Rozhovor vznikol dňa 17. októbra 2013 v Integrovanej materskej škole na Iľjušinovej ulici 1 v Bratislave, ktorá má okrem bežných tried i triedy pre deti s poruchou autistického spektra. Rozhovor prináša informácie nielen o prínose Snoezelen terapie pre deti s autizmom, ktorým pomáha pri rozvoji adaptability, komunikácie a sociálnych zručností, ale aj pozitívnom vplyve miestnosti na deti bez postihnutia. Rozhovor pripravili a viedli Mgr. Zuzana Pavlíková a M. A. Peter Mészáros.
Na začiatok, prosím, predstavte vašu škôlku.
Mgr. Blažena Ballonová, špeciálny pedagóg v autistickej triede: Sme materská škola, ktorá má šesť tried pre bežné deti a dve špeciálne triedy pre deti s poruchou autistického spektra. Navštevujú nás deti od troch do šiestich rokov. V triedach pre deti s poruchou autistického spektra máme deti od troch do sedem rokov, pretože niektoré majú odloženú školskú dochádzku.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste si vybudovali Snoezelen miestnosť?
Blažena: Hlavným zámerom bolo to, aby sme vyskúšali nejakú novú metódu, ktorá by bola prínosom pre naše deti. Hľadali sme niečo, čo by im mohlo pomôcť v ich špecifických problémoch adaptácie na škôlku, či rôznych fóbiách. Dopočuli sme sa o Snoezelene. Zaujalo nás to a mysleli sme si, že takáto miestnosť by mohla pomôcť bežným deťom, ale aj deťom s poruchou autistického spektra.
Odkedy máte vo vašej škôlke zriadenú Snoezelen miestnosť?
Blažena: Našu Snoezelen miestnosť sme zriadili v decembri 2008. Odvtedy tu pracujeme, snažíme sa, učíme sa.
Ktorí zamestnanci pracujú v Snoezelen miestnosti?
PaedDr. Petra Vraňáková, liečebný pedagóg v autistickej triede: V multisenzorickej miestnosti pracujú všetci pedagogickí zamestnanci. V začiatkoch prebehlo aj vstupné školenie so základnými teoretickými a praktickými znalosťami o multisenzorickej terapii. Každý pedagóg, ktorý má záujem, môže využívať Snoezelen miestnosť – bez ohľadu na to, či ide o pedagóga z triedy pre bežné deti alebo o špeciálneho či liečebného pedagóga z autistickej triedy. Aktivity v miestnosti si pripravuje každý individuálne.
Pracujete v Snoezelen miestnosti so všetkými deťmi?
PaedDr. Katarína Mravíková, liečebný pedagóg v autistickej triede: V miestnosti pracujeme hlavne s deťmi zo špeciálnych tried, ale využívajú ju aj deti z bežných tried. V rámci integrácie vytvárame aj zmiešanú skupinu detí zo špeciálnych tried a intaktných detí.
Z troch prístupov v rámci koncepcie Snoezelen (pedagogická podpora, voľnočasová aktivita, terapeutické pôsobenie), ktorý vo vašej práci prevažuje?
Katarína: V špeciálnych triedach pre deti s poruchou autistického spektra ide skôr o terapeutické pôsobenie. V bežných triedach využívame terapeutický prístup, ak má dieťa nejaký problém. Ak sem príde skupina detí z bežnej triedy, vykonávajú voľnočasové a edukačné aktivity.
Prevláda vo vašej práci v Snoezelen miestnosti skôr individuálny alebo skupinový prístup?
Petra: Pracujeme individuálne aj skupinovo. Myslím si však, že dominuje individuálna forma práce. Na začiatku je dôležité, aby sme zistili, kde sú u každého dieťaťa hranice, čo obľubuje a čo nemá rado. Až potom vytvárame skupinu maximálne šiestich detí. Naša miestnosť je dostatočne veľká, aby si v nej každé dieťa našlo svoj priestor, svoj kútik. Medzi autistické deti sa snažíme zapájať aj deti z bežných tried. Pre bežné deti je to zážitok a pre autistické deti zase podpora sociálnej interakcie.
Ktoré sú najobľúbenejšie prvky vašej Snoezelen miestnosti?
Blažena: Vodná posteľ je najobľúbenejšia snáď u všetkých detí. Deti majú veľmi radi aj bublinkový valec, optické vlákna či dotykové lampy. Bublinkový valec je pre deti lákavý hlavne tým, že možno meniť farby či spustiť a vypnúť bublinky. Pre deti je tiež veľmi zaujímavé, keď v zrkadlách vidia napríklad tri valce a dotýkajú sa len jedného. Do optických vlákien sa radi balia, schovávajú, pozerajú si ich, prehadzujú. Majú radi aj hojdačku, niekedy sú na nej spolu s terapeutom, čo mu umožňuje nacvičovať dotyky a fyzický kontakt. Projektor využívame často, premieta krásne obrázky, ktoré deťom evokujú pekné témy. Kotúče vyberáme podľa zámeru pobytu, ktorým môže byť relaxácia či snaha dieťa niečo naučiť.
Skúste na konkrétnom prípade popísať ako zostavujete Snoezelen jednotky, od príchodu cez aktivitu až po odchod zo Snoezelen miestnosti.
Petra: Začala by som príkladom štvorročného dievčatka s autizmom. Pre toto dievčatko bol vstup do Snoezelen miestnosti symbolom hrôzy. Nechcela sem vôbec vkročiť, ani keď nebolo nič zapnuté. Rešpektovali sme jej prvotný strach a dali sme si za cieľ ukázať jej, že tu je priestor na príjemné zážitky. Postupovali sme po veľmi malých krokoch. Za 2 mesiace sme dosiahli to, že dokáže zotrvať v Snoezelen miestnosti pri jednom zapnutom podnete. Vydrží tu približne 5 až 10 minút, potom naznačuje, že chce odísť, čo rešpektujeme. Snažíme sa s týmto dievčatkom chodiť do Snoezelen miestnosti častejšie, ale na kratšie časové úseky. Chceme, aby vždy videla niečo iné a dokázala to akceptovať, hoci na krátky čas. Sledujeme ako sa dokáže adaptovať na nové prostredie a vyrovnať sa so zmenami. Hlavným cieľom je nasmerovať dievčatko k tomu, aby bola flexibilnejšia a aby to, čo sa naučí v Snoezelen miestnosti, vedela preniesť aj do svojho prirodzeného prostredia, v ktorom bežne nastávajú zmeny.
Zvyšovanie miery adaptability sa prenáša aj do bežného prostredia?
Petra: Áno, presne tak. Na tomto príklade sa to dá veľmi pekne vidieť, pretože je ochotná tu zotrvať, aj keď len chvíľku. Dokonca jej nevadia ani iné deti v miestnosti. Toto považujem za významný prínos Snoezelen miestnosti, pretože deti s autizmom majú veľký problém so zmenami.
Môžeme toto považovať za príklad terapeutickej aktivity?
Petra: Áno. Kolegyne z bežných tried v miestnosti realizujú aj vzdelávacie aktivity podľa nejakej témy, napríklad vône, zmysly, ovocie, zelenina alebo farby. Idú sem s menšou skupinkou detí, pustia si tematický kotúč, prinesú si rôzne potraviny na ochutnávanie.
Ako vyzerá Snoezelen jednotka?
Katarína: V rámci denného režimu má dieťa súbor rôznych aktivít. Aplikujeme dva spôsoby zapojenia Snoezelenu do denných aktivít dieťaťa. Buď Snoezelen ako aktivitu navolí pedagóg tým, že režimovú kartičku Snoezelen vloží do denného plánu dieťaťa, ktoré prijíma výber. Druhá možnosť je taká, že dieťa samotné si nájde príslušnú kartičku v košíku, priloží ju na režim dňa a vyjadrí svoju potrebu ísť do miestnosti. Rešpektujeme jeho potrebu a vytvoríme priestor na to, aby tam mohlo ísť. Pred dverami do Snoezelen miestnosti máme suchý zips, ktorý označuje priestor, kde sa Snoezelen nachádza, aby sa dieťa vedelo zorientovať. Kartičku dieťa nalepí na dvere Snoezelenu a vstúpi do miestnosti. Väčšinou sa jedná o deti, ktoré sa tu cítia veľmi bezpečne, alebo ktoré sa necítia úplne v poriadku, sú rozrušené či smutné. Cieľom pobytu v miestnosti je dostať ich do pohody, upokojiť ich. Počas pobytu v Snoezelene postupne pridávame jednotlivé podnety pre stimuláciu rôznych zmyslov. Vždy eliminujeme množstvo komunikácie a používame vizualizáciu, aby dieťa rozumelo tomu, čo bude nasledovať. Začiatok i koniec aktivít v Snoezelen miestnosti neoznamujeme verbálne, ale gongom.
Koľko trvá pobyt v Snoezelen miestnosti?
Katarína: Koniec aktivít v Snoezelene záleží od toho, do akej miery je dieťa nasýtené. Keď vidíme, že už neprejavuje záujem, tak aktivitu ukončíme. Vnímame potreby dieťaťa a sledujeme, či je už prestimulované alebo v tenzii či nepohode. Vtedy aktivitu skončíme a odchádzame zo Snoezelen miestnosti.
Vediete si záznam pobytov v Snoezelen miestnosti?
Katarína: Každé dieťa má individuálny vzdelávací plán a každý pedagóg vlastnú dokumentáciu svojho dieťaťa. Pobyty v Snoezelen miestnosti realizuje s dieťaťom pedagóg, ktorý už pozná jeho potreby a vie, čo ho upokojí alebo aktivizuje. Pedagóg sa snaží ponúkať dieťaťu podnety, z ktorých si môže vybrať. Rozvíjanie schopnosti rozhodovať sa a voliť je pre autistické deti veľmi dôležité.
Blažena: Pracuje sa tu veľmi dobre aj s prvkom odmeny. Keď dieťa urobí činnosť, ktorú nemá rado, ponúkneme mu možnosť vybrať si z niekoľkých odmien. Najprv im ponúkneme výber z dvoch činností, neskôr si už dokážu vybrať z viacerých možností. Deti si zvyknú vybrať buď suchý bazén, Snoezelen alebo kreslenie. Tešia sa, že po činnosti, ktorá je pre ne nepríjemná alebo málo zaujímavá, nasleduje činnosť, ktorá ich baví. Tým sú prístupnejšie robiť činnosť, ktorú nemajú radi, ale je potrebné ju vykonať.
Katarína: Možno povedať, že je to taký vyšší stupeň odmeňovania. Už nie sme na rovine primárnych odmien, kedy dieťa dostane tyčinku alebo lentilku. Jedná sa skôr o sekundárnu, interakčnú, zážitkovú odmenu. Dieťa má možnosť byť odmenené zážitkom, čo je u detí s poruchou autistického spektra veľmi pozitívne. Dokážu sa rozhodnúť a uvedomujú si viac svoje vlastné ja a svoje potreby.
Využívate Snoezelen aj u bežných detí, ktoré sú utiahnuté alebo majú problémy v komunikácii ako prostredie, kde sa dieťa môže otvoriť komunikácii alebo vzťahu? Umožňujete využívať Snoezelen aj rodičom spoločne s dieťaťom?
Blažena: Snoezelen využívame aj pri vstupe dieťaťa do materskej školy pri zvládnutí problémov v adaptačnom procese. Deti chodia do miestnosti spolu s rodičmi, čo im pomáha vytvoriť si pocit bezpečia a prehĺbiť vzťahy medzi dieťaťom, rodičom a pedagógom. Deti sa zvyknú pomerne často práve v Snoezelen miestnosti rozrozprávať, pretože tu zažívajú nové skúsenosti, ktoré chcú zdieľať s ostatnými.
Petra: Významnú rolu tiež zohráva komunikácia medzi nami v špeciálnych triedach a pedagógmi z bežných tried. Ak si jeden z učiteľov všimne, že nejaké dieťa má problém, kontaktuje nás, aby sme s dieťaťom začali intenzívnejšie pracovať v Snoezelene.
Aké iné prístupy či aktivity využívate v multisenzorickej miestnosti?
Katarína: Využívame hlavne prvky bazálnej stimulácie, rôzne mäkké techniky. Pri masážach používame penové loptičky, tenisové loptičky, pierka, bublifuky, deky, stuhy, šatky a ďalšie materiály podľa aktuálnej potreby dieťaťa. Masáž začíname jemnými dotykmi, a keď vidíme, že to dieťa prijíma, využijeme ďalšiu pomôcku. Zmenu mu buď verbalizujeme, alebo mu pomôcku bez slov ukážeme. Záleží od toho ako sa dieťa momentálne cíti.
Petra: Táto miestnosť je veľmi vhodná na využitie muzikoterapie. V tomto priestore môžeme ľahko odpozorovať, čo sa dieťaťu páči, aké melódie má rado. Niektoré dieťa vyslovene potrebuje ticho a práca s tichom je taktiež dôležitou súčasťou muzikoterapie. Keďže miestnosť je veľmi príjemná, dá sa tu dobre pracovať so zvukom. Sledujeme, že deti tu ľahšie prijímajú rôzne zvuky a už pre ne nie sú také nepríjemné. Kolegyne z bežných tried v miestnosti realizujú aj prvky biblioterapie. Ide najmä o čítanie rozprávok alebo rôznych príbehov, ktoré sú spojené s témou projekcie na stene.
Blažena: Pedagógovia z bežných tried realizujú v Snoezelene rôzne skupinové aktivity s danou témou, napríklad ovocie. Keďže v miestnosti je prítmie, hrá dobrá hudba, deti sú ochotnejšie vyskúšať niečo nové. V Snoezelene ochutnajú aj ovocie a zeleninu, ktoré doma odmietali. Tieto skúsenosti si potom prenášajú do bežného života.
Aký má Snoezelen miestnosť prínos pre vaše deti?
Petra: Vo všeobecnosti je to najmä relaxácia, uvoľnenie, ale aj vzbudenie, excitácia, stimulácia. Z pedagogického hľadiska má veľký význam to, že sa dieťa naučí pomenovať veci v miestnosti. Pobyt v miestnosti pomáha deťom prekonať rozličné strachy, fóbie, zábrany, zlepšuje ich adaptačné schopnosti. Kľúčový je však zážitok z multisenzorickej miestnosti, ktorý je pre každé dieťa iný. Deti s poruchou autistického spektra mnohokrát nedokážu verbalizovať svoje pocity a potreby, preto musíme byť práve my vnímaví voči ich prejavom. To sú také všeobecné pozitíva Snoezelen miestnosti.
Mohli by ste povedať nejaký konkrétny príklad? Referoval nejaký rodič o tom, že sa zmenilo niečo v správaní dieťaťa a má to pretrvávajúci charakter? Viete pomenovať nejaký konkrétny efekt, ktorý možno pripísať práve práci v multisenzorickom prostredí?
Katarína: Niektoré deti majú problémy s vyprázdňovaním (defekácia). V Snoezelene sa dokážu tak uvoľniť, že k vyprázdňovaniu dôjde krátko po pobyte v miestnosti. Toto je tiež jeden z praktických prínosov Snoezelenu a rodičia to oceňujú. U niektorých detí sa objavujú rôzne prejavy tenzie, napríklad škrípanie zubami. V Snoezelene sa pnutie uvoľní a škrípanie odoznie.
Petra: U našich autistických detí je hocijaký náznak prejavu emócií veľkým posunom. Jedná sa o drobné prejavy emócií, ktoré sa rozvinuli práve pod vplyvom uvoľnenia a nových zážitkov v Snoezelen miestnosti. Rodičia sú tiež veľmi radi, že ich dieťa navštevuje Snoezelen. Dokonca by uvítali ešte oveľa častejšie návštevy tejto miestnosti. Musíme však byť opatrní, aby nedošlo k prestimulovaniu dieťaťa. Snažíme sa pobyty v miestnosti plánovať tak, aby to malo opodstatnenie a plnili sme ciele, ktoré sledujeme.
Ako často chodia deti do Snoezelen miestnosti?
Katarína: Približne dvakrát do týždňa. Frekvencia pobytov v miestnosti závisí aj od aktuálnej potreby dieťaťa. Keď to potrebuje, môže ísť do miestnosti aj tri či štyrikrát do týždňa.
Ako funguje skupinová aktivita bežných detí a detí s autizmom v Snoezelen miestnosti? Akým spôsobom vyberáte deti?
Petra: Pre deti v bežných triedach je pobyt v Snoezelen miestnosti naozaj vysoko motivačný. Keď sa spýtame detí, kto chce ísť, všetky ruky v triede sú samozrejme hore. Musíme dbať na to, aby sa deti v miestnosti prestriedali. Pani učiteľka vyberá deti na základe zásluh. Zväčša spájame pre skupinové aktivity tri autistické deti s tromi deťmi z bežných tried. Pre veľa detí je zážitok byť v miestnosti s autistickými deťmi. Každé dieťa s autizmom je iné a správa sa odlišne. Je potrebné deťom z bežných tried vysvetľovať, prečo sa dané dieťa takto správa, prečo nerozpráva, čo znamená, keď robí nejaké gesto. Deti sa tak učia akceptovať odlišnosť. Počas vzdelávacích aktivít realizujeme návštevy tried. Každá učiteľka vezme svoje deti s autizmom a ide do bežnej triedy. Deti tam zažijú nové aktivity, nové činnosti, stretnú sa s inými deťmi. Je to pre ne zmena, iný priestor.
Blažena: Deti z bežných tried majú potrebu pomáhať deťom s autizmom. Keď ich najprv len videli, boli pre ne zvláštne. Nevedeli, čo môžu čakať, čo si majú myslieť. Teraz ich už poznajú a vedia, kto sa ako prejavuje. Pre bežné deti je veľmi dôležité, aby sa naučili rešpektovať iné deti a žiť s nimi.
Aký prínos má Snoezelen miestnosť pre vás ako odborníkov?
Petra: Som veľmi rada, že túto miestnosť máme. Nie je to bežná súčasť v iných zariadeniach, hoci počet miestností postupne rastie. Táto miestnosť má najmä pre nás v špeciálnych triedach veľký význam. Keby to záviselo len od nás, chceli by sme väčšiu miestnosť aj iný typ miestnosti.
Ako by ste chceli túto miestnosť ďalej rozvíjať? Akú inú miestnosť by ste si vedeli predstaviť?
Petra: Určite by sme prijali väčšiu miestnosť, pretože naše deti potrebujú veľa pohybu. Veľmi by im vyhovovala aj mäkká hrová miestnosť, kde by mohli behať a jašiť sa. Hrová miestnosť by pre ne istotne bola prínosom.
Katarína: Radi by sme bielu miestnosť obohatili novými prvkami. Chceli by sme viac vizuálnych a hmatových podnetov. V triede máme svojpomocne vyrobenú dotykovú stenu, ale do Snoezelenu by sme chceli dotykovú stenu, ktorá by spĺňala vyššie kvalitatívne parametre. Uvažovali sme aj nad hojdačkami, ale do tejto miestnosti sa nezmestia. Výborne by sa hodili do hrovej miestnosti, kde by sme ich mohli využívať na stimuláciu vestibulárneho systému a rozvoj hrubej motoriky. Na hrovú miestnosť nám však chýbajú finančné prostriedky. Multisenzorické miestnosti nemôžete vybaviť bežnými svietidlami. Potrebujete komponenty so špeciálnymi funkciami, ktoré sú drahé. Máme predstavu, čo by sme ešte chceli, ale nemáme finančné zdroje.
Vnímate multisenzorickú miestnosť ako relevantný nástroj pre relaxačnú, terapeutickú alebo inú prácu? Stretli sme sa aj s názorom, že Snoezelen je len módny výstrelok…
Petra: Verím, že ste sa stretli s ponímaním, že je to len módny trend. Časom sa vždy ukáže u koho slúžila Snoezelen miestnosť len ako výstrelok a u koho naopak plní určité funkcie. Ak má miestnosť plniť svoje ciele, je potrebné obmieňať a dopĺňať vybavenie v miestnosti. Ak si nemôžeme dovoliť nové komponenty, skúsime si ich vyrobiť svojpomocne. Keď sme napríklad videli, že naše deti potrebujú dotykovú tabuľu, vyrobili sme ju. Takéto príklady sú súčasťou procesu zveľaďovania miestnosti.
Odkiaľ čerpáte nápady pre svoju prácu v multisenzorickej miestnosti?
Katarína: Čerpáme z internetových zdrojov a konferencií. Naposledy sme boli na medzinárodnej konferencii, ktorú ste organizovali v roku 2011. Boli by sme radi, ak by sa podobné podujatia so zahraničnými hosťami konali častejšie. Prijali by sme aj zážitkovú formu vzdelávania. Človek si načíta, nájde, pozrie, ale ten samotný zážitok je iný. Radi by sme išli do nejakého zariadenia v zahraničí, napríklad v Holandsku.
Petra: Radi by sme zažili Snoezelen z pozície klienta. Bolo by užitočné spraviť exkurzie do iných zariadení, aby sme sa mohli navzájom spoznať a zdieľať skúsenosti. To tu podľa mňa veľmi chýba. Dnes sú všetci takí uzavretí a takto by to nemalo byť.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.
