby miestnosti využívalo čo najviac mladých klientov. Druhá podmienka bola, aby miestnosti boli prístupné aj ľuďom mimo nášho zariadenia. V súčasnosti máme troch klientov s vážnou formou detskej mozgovej obrny, ktorí do Snoezelenu dochádzajú pravidelne. Piatky boli doteraz vyhradené pre Špeciálnu základnú školu vo Veľkom Krtíši a jej žiakov. Táto škola si v súčasnosti buduje vlastnú multisenzorickú miestnosť.
Aké je vekové rozpätie klientov, ktorí do miestnosti chodia?
Gabriela: Od 18 do 99 rokov.
Aká časť klientov z celkového počtu využíva Snoezelen?
Gabriela: Je ťažké odhadnúť percentuálny podiel. Sú obdobia, keď sú niektorí klienti v miestnostiach často, inokedy zasa odmietajú chodiť. V miestnostiach boli prakticky všetci klienti DSS, a pobyty sa snažíme opakovať. U seniorov to závisí aj od toho, v akom sú momentálnom rozpoložení. Ak by sme predsa mali odhadnúť približný počet, tak je to 30-40 klientov.
Existuje nejaký dôvod prečo niektorí klienti Snoezelen nenavštevujú?
Gabriela: Seniori, ktorí sú mobilní, si režim dňa môžu vytvárať a organizovať samostatne. Niektorí sú však veľmi negativisticky naladení, nevedia sa zmieriť s tým, že sú v zariadení sociálnych služieb. Všetko odmietajú, vrátane pobytu v Snoezelen miestnosti. Jeden klient s mentálnym postihnutím a s poruchami správania zasa Snoezelen vyslovene odmietol a nechce miestnosti navštevovať. V bielej miestnosti sa bál, mal pocit, že si tam môže ublížiť. Dôvody prečo niektorí klienti multisenzorické miestnosti nenavštevujú sú teda individuálne.
Ktorý z prístupov v rámci Snoezelenu vo vašom zariadení preferujete a prečo?
Gabriela: Momentálne využívame Snoezelen ako voľnočasovú aktivitu, pretože je pre našich klientov najvoľnejší. Takýmto spôsobom si môžu miestnosti užiť podľa svojich vlastných predstáv. Chcem zdôrazniť, že je to aktuálny stav. Kolegyňa Ivka (Iveta Bielená, poznámka redaktora) sa už zameriava na pedagogické pôsobenie, ale je to postupný proces. Zatiaľ pracujeme veľmi krátko, necelý rok, a ešte sa sami učíme.
Ktorá forma práce prevažuje, individuálna či skupinová?
Gabriela: Jednoznačne prevažuje individuálna forma práce.
Mohli by ste popísať prečo?
Gabriela: Hlavný dôvod je ten, že máme pomerne veľa klientov s poruchami správania a u nich je najvhodnejšia individuálna práca. Pracovník sa môže danému klientovi venovať naplno a nič ho nevyrušuje a nerozptyľuje. Dokonca máme klientov, ktorí by prítomnosť iného klienta v miestnosti odmietli. Jediný prípad návštevy miestnosti vo dvojici sú klientky – sestry, ktoré sa nechcú oddeľovať a sú na seba zvyknuté aj v tomto prostredí. Niekoľkokrát sme do miestnosti zobrali dvojicu seniorov, ale za podmienky, že v miestnosti bol ďalší pracovník. V podstate sa teda jednalo o individuálnu formu práce.
Ktoré komponenty využívate pri práci najčastejšie?
Gabriela: Využívame všetko. Najčastejšie asi vodnú posteľ, hojdacie kreslo v tvare listu, bublinkový valec, interaktívny ovládač. Je málo pomôcok, ktoré by sme nevyužívali pravidelne.
Iveta Bielená, sociálny pedagóg: V tmavej miestnosti sa s jedným klientom pracuje úplne so všetkými komponentmi. U ostatných je to individuálne, podľa toho, čo ich v danom momente osloví. Klientov najviac zaujalo senzorické piano, ktoré je rozložené na zemi v tmavej miestnosti a reaguje na dotyk ruky alebo nohy. S týmto komponentom sme pracovali veľmi často.
Ktoré pomôcky sú najobľúbenejšie u klientov?
Ľubica Harnová, sociálny pracovník: Najobľúbenejšia je vodná posteľ. Veľmi populárna je aj hojdačka, interaktívny ovládač, hudobné nástroje, senzorické piano, optické vlákna.
Akým spôsobom zostavujete jednotlivé Snoezelen jednotky? Mohli by ste popísať pobyt klienta v miestnosti od príchodu po odchod?
Iveta: Erik, chlapec s detskou mozgovou obrnou, ktorý k nám dochádza zvonku, si veľmi obľúbil pobyt v tmavej miestnosti. Na začiatku si sadne do polohovacieho vaku a manipuluje s vláknami. Kladie si ich na hlavu, dáva si ich medzi nos a uši. Úplne sa pri tom uvoľní, dostane sa až do stavu, že ma celkom prestane vnímať. Táto relaxačná časť trvá približne 10 minút. Potom si zoberiem bielu rukavicu, ktorá svieti pod UV svetlom, a prostredníctvom nej sa mu prihováram. On so mnou komunikuje ako s rukou, nie ako s osobou. Som pre neho ruka, ktorá niečo ukazuje: počítame prsty od jedna do päť a späť, ukazujeme si rôzne pohyby, ktoré sa on snaží pomenovať. Následne prechádzame na fosforeskujúce paličky, z ktorých skladáme rôzne geometrické tvary a pomenúvame ich. Tiež mu dávam za úlohu priradiť k paličke druhú paličku rovnakej farby, inokedy mu iba poviem názov farby a jeho úlohou je vybrať paličku správnej farby. Rád pracuje aj so šatkami, ktoré vyhadzuje do výšky alebo mu ich hádžem ja a on sa ich snaží chytať. Najviac sa teší, keď môže prejsť k senzorickému pianu. Na ňom púšťa rôzne krátke skladby, pýta si rôzne hudobné nástroje a ja mu pri tom spievam.
Na jednej strane teda dávate klientovi slobodu, aby si sám zvolil, čo chce, a zároveň mu aj vy cielene ponúknete podnety. V podstate striedate aktiváciu a relax.
Iveta: Áno, tak to je nastavené. Klient strávi v miestnosti približne 45 minút. Prvá časť je uvoľňujúca, potom je koncentrácia. Snažíme sa, aby ten pobyt mal aj nejaký zámer. Na záver klienti dostanú odmenu, napríklad vo forme hry s pianom, ktorú majú veľmi radi.
Spomínali ste, že Snoezelen využívate zatiaľ ako voľnočasovú aktivitu. Skúšali ste ho kombinovať aj s inými prístupmi, napríklad s bazálnou stimuláciou alebo s prvkami iných terapií?
Gabriela: Bazálnu stimuláciu zatiaľ nevyužívame. Plánujeme absolvovať školenie v tejto oblasti, no z finančných dôvodov to zatiaľ nie je možné. Nechceme vstupovať do niečoho, čo nemáme dobre preskúmané a nie sme v tom zaškolené. Teraz sme v rámci ďalšieho projektu získali financie na africké bubny, ktoré plánujeme využívať v Snoezelen miestnostiach. Takto chceme kombinovať Snoezelen s muzikoterapiou.
Využívate so seniormi nejaké prvky reminiscenčnej terapie?
Iveta: Pri senioroch je veľmi dôležitá spomienková terapia. Títo ľudia sa v bielej miestnosti pri správne zvolených efektoch, hudbe a vhodne formulovaných otázkach dokážu vrátiť do minulosti a spomenúť si na svoju mladosť a radosti, ktoré prežili. Osvedčilo sa mi to pri rozhovoroch s klientmi, ktorí sa akoby vrátili do obdobia detstva, keď pre nich bolo všetko pekné a zaujímavé. Dokážu o tom rozprávať veľmi dlho. So spomienkami sa im vybavia aj emócie – tešia sa a usmievajú, alebo si aj poplačú. Takýmto spôsobom sa dá prejsť celý život klienta. U jednej z klientok sa nám podarilo prejsť od čias mladosti až do obdobia, keď sa u nej objavila Alzheimerova choroba.
U týchto seniorov stojí pobyt v miestnosti na rozhovore? Snažíte sa cielene vyvolať spomienky napríklad cez hudbu z čias ich mladosti, fotografie, prípadne konkrétne veci, ktoré mohli používať?
Iveta: Momentálne je ťažiskom práce rozhovor, pretože ešte nie sme dostatočne vybavení, aby sme mohli v multisenzorickej miestnosti využívať ďalšie veci. Využívame hudbu, ale ostatné nie.
Pozorujete za rok využívania Snoezelenu u klientov nejaké pozitívne zmeny?
Gabriela: Všimla som si, že klienti sa v miestnosti uvoľnia a prežívajú v nej radosť. U klientov s poruchami správania dochádza ku zníženiu tenzie, hlavne u tých, ktorí sa dokážu dostať až do stavu agresivity.
Iveta: U chlapca, s ktorým pracujem ja, sa vyvinul pravidelný režim, pretože on k nám chodil dva krát do týždňa. Už večer pred návštevou Snoezelenu pripomínal rodičom, aby ho na druhý deň nezabudli priviesť. V jeho prípade rodičia vnímajú, že sa začína začleňovať do spoločnosti. Pred tým, než k nám začal chodiť, bol len v domácom prostredí a bez kontaktu s rovesníkmi alebo podobnou skupinou. Obnovili sa u neho návyky, ktoré mal osvojené pred tým.
Dal niečo Snoezelen aj vám ako odborníkom? Posunul vás niekam?
Iveta: Určite nás to posunulo dopredu, keďže Snoezelen je niečo, s čím sme sa doteraz nestretávali. Otvorili sa nám nové cesty ako posúvať a skvalitňovať prácu s klientom. Sme ešte v štádiu, keď sa učíme, získavame nové informácie, stále objavujeme niečo nové.
Využívate Snoezelen aj vy na relaxáciu?
Gabriela: Bez klientov nie, ale je to určitý druh uvoľnenia aj pre nás. Pokiaľ máme klienta, ktorý si žiada len pobudnutie v miestnosti, popri ňom sa občas podarí zrelaxovať aj nám.
Ľubica: Raz sme mali s našou psychologičkou stretnutie práve v Snoezelene. Vtedy bola na pracovisku napätá atmosféra, tak sme navrhli, či by sme si nemohli spraviť sedenie v Snoezelene. Multisenzorické prostredie pomohlo k uvoľneniu.
Stretávate s nejakými problémami pri aplikácii Snoezelenu? Vyskytli sa ťažkosti, keď ste miestnosti budovali?
Gabriela: My sme nemuseli riešiť problém s financiami, ktorý poznajú ostatné zariadenia. Vďaka spomínanému finančnému daru sme mohli zakúpiť všetky potrebné komponenty. Na elektroinštalačné práce a ďalšie nevyhnutné úpravy miestnosti nám zasa prispel náš zriaďovateľ. Pri využívaní miestností sme sa nestretli so žiadnym závažnejším problémom. Stalo sa, že nám klienti pri používaní poškodili niektoré hudobné nástroje, ale to je len drobnosť.
Z akých zdrojov sa inšpirujete pri vytváraní aktivít v miestnostiach? Je to hlavne vaša intuícia alebo cielene vyhľadávate informácie?
Gabriela: Vychádzame hlavne z potrieb klientov, ktorí do miestností chodia. Snažíme sa hľadať aj na internete, ale tých zdrojov nie je veľa.
Mali by ste záujem o ďalšie vzdelávanie v oblasti Snoezelenu? Ak áno, aká forma by vám najviac vyhovovala – prednáška, praktické ukážky, exkurzia do zahraničia alebo návšteva iného zariadenia na Slovensku?
Gabriela: Určite ukážky práce v miestnosti. O exkurzii do zahraničia môžeme len snívať. Stačila by aj návšteva slovenského zariadenia, ktoré so Snoezelenom pracuje niekoľko rokov, a u ktorého by sme sa mohli inšpirovať pre ďalšiu prácu. Bolo by skvelé, ak by boli na internete k dispozícii video ukážky práce v miestnosti.
Iveta: Ja by som uvítala, keby nejaký školiteľ prišiel na pár dní k nám do zariadenia a s naším vybavením a s našimi klientmi by nám ukázal, čo všetko môžeme ešte využiť, ako by sa ešte dala skvalitniť naša práca. To by bolo pre nás ideálne.
Plánujete ďalej rozvíjať miestnosti? Uvažujete o vybudovaní ďalšej miestnosti?
Gabriela: Už pol roka snívam o vodnom Snoezelene. V tejto časti budovy, kde máme bielu a tmavú miestnosť, sú voľné ešte dve miestnosti, ktoré teraz slúžia ako šatne. V jednej z nich by mohol byť práve vodný Snoezelen. Druhá miestnosť by mohla byť tématická, aby sa dala využiť na reminiscenčnú terapiu u seniorov. Najprv chceme rozvinúť a skvalitniť prácu v miestnostiach, ktoré už máme, a potom by sme radi vybudovali ešte dve multisenzorické miestnosti. Ak by sa nám to podarilo, mali by sme také malé Snoezelen centrum.
Čo by ste odporučili tým, ktorí plánujú zriadiť Snoezelen miestnosť?
Gabriela: Odporučila by som im, aby sa pri výbere komponentov poradili s niekým, kto sa v problematike dobre vyzná. Mne pri výbere pomôcok poradil Roman Mészáros z občianskeho združenia 3lobit, ktoré prevádzkuje internetový obchod sensa-shop.sk. Prešli sme obe miestnosti a spoločne sa nám podarilo vyťažiť maximum z peňazí, ktoré sme mali k dispozícii.
Mohli by ste popísať proces vzniku miestností? Skúste povedať, čím ste prešli, od prvotnej idey až po realizáciu, aby si v iných zariadeniach vedeli predstaviť, čo to obnáša.
Gabriela: Na začiatku bola len taká myšlienka, túžba. Je veľký problém zohnať finančný obnos, potrebný na vybavenie miestnosti. My sme mali šťastie s Rotary klubom. Napriek tomu nám trvalo takmer rok, kým sme sa posunuli ďalej. Pôvodný návrh počítal s jednou miestnosťou. Priestor, kde sme ju chceli vybudovať, však nebol vyhovujúci, bolo tam veľa rúr, potrubí, ktoré by mohli miestnosť poškodiť. Hľadali sme vhodnejší priestor a voľba padla na bývalé izolačné izby, ktoré sa už využívali iným spôsobom. Do problému sa veľmi zaangažovala pani riaditeľka a aj vďaka jej aktivite sa podarilo pre Snoezelen uvoľniť dve miestnosti. Následne sme pozmenili náš pôvodný návrh a začali znovu vyberať komponenty pre bielu a tmavú miestnosť. Komponenty sme volili spoločne s pánom Mészárosom počas štvorhodinového telefonického rozhovoru. Odporučil mi aj výrobky priamo z Rompy, ktoré vtedy ešte neboli v ponuke sensa-shopu. Bolo to hektické obdobie, lebo všetko sa rýchlo menilo, ale nakoniec z toho vznikli dve úžasné miestnosti. Nebolo jednoduché rozhodnúť sa, kde sa umiestnia jednotlivé komponenty. S týmto nám opäť pomohol pán Mészáros, ktorý nám pripravil vizuálne návrhy rozmiestnenia pomôcok. Stavebné úpravy urobila miestna firma, ktorá nám ako zariadeniu sociálnych služieb poskytla zľavu. No a potom sme sa už pustili do zvyšných úprav a zariaďovania miestností. Podarilo sa nám získať použitý padák a ten poslúžil ako klenba. Asi dva týždne sme sa nevedeli odhodlať k poskladaniu vodnej postele, mysleli sme si, že to bude veľmi náročné. Nakoniec nám to trvalo menej ako 20 minút. Potom už bolo jednoduché miestnosti dokončiť.
Ak existuje iniciatíva zriadiť Snoezelen medzi zamestnancami, aká dôležitá je pri vzniku miestnosti podpora vedenia?
Gabriela: Bez podpory vedenia to nejde. V našom prípade musela pani riaditeľka vybaviť na kraji peniaze na elektroinštalačné úpravy. Taktiež bolo potrebné odsúhlasiť využitie týchto priestorov pre účely multisenzorických miestností. Je nereálne plánovať Snoezelen miestnosť bez podpory vedenia.
Boli sa na vaše miestnosti pozrieť pracovníci z okolitých zariadení? Dá sa povedať, že slúžia ako inšpirácia?
Gabriela: Na miestnosti sa prišli pozrieť zo Špeciálnej základnej školy vo Veľkom Krtíši. Po dohode sme im vyhradili jeden deň v týždni, kedy ich môžu využívať. Tento rok si budujú vlastnú miestnosť. Naše zariadenia nie sú tak blízko pri sebe a žiaci sa tu aj s pedagógmi museli dopravovať autom, čo je dosť nepraktické. Záujem o naše miestnosti prejavili aj kolegovia zo zariadení v Kírti, Kremnici a Rimavskej Sobote.
Ďakujeme pekne za rozhovor.
