Text približuje špecifiká zmyslového vnímania osôb s autizmom a Aspergerovým syndrómom. Vysvetľuje ako môžu tieto senzorické problémy ovplyvniť správanie a emocionálny stav klientov s autizmom. Článok hovorí o prejavoch hypersenzitivity a hyposenzitivity jednotlivých zmyslových systémov a ich prejavoch v bežnom živote.
Je dôležité, aby sme porozumeli a rešpektovali klienta, jeho potreby a detailne poznali jeho postihnutie.
Poruchy autistického spektra (PAS) patria do skupiny pervazívnych vývinových porúch, ktoré závažne postihujú celú osobnosť človeka. Sú tu zahrnuté diagnostické kategórie ako detský autizmus, atypický autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, iná dezintegratívna porucha a iné nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy. Sú charakterizované narušením kognitívnych funkcií, predstavivosti, kvalitatívnymi abnormalitami v oblasti sociálnych interakcií a v spôsobe komunikácie.
Osoby s PAS okrem poruchy v kognitívnom spracovaní, ktorá im zabraňuje v správnom spracovaní informácie, trpia aj poruchou senzorickej integrácie, pri ktorej sú zmyslové orgány primárne neporušené, ale prijímané informácie sú spracovávané narušeným spôsobom.
Prejavmi poruchy senzorickej integrácie je hypo- alebo hypersenzitivita – citlivosť na podnety, zaostávanie v psychomotorickom vývine, hyperaktivita, problémy so svalovým tonusom a koordináciou (poruchy rovnováhy, nešikovnosť, neobratnosť), oneskorenie vo vývine reči, v intelektuálnych výkonoch alebo aktivitách bežného života, slabá organizácia správania (impulzivita, nesústredenosť), problémy v správaní (agresivita, bojazlivosť, autistické rysy správania).
Kolektív autorov (Myles, Cook at al. 2005) uvádza špecifiká zmyslového vnímania a ako môžu tieto senzorické problémy ovplyvniť správanie a sociálny/emocionálny stav klientov s PAS nasledovne:
Taktilné (hmatové) vnímanie
Mnoho klientov nemá rado taktilné vnemy, napríklad dotyk zamatu, hodvábu, bavlny, vlny alebo kriedy. Niektorí neznášajú drsnosť nového oblečenia a strihanie nechtov je nepredstaviteľným problémom. Deti môžu byť hypersenzitívne (precitlivené) alebo hyposenzitívne (nedostatočne citlivé) na taktilné podnety.
Taktilná hypersenzitivita
Deti, ktoré sú hypersenzitívne, pociťujú ako nepríjemné podnety, ktoré si ostatní ani nemusia uvedomovať. V škole sa taktilná precitlivelosť môže prejaviť napríklad pri aktivitách, pri ktorých si dieťa zašpiní ruky od farby alebo lepidla, a preto môže tieto aktivity odmietať. Nejde teda o vzdor, ale o to, že mu je tento pocit extrémne nepríjemný. Podobne môže byť preň problémom státie v rade, kde sú ľudia veľmi blízko seba a môžu sa sčasti dotýkať. Deti môžu v takýchto situáciách reagovať odstrčením osoby, ktorá sa ich takto náhodne dotkla, čo môže byť opäť nesprávne vyhodnotené ako problémové správanie. Medzi ďalšie príklady činností, ktoré môžu deťom s taktilnou precitlivelosťou robiť problémy, sú napríklad držanie lopty alebo dotyk mydlovej bubliny z bublifuku, preto sa tieto deti často vyhýbajú všetkým činnostiam, v ktorých by sa dostali do takýchto, pre ne taktilne neznesiteľných, situácií, čo následne môže viesť k ich izolácii.
Doma sa môže vyskytnúť problém pri obliekaní – deti chcú nosiť len určité oblečenie, kvôli materiálu, tesnosti, tlaku gumičiek, a pod. Umývanie si tiež môže vyžadovať nájsť pre dieťa optimálne riešenia. Pri jedení si tieto deti môžu vyžadovať jedlo s určitou štruktúrou povrchu alebo tvrdosťou, či s presnou teplotou.
Taktilná hyposenzitivita
Naopak, deti so zníženou taktilnou citlivosťou necítia dotyk, ak nie je dostatočne pevný alebo silný. Preto zvyknú neskoro reagovať na nadviazanie kontaktu pomocou dotyku. Tieto deti si nemusia uvedomovať, že sa udreli, preto môžu mať veľa modrín a odrenín. Na rozdiel od detí s hypersenzitivitou, hyposenzitívne deti majú tendenciu dotýkať sa druhých, napríklad pri státí v rade. To môže okolie vnímať ako nepríjemné alebo neprimerané. Dieťa to však robí z dôvodu nedostatočne silných podnetov, ktoré k nemu z prostredia prichádzajú a je to dôležité pre jeho orientáciu. Vôbec si nemusí uvedomovať, že sa niečoho alebo niekoho dotýka.
Hyposenzitivita môže byť sprevádzaná nízkym svalovým tonusom, a tak sa môžu tieto deti javiť ako nešikovné, do všetkého narážajú, potknú sa aj o vlastné nohy. Môžu mať slabý úchop a pri telesných aktivitách sa rýchlo unavia. Iné deti s hyposenzitivitou vyhľadávajú silné hmatové vnemy, môžu napríklad hrýzť alebo udierať samé seba.
Vestibulárny systém
Približne polovica detí a dospelých s PAS trpí ťažkosťami v oblasti vestibulárneho vnímania, ktoré zahŕňa pohyb, postoj, rovnováhu, koordináciu oboch strán tela.
Vestibulárna hypersenzitivita
Deti s vestibulárnou hypersenzitivitou majú nízku toleranciu voči aktivitám zahŕňajúcim pohyb. Majú problém zmeniť smer, rýchlosť, alebo udržať telo vo vzpriamenej polohe. Niektoré deti s PAS uzamykajú svoje kĺby v rigidných pozíciách, ktoré im pomáhajú stabilizovať telo. Tieto problémy ich obmedzujú v rôznych činnostiach. Napríklad taký futbal alebo kotrmelec môžu byť pre dieťa s problémami vo vestibulárnej oblasti náročné, ak nie úplne nemožné.
Vestibulárna hyposenzitivita
Vestibulárnu hyposenzitivitu môžeme pozorovať u detí, ktoré sa hojdajú dopredu a dozadu na stoličke alebo na hojdačke tak silno, že sa až bojíme, že im príde zle. Tieto deti, podobne ako deti s vestibulárnou hypersenzitivitou, sa môžu javiť ako nemotorné a majú problémy začať, alebo skončiť aktivity spojené s pohybom (napríklad pri štafetovom behu – dieťa vyštartuje ako posledné, beží nemotorne a keď má zastať, narazí do ostatných detí). Pri jedení im padá príbor, servítky, nevedia si nájsť miesto na stoličke, padajú z nej. Pri snahe niečo upratať narobia ešte viac neporiadku.
Proprioceptívny systém
Svaly, šľachy a kĺby vysielajú správy, ktoré nám pomáhajú pohybovať sa, sedieť, držať predmety a udržiavať rovnováhu, kráčať a vyrovnávať váhu pri nosení ťažkých predmetov. Deti, ktoré majú problémy v tejto oblasti, si napríklad držia hlavu, keď si sadajú k stolu, držia sa stoličky, keď z nej vstávajú a pozerajú sa na nohy, či robia to, čo majú. Nedokážu kopírovať podľa vzoru a prejsť prekážkovú dráhu v telocvični môže byť pre ne nezvládnuteľná úloha, takisto ako aj napodobňovanie cvikov. Chodenie po schodoch a obliekanie im trvá dlho a pri pozeraní sa do zrkadla sú zmätené. Tieto deti pôsobia unavene, jednoduché činnosti ich vyčerpávajú – krájanie jedla a samotné jedenie je pre ne námahou.
Vizuálny systém
V porovnaní s ostatnými systémami sa zdá byť vizuálny systém u detí s PAS pomerne silný. Ťažkosti vo vizuálnej oblasti sa môžu prejaviť napríklad tým, že nevedia nájsť to, čo hľadajú, hoci to majú priamo pred očami. To môže spôsobovať problémy pri odpisovaní z tabule, alebo udržaní písma v riadku. Veľkú rolu hrá motivácia dieťaťa, prostredie a podmienky, ktoré preň nie sú stresujúce. Keď dieťa nie je unavené, dokáže sa sústrediť.
Auditívny systém
Deti s PAS spracovávajú sluchové podnety iným spôsobom ako bežné deti. Nejde o poškodenie sluchu, ale o inú, neefektívnu či neprimeranú interpretáciu sluchových vnemov. Môže ísť opäť o hypo- alebo hypersenzitivitu. Dieťa s PAS môže byť hypersenzitívne na určité zvuky v špecifických situáciách, v iných situáciách sa môže javiť ako úplne hyposenzitívne aj pri obrovskom hluku. Akoby v niektorých prípadoch dokázali “vypnúť” sluch.
Auditívna hypersenzitivita
Niektoré deti s PAS negatívne reagujú na silné zvuky. Môžu mať strach z konkrétneho zvuku, vtedy, keď sa reálne vyskytuje, alebo aj vtedy, keď si myslia, že nastane. Niektoré deti počujú jemné zvuky, napríklad ošuchovanie sa látky nohavíc, a v tej chvíli sa nedokážu sústrediť na nič iné. Rovnako udieranie príboru o tanier môže byť neznesiteľné. Často v týchto situáciách dochádza k výbuchu a panickej reakcii. Niektoré deti nedokážu odfiltrovať zvuky v pozadí, nevedia v takomto prostredí pracovať.
Auditívna hyposenzitivita
Veľa učiteľov a rodičov detí s PAS sa vyjadrilo, že sa im zdá, akoby ich deti nepočuli, čo im druhí vravia. Dokonca nereagujú ani na zavolanie po mene. Hyposenzitívne je dieťa, ktoré sa javí, akoby nevnímalo, čo sa okolo neho deje, pozerá sa do prázdna.
Chuťové vnímanie
Viac ako tretina detí s PAS sa vyhýba určitým chutiam, ktoré sú typické pre jedálny lístok dieťaťa, či konzumuje iba jedlá s určitou chuťou, alebo ide všeobecne o prieberčivých stravníkov. Môže sa však napríklad stať, že dieťa si nechce umývať zuby, lebo mu vadí príchuť zubnej pasty. Niektoré deti napríklad preferujú veľmi kyslé alebo korenisté chute, odmietajú zeleninu alebo mliečne produkty. Veľmi dôležité je v týchto prípadoch spolupracovať s odborníkmi na výživu, aby sa do stravy dieťaťa dostali všetky dôležité zložky.
Čuchové vnímanie
Čuchové vnímanie sa zaraďuje k orálnemu (chuťovému) vnímaniu. Deti sa zvyknú vyhýbať bežným pachom v domácnosti. Naše prostredie je plné rôznych vôní a zápachov, ktoré neustále prichádzajú do nášho čuchového centra. Deti, ktoré sú citlivé na vône, môžu byť presýtené pachmi prostredia a zmes vôní môže byť pre ne veľmi nepríjemná.
Zdroj:
Mgr. Daniela Ponechalová. Snoezelen pre deti a mladých ľudí s poruchou autistického spektra. Príručka vhodných terapií pre klientov s PAS a príklady dobrej praxe, vydalo Autistické centrum Andreas, ISBN 978-80-970549-8-4.
Zdroj ilustračného obrázku: ceron.jp
