Rozhovor vznikol dňa 7. októbra 2013 v Odbornom učilišti internátnom vo Valaskej, ktoré združuje špeciálnu materskú školu, špeciálnu základnú školu, praktickú školu a odborné učilište. V rozhovore zazneli možnosti, ktoré Snoezelen ponúka deťom a dospievajúcim s mentálnym postihnutím rôzneho stupňa. Rozhovor pripravili a viedli PaedDr. Jana Hrčová a Mgr. Zuzana Pavlíková.
Skúste nám stručne predstaviť vaše zariadenie. S akými žiakmi pracujete?
Mgr. Iveta Setváková, zástupkyňa pre OUI a PŠI, špeciálna pedagogička: Sme škola pre deti s mentálnym postihnutím a vzdelávame v rôznych organizačných zložkách. Máme špeciálnu materskú školu internátnu, špeciálnu základnú školu internátnu, kde vzdelávame žiakov vo variante A, B, C. Ďalej je tu odborné učilište internátne, kde sú vzdelávaní žiaci vo variante A, a praktická škola internátna pre žiakov z variantov B a C. Súčasťou školy je školský internát, kde sú žiaci ubytovaní od pondelka do piatku a venujú sa voľnočasovým aktivitám. Na škole máme aj školský klub.
Odkedy využívate vo vašej škole multisenzorickú miestnosť?
Iveta: Multisenzorické miestnosti využívame od konca júna 2012. Máme bielu a tmavú miestnosť. Bielu miestnosť využívame najmä na relaxáciu a tmavú miestnosť na stimuláciu.
Čo vás viedlo k zriadeniu multisenzorických miestností vo vašej škole?
Mgr. Marta Frimmová, špeciálna pedagogička: Prvýkrát sme multisenzorickú miestnosť videli na škole v Moravskej Třebovej, s ktorou máme družbu. V tejto škole mali maličkú tmavú miestnosť, ktorú využívali u detí s poruchami pozornosti. Videli sme všetky tie fosforeskujúce pomôcky a prácu s nimi a boli sme nadšené. Keď nám učiteľky povedali, aké výsledky dosahujú v práci so žiakmi v tejto miestnosti, tak sme sa rozhodli, že by sme to mohli skúsiť a vybudovať si aj u nás v škole podobnú miestnosť. Podarilo sa nám to cez projekt, ktorý nám našťastie vyšiel.
Koľkí pracovníci a s akým profesným zaradením využívajú tieto dve miestnosti?
Mgr. Milena Fábryová, špeciálna pedagogička: Pracujú tu kolegyne, ktoré vyštudovali učiteľstvo pre 1-4 ročník a špeciálnu pedagogiku. Ďalej sú to absolventi špeciálnej pedagogiky, ktorí majú certifikáty z rôznych terapií. Pred tým ako sme začali využívať Snoezelen miestnosť prešli zamestnanci školením v Snoezelen terapii.
S akými žiakmi v Snoezelen miestnostiach pracujete?
Marta: Ja pracujem ako špeciálny pedagóg vo variante C. V Snoezelen miestnosti pracujem s deťmi, ktoré majú ťažkú mentálnu retardáciu v kombinácii s ďalšími postihnutiami.
Milena: Ja pracujem ako špeciálny pedagóg v multisenzorickej miestnosti so žiakmi z variantu B a C.
Iveta: Doplnila by som, že v multisenzorickej miestnosti pracujeme taktiež so žiakmi variantu A. Dokážeme v Snoezelene s týmito žiakmi viesť hodinu odborného predmetu, napríklad zdravotnú, rodinnú či hudobnú výchovu.
Aké je vekové rozpätie žiakov, ktorí do týchto miestností chodia?
Marta: V multisenzorickej miestnosti pracujem s 8 a 9-ročnými žiakmi variantu C a s jedným 6-ročným dievčatkom z materskej škôlky.
Milena: Ja chodím do Snoezelenu so staršími žiakmi vo veku od 14 do 16 rokov z B a C variantu.
Iveta: V miestnosti pracujem so žiakmi z praktickej školy a z B a C variantu špeciálnej školy. Majú 15 až 21 rokov. Máme aj klientov, ktorí sú oslobodení od povinnej dennej dochádzky. Chodia len dvakrát do týždňa, dajme tomu na dve hodiny. Prídu s nimi rodičia a spoločne relaxujú v Snoezelen miestnosti. Sú to deti a mladí ľudia, ktorí sú len v domácom prostredí a rodičia ich chcú týmto spôsobom integrovať do spoločnosti.
Aký je približný podiel žiakov, ktorí Snoezelen miestnosti navštevujú?
Iveta: Máme okolo 200 žiakov a Snoezelen miestnosti využíva necelá tretina.
Marta: Väčšinou ide o žiakov s mentálnym postihnutím s pridruženými rečovými, telesnými a viacnásobnými postihnutiami.
Snoezelen možno využiť ako voľnočasovú aktivitu, pedagogické podporné opatrenie alebo terapeutický prístup. Ktorý preferujete a prečo?
Marta: Ja najviac využívam terapeutický prístup. Pracujem s ťažko postihnutými žiakmi, pre ktorých je tento prístup najvhodnejší. Snažím sa docieliť, aby sa tešili z činnosti, ktorú v miestnosti vykonávame.
Milena: Tiež inklinujem k terapeutickému prístupu. Nejedná sa však výlučne o terapeutickú prácu, sú v nej obsiahnuté aj pedagogické prvky.
Iveta: Pri svojej práci najčastejšie využívam pedagogický prístup. Najmenej využívame voľnočasový prístup. Jedine školský klub využíva Snoezelen miestnosť v rámci voľnočasovej aktivity, ale nie pravidelne.
Aká forma práce v Snoezelen miestnostiach prevažuje, individuálna alebo skupinová? Z akého dôvodu?
Marta: U mňa prevažuje skôr individuálna forma práce, najmä z dôvodu ťažkého stupňa postihnutia detí a žiakov, s ktorými pracujem. Lepšie sa mi pracuje individuálne a myslím si, že sa tým aj viac dosiahne. Napríklad minulý týždeň som sa rozhodla, že vezmem do Snoezelenu dvoch imobilných žiakov s asistentkami. Avšak po čase jeden z nich začal srdcervúco plakať a automaticky aj druhé dieťa začalo plakať. Tieto deti sú citlivé a reagujú na podnety veľmi senzitívne. Preto sa mi pri mojej práci viac osvedčila individuálna forma. Ale napríklad ak do Snoezelen miestnosti zavíta školský klub, tak sa dokážu aj spoločne hrať a baviť.
Milena: V moje práci prevažuje skupinová forma najmä na začiatku Snoezelen jednotky, kým si deti nájdu svoje miesto, kde radi oddychujú. V druhej časti pobytu sa môžem každému venovať individuálne. Táto forma práce sa mne osobne osvedčila a myslím si, že aj deti samotné a ich potreby si ju akoby „vypýtali“.
Skúste uviesť konkrétne príklady práce v miestnosti.
Marta: Využívam väčšinou bielu miestnosť. Deti, s ktorými pracujem, majú často epileptické záchvaty, preto nevyužívam reflexné a svetielkujúce pomôcky. Skôr sa zameriavam na prácu v guľôčkovom bazéne, kde robíme napríklad oboznamovanie sa s farbami. Na upokojenie a uvoľnenie detí využívam vodnú posteľ. Veľa času z pobytu v Snoezelene venujem aj rehabilitácii, ktorej sa venujem aj mimo práce. Tieto priestory sú na to ideálne, lebo tu máme pokoj. Deti z miestnosti odchádzajú oddýchnuté, šťastné, spokojné. Aj napriek svojmu postihnutiu sa tešia a pamätajú si túto miestnosť ako priestor, kde zažívajú nové a pozitívne skúsenosti.
Milena: Biela miestnosť je u detí viac obľúbená – skôr ich to ťahá do bielej miestnosti a v nej zatiaľ aj viac pracujeme. Pobyt začína cielenou aktivitou, po ktorej nasleduje oddych. Žiaci sú už nastavení tak, že čakajú, akú činnosť s nimi budem robiť a potom sa zasa tešia na to, že keď sme to dosiahli, tak môžu relaxovať. Podávame si rôzne predmety s cieľom rozvoja jemnej motoriky a základných lokomočných pohybov. Pracujeme aj na rozvíjaní ďalších cieľov, napríklad v oblasti komunikácie u detí s poruchami reči. Robíme spoločné relaxačné cvičenia s masážnymi loptičkami.
Iveta: Tmavú miestnosť deti zatiaľ vnímajú ako priestor, kam nakuknú a chcú tam ísť iba s doprovodom. Z doterajších skúseností naše deti majú zatiaľ určitý „strach alebo blok“ z tejto miestnosti.
Milena: Veľa detí u nás je aj z detských domovov a nemali ľahký život. To, čo prežili, ich možno nastavilo tak, že sa podobných priestorov boja. Budeme postupne pracovať na tom, aby aj tmavú miestnosť akceptovali.
Využívate aj iné typy terapií vo svojej práci v Snoezelen miestnostiach? Ak áno, aké?
Iveta: V bielej miestnosti uskutočňujeme napríklad prvky muzikoterapie či terapie hrou. S deťmi s kombinovaným postihnutím a deťmi s poruchami reči často využívam aj dramatoterapiu. Snoezelen nám slúži taktiež ako priestor pre rehabilitáciu či bazálnu stimuláciu.
Ako vnímate rehabilitáciu v Snoezelen miestnosti, v čom je odlišná? Skúste porovnať rehabilitáciu v multisenzorickej miestnosti a rehabilitačné cvičenia v klasickom prostredí. Vidíte v týchto dvoch rozličných prostrediach výraznejšie rozdiely, či už vo výsledkoch alebo v pocitoch detí?
Marta: Áno, jednoznačne môžem potvrdiť, že v Snoezelene je atmosféra úplne iná, deti sú uvoľnené a lepšie sa s nimi pracuje. Tento priestor mi poskytuje pre rehabilitáciu lepšie podmienky. V triede som robila len provizórne cvičenie na lavici, a tu mám mäkký matrac vhodný na cvičenie.
V akých oblastiach vidíte prínos Snoezelen miestností pre vašich žiakov?
Milena: Z mojich skúseností so svojou skupinou žiakov môžem povedať, že pobyty v Snoezelen miestnosti veľmi pozitívne ovplyvňujú skupinovú komunikáciu medzi žiakmi. Keď prídu do Snoezelen miestnosti, správajú sa úplne inak. Sú menej podráždení, nereagujú na seba tak agresívne. Ľahšie sa mi s nimi pracuje v Snoezelene ako v triede. Všimla som si tiež výrazný pozitívny efekt Snoezelenu na deti s pridruženými duševnými poruchami. V bielej miestnosti sa dokážu upokojiť a korigovať svoje správanie.
V bielej miestnosti máte mnoho interaktívnych pomôcok. Vidíte nejaký prínos techniky pre deti s ťažkými postihnutiami?
Iveta: Vyvoláva v nich radosť, ak sa zmení farba alebo niečo zahrá. Spočiatku to pre nich bol moment prekvapenia. Teraz už vedia, čo ich čaká. Robíme to tak, aby si dokázali k farbe pridružiť príbeh. Svetielkujúce efekty u nich vždy vyvolávajú „wau“ efekt.
Ako vnímate prínos Snoezelenu pre vás ako odborných pracovníkov? V čom to posunulo vašu prácu?
Iveta: Pre mňa je to nová skúsenosť, ako sa hovorí „človek sa učí celý život“. Z pedagogického hľadiska je pre mňa prínosom to, že sa žiaci dokážu upokojiť, zrelaxovať, a taktiež si niečo jedinečné prežiť a naučiť sa nové veci.
Milena: Vnímam to ako naplnenie pedagogickej praxe. Keď človek dlhé roky robí s ťažko postihnutými deťmi, nevyhne sa pocitu psychickej únavy. Veľmi ma povzbudzuje, keď vidím pokroky, ktoré tu deti dosahujú. Som veľmi rada, že sa v Snoezelen miestnosti žiaci dokážu k sebe adekvátne správať, fungujú ako kolektív. Takéto skúsenosti vás znova naštartujú do ďalšej práce.
Marta: Pre mňa je tiež prínosom každá pozitívna spätná väzba od detí, ktorá po pobyte v Snoezelen miestnosti prichádza.
Stretli ste sa aj určitými komplikáciami pri budovaní miestností alebo pri samotnej aplikácii Snoezelenu?
Iveta: Pri budovaní miestností sme nemali prakticky žiadne problémy. Stavebné úpravy nám robila šikovná, rýchla, seriózna firma. Spolupráca s 3lobitom, ktorý dodával pomôcky, bola na veľmi dobrej úrovni. Pomôcky nám fungujú, sme s nimi spokojní. Ešte potrebujeme doriešiť problém zatemnenia miestností. Súčasné riešenie s fóliami na oknách je len dočasné a nie je uspokojivé, pretože fólie odpadávajú. Čakáme na rekonštrukciu budovy, pri ktorej odstránime z oboch miestností okná. Problémom pre nás bola najmä administratíva spojená s realizáciou projektu. Napríklad nám nechceli dovoliť zahrnúť do projektu nábytok, považovali ho za neoprávnený výdavok. Darmo sme im vysvetľovali, že je neodmysliteľnou súčasťou miestnosti. Takéto byrokratické absurdity človeka dosť znechutia.
Z akých zdrojov sa inšpirujete pri tvorbe aktivít v Snoezelen miestnostiach? Kde hľadáte nové námety a inšpirácie?
Iveta: Vychádzame najviac z toho, že každá z nás pozná svoju skupinu žiakov, vie, čo od nich môže očakávať, kam ich môže ďalej smerovať. Dávam priestor svojej intuícii a vlastným nápadom.
Milena: Taktiež k tomu pristupujem prevažne intuitívne, pretože svojich žiakov poznám, pracujem s nimi dlhodobo, takže dokážem odhadnúť, čo potrebujú a kam ich chcem posúvať. Avšak nebránim sa ani novým nápadom. Ak mám viac času, inšpirujem sa na rôznych internetových stránkach.
Marta: Taktiež pracujem skôr podľa vlastnej intuície, inšpirujem sa však aj na internete. Pobyty v Snoezelen miestnosti staviam pre deti aj podľa odporúčaní rôznych odborníkov, ktorých deti navštevujú.
Mali by ste záujem o ďalšie vzdelávanie v tejto oblasti? Aká forma vzdelávania by to mala byť – praktický workshop, exkurzia do iného zariadenia či prednáška?
Iveta: Myslím si, že by nám najviac pomohli praktické ukážky, exkurzie, možno aj konferencia s praktickými ukážkami. Privítali by sme aj spracované materiály ako prípravu na pobyt a aktivity v Snoezelene.
Milena: Podľa mňa nám chýba určitá výmena skúseností s kolegami alebo ľuďmi, ktorí v tejto oblasti pôsobia už dlhšie a majú viac skúseností.
Plánujete ďalej rozvíjať Snoezelen miestnosti?
Iveta: Určite by sme radi doplnili nejaké komponenty, ale chýbajú nám finančné zdroje. O ďalšej miestnosti neuvažujeme, nemáme na ňu vhodný priestor. Radi by sme viac využívali tmavú miestnosť. Chceme nájsť spôsob ako ju využívať, vymyslieť vzdelávacie či iné aktivity, ktoré by sme v nej mohli realizovať.
Marta: Urobili sme schodolez a chceme otvoriť priestory aj deťom z blízkeho okolia. Podľa môjho názoru budú miestnosti plne využívané s tým, čo v nich máme.
Milena: Postupne sa môžu dokupovať napríklad drobnejšie fosforeskujúce pomôcky do tmavej miestnosti. Ak by sme chceli dokúpiť ďalšie pomôcky, museli by sme napísať nový projekt, čo vyžaduje obrovské množstvo času a energie. Ja osobne som momentálne veľmi znechutená legislatívou a byrokratickými prekážkami, takže nemám chuť sa do niečoho takého púšťať.
Je niečo, o čo by ste sa ešte chceli podeliť?
Milena: Odkedy využívame Snoezelen, vidím, aký má prínos pre našich žiakov. Dopriala by som každej škole takéhoto typu aspoň jednu Snoezelen miestnosť.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
