Rozhovor vznikol dňa 5. novembra 2013 v Špeciálnej materskej škole a Centre špeciálnopedagogického poradenstva na Kollárovej 55 v Banskej Bystrici. Pracovníčky zariadenia nám v rozhovore ukázali, ako multisenzorické prostredie pomáha upokojiť deti s autizmom či prejavmi hyperaktivity, ale aj stimulovať deti, ktoré majú ťažké a viacnásobné postihnutie. Rozhovor viedla Mgr. Zuzana Pavlíková.
Predstavte v stručnosti vaše zariadenie a vaše pracovné pozície.
Mgr. Monika Bugáňová, pedagóg špeciálnej materskej školy: Naše zariadenie zastrešuje Centrum špeciálnopedagogického poradenstva a zároveň aj špeciálnu materskú školu. Pracujem ako učiteľ a v popoludňajších hodinách ako špeciálny pedagóg, surdopéd. Pracujem s deťmi s viacnásobným postihnutím a autizmom.
Andrea Tomíková, pedagóg špeciálnej materskej školy: Pracujem v triede pre deti s pervazívnymi vývinovými poruchami. S deťmi s autizmom a viacnásobným postihnutím pracujem 15 rokov.
PaedDr. Elena Luptáková, špeciálny pedagóg: Pracujem ako špeciálny pedagóg prevažne s deťmi s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím.
Čo bolo hlavným dôvodom pre vybudovanie Snoezelen miestnosti vo vašom zariadení?
Monika: Dôvodom bola najmä stimulácia komunikácie u detí s viacnásobným postihnutím, upevňovanie zrakového kontaktu a vytvorenie priestoru pre bazálnu stimuláciu. Miestnosť sa dá veľmi dobre využiť na posilňovanie kontaktu u detí s autizmom, ktoré sú uzatvorené.
Ktorí zamestnanci a s akým pracovným zameraním vedú aktivity v miestnosti?
Elena: Najmä špeciálni pedagógovia, ale aj učiteľky špeciálnej materskej školy. Tie väčšinou využívajú Snoezelen na relaxačné a voľnočasové aktivity. Špeciálny pedagóg využíva Snoezelen ako terapeutickú miestnosť.
V rámci Snoezelenu existujú tri základné prístupy, a to terapeutický prístup, pedagogická podpora alebo voľnočasová aktivita. Ktorý z týchto prístupov u vás prevažuje?
Elena: Väčšinou Snoezelen využívam na bazálnu stimuláciu, takže v mojej práci prevažuje skôr terapeutický prístup. Snoezelen je na bazálnu stimuláciu vhodné prostredie, pretože je tam pokoj, všetky ostatné rušivé podnety sú eliminované. Dieťa má možnosť sústrediť sa na to, čo mu ja ako terapeut ponúkam. Aj ja mám možnosť sústrediť sa na dané dieťa a vnímať ako reaguje na moju ponuku aktivít, či je spokojné alebo nie. Zároveň využívam možnosti rôznych podnetov, ktoré sú k dispozícii, podľa toho aký druh bazálnej stimulácie vykonávam. V Snoezelene sa dá využiť somatická bazálna stimulácia, ale aj nadstavbové prvky – zraková, sluchová, taktilno-somatická, chuťová či čuchová stimulácia.
Monika: Najviac využívam terapeutický prístup a v rámci neho nadväzovanie interakcie. V rámci Snoezelenu sa zameriavam na rozvíjanie neverbálnej a verbálnej komunikácie, zrakového kontaktu a tiež vyjadrenia emócií. Dieťa mi dáva najavo, čo sa mu páči, čo sa mu nepáči, či chce ešte ďalej pracovať alebo si žiada zmenu komponentu. V Snoezelen miestnosti preto vnímam silnú interakciu medzi mnou a dieťaťom, individuálne sa tu dá s dieťaťom pracovať a rozvíjať ho ďalej.
Andrea: Mne je veľmi blízky terapeutický prístup, pedagogickú časť si dokážeme urobiť v rámci režimu v triede. U detí s autizmon sa zameriavam najmä na nastavenie väzby, vnímanie seba, vnímanie okolia, stíšenie sa a relaxáciu.
Pracujete v Snoezelen miestnosti prevažne individuálne alebo aj skupinovo?
Elena: V Snoezelene pracujem výhradne individuálne.
Monika: Pracujem v malých skupinách alebo individuálne.
Andrea: Pred pár rokmi sme mali v triede osem detí a vtedy sme chodievali do Snoezelenu skupinovo. Deti sme rozdelili do menších skupín a vystriedali sme počas dňa v Snoezelene dve, tri skupiny. Teraz máme v jednej triede štyri deti, ktoré sú zhruba na rovnakej mentálnej úrovni. Niekedy sa s nimi dá ísť skupinovo a niekedy musíme ísť individuálne, hlavne ak máme dieťa s agresívnymi prejavmi.
Ktoré prvky zo Snoezelen miestnosti deti najviac obľubujú a ktoré pri vašej práci najčastejšie využívate?
Elena: Z mojich skúseností sú veľmi obľúbené hmatové komponenty – najmä taktilné podnety na celé telo, ako napríklad vodné lôžko. Ale aj rôzne hmatové predmety na taktilnú stimuláciu, úmyselný úchop, uvoľnenie či sprostredkovanie skúseností s rôznymi druhmi materiálov. Deti majú veľmi radi aj optickú stimuláciu – svetielka rôznych farieb, rôznej intenzity. Ešte som nestretla dieťa, ktoré by nezaujala zmena farieb optických vlákien.
Monika: Z pozorovania môžem povedať, že deti obľubujú všetky zvukové a svetelné komponenty. Deti s viacnásobným postihnutím rady manipulujú s lampou, ktorá mení farby. Obľúbená je aj hra s optickými vláknami – prikrývajú sa nimi, pozerajú sa cez ne, pozorujú meniace sa farby a pomenúvajú ich. Tiež radi stláčajú gombíky pre zmenu farby alebo sa dotýkajú plazmovej gule. Medzi obľúbené komponenty detí patrí aj dotyková stena s rôznymi prvkami, krúžkami, valčekmi, ktoré sa hmatovo aj zvukovo odlišujú. Deti s autizmom majú najradšej guľôčkovú dráhu, pri tom vedia vydržať veľmi dlho.
Andrea: Každé dieťa je iné a každé si nájde v Snoezelene „to svoje“. Niektoré dieťa automaticky ide na hojdačku a vychutnáva si rytmus hojdania. Iné vylezie na vodnú posteľ, ľahne si, vníma vodu a jej pohyb. Ďalšie dieťa preferuje zrakovú stimuláciu a vnímanie rôznych svetiel. Na niektoré deti veľmi dobre pôsobí aj hudba, ktorá je vhodne individuálne zvolená. Iné deti sú motorickejšie a využívajú hlavne hmatové hračky. Musíme veľmi opatrne vyberať a ponúkať komponenty podľa toho, čo ktoré dieťa má/nemá rado, pretože deti s autizmom majú veľmi špecifické zmyslové vnímanie. Naozaj to všetko záleží od konkrétneho dieťaťa a nie je to o tom, aby bolo do niečoho tlačené. Nevchádzame tam so zámerom, aby sme niečo s dieťaťom prebrali po pedagogickej stránke, ale naozaj Snoezelen vnímame ako relaxačnú časť dňa, kedy si dieťa vyberá samo.
Môžete na konkrétnom príklade popísať vašu prácu v Snoezelene?
Elena: Využívam Snoezelen na prácu s dvomi druhmi klientov – jedni potrebujú stimulovať a druhí upokojiť. Niektorým deťom, ktoré prídu do škôlky z domáceho prostredia spočiatku vadia ostatné deti, krik, smiech, hádky. Bývajú zahltené veľkým množstvom podnetov a sú z toho následne predráždené. Snoezelen im poskytuje bezpečný priestor, kde je ticho a pokoj. Miestnosť veľmi pomáha hyperaktívnym, agresívnym deťom so sklonmi k deštruktivite. Dieťa vníma rôzne druhy materiálov, rôzne teploty povrchu, tvary, ale aj zrakové podnety – optické vlákna, rôzne svetielka. Dokáže sa upokojiť a začať sa ďalej venovať určitej exploračnej činnosti, napríklad prepínaniu svetielok, púšťaniu vodných valcov či lámp a podobne.
Pri druhej skupine detí, ktoré sú imobilné a trpia ťažkým mentálnym či viacnásobným postihnutím, je moja práca v Snoezelene zameraná na klasickú bazálnu stimuláciu. Pobyt v miestnosti trvá 45 minút. Začneme somatickou stimuláciou na vodnom lôžku a od nej prejdeme obyčajne k stimulačnej masáži ruky. Následne do takýchto nastimulovaných ručičiek poskytujem deťom rôzne hmatové podnety. Zároveň im ponúknem zrakovú stimuláciu tak, aby ich úplne nezahltilo množstvo podnetov. V závere ešte niekedy s deťmi robím orofaciálnu stimuláciu alebo relaxačnú auditívnu stimuláciu.
Snoezelen tiež s úspechom využívam ako diagnostickú miestnosť u detí s ťažkým zrakovým postihnutím. Pre očného lekára je veľmi ťažké diagnostikovať zrak dvojročných či trojročných detí s mentálnym postihnutím. A práve v multisenzorickej miestnosti sa dá krásne zistiť, či a koľko dieťa vidí. Ak má zvyšky zraku, v Snoezelene sa vždy za svetielkom otočí.
Monika: Snoezelen je pre mňa relaxačná miestnosť, kde si dieťa samo vyberá aktivity a vedie mňa ako pedagóga. Väčšinou priebeh pobytu vyzerá tak, že ideme na vodnú posteľ, kde si vytvárame more, vlny a následne na uvoľnenie pokračujeme bazálnou stimuláciou. Potom si dieťa väčšinou odo mňa vyžiada svetelné stimulačné hračky. Keď sa zrelaxujeme na vodnej posteli s hračkami, pokračujeme exploračnou prechádzkou po miestnosti, počas ktorej si vyberá dieťa podľa svojich preferencií rôzne komponenty.
Andrea: Mali sme chlapčeka s autizmom a viacnásobným postihnutím, ktorý mal veľmi rád bazálnu stimuláciu. Obľuboval hlavne hniezdo, balenie sa, stíšenie a jemné pohyby. Využívali sme dokonca aj oromotoriku a masáže tváre, aby sa spúšťali motorické svaly na tvári, pretože chlapček bol nehovoriaci.
So skupinou detí robievame v Snoezelene relaxačné pobyty s priemietaním videí s delfínmi. Deti sa posadia do polohovacích vakov, hrá relaxačná hudba a sledujú príbeh delfína. Môžu pozorovať ako sa správa delfín vo voľnej prírode. To ich veľmi zaujalo.
Používate pri svojej práci v Snoezelene aj nejaké prvky iných terapií?
Elena: V Snoezelene využívam prvky metódy aktívneho učenia Lilli Nielsen, ktorá pracovala s deťmi zrakovo a viacnásobne postihnutými. Jej metóda je založená na tom, že vytvoríme deťom podnetné prostredie pre rozvoj. Vytvoríme im podmienky pre rozvoj a aktivitu nechávame na nich. Samozrejme, je potrebné prispôsobiť prostredie a podnety tak, aby sa k nim mohli dostať a manipulovať s nimi. Cielime k tomu, aby si uvedomili, že ich vlastný pohyb vyvoláva nejaký následok, ovplyvňuje prostredie okolo nich. Považujem túto metódu za alternatívu oproti tomu, keď dospelý chytí ruku dieťaťa, niečo do nej vloží a pracuje s rukami dieťaťa. Takto sa dieťa neučí, lebo daný pohyb ide z mozgu dospelého človeka, nie z neho samotného. Takže mne osobne Snoezelen a jeho podnety poskytli priestor aj pre aktivity metódy aktívneho učenia.
Ako vnímate prínos Snoezelenu pre deti, s ktorými pracujete?
Elena: Pre deti predráždené, hyperaktívne, s labilnou emocionalitou, s afektmi je prínos Snoezelenu v tom, že je to bezpečné prostredie bez rušivých vplyvov, kde sa môžu upokojiť a niečomu sa aktívne venovať. Skupine detí s ťažkým mentálnym postihnutím zase Snoezelen poskytuje podnety, s ktorými sa bežne nestretnú. Málokto má doma natoľko intenzívne podnety, aby ich aj ťažko postihnuté deti boli schopné vnímať. V tom je asi podstatná výhoda Snoezelenu – podnety sú uspôsobené tak, aby si ich všimlo a bolo schopné vnímať a precítiť aj dieťa s výraznými obmedzeniami v kognitívnom vývine.
Monika: Najväčší prínos pre deti je podľa mňa relaxačný. Deti s poruchami správania sa tu dokážu upokojiť hudbou, podnetmi aj prostredím. Pre mňa je Snoezelen miestnosť s jasným cieľom. Snoezelen vytvára priestor pre rozvoj dieťaťa, v rôznych oblastiach upevňuje koncentráciu a interakciu, ktoré tu dosahujú úplne iné kvality ako v bežnej miestnosti. Inde by sa dieťa nedalo rozvíjať takým spôsobom ako v Snoezelene.
Andrea: Pre deti je Snoezelen prínosný najmä pre stíšenie a uvoľnenie napätia. Milujú túto miestnosť, stále sa pýtajú, kedy tam pôjdeme. Preto využívame Snoezelen aj ako určitú formu odmeny, najmä u detí s poruchami správania.
Aký prínos má Snoezelen pre vás, pre vašu prácu?
Elena: V multisenzorickej miestnosti sa tiež dokážem upokojiť. Snoezelen je pre mňa tiché prostredie bez vonkajších vplyvov, kde môžem sledovať svoje prežívanie a zároveň môžem dobre odsledovať ako reaguje klient. Pre mňa je veľmi náročné venovať pozornosť viacerým podnetom súčasne. Pokiaľ sa chcem sústrediť na klienta, potrebujem mať okolo seba vytvorené prostredie bez rušivých elementov.
Andrea: Pre nás je Snoezelen doplnok k tomu všetkému, čo môžeme použiť pri našej práci. Hlavne keď človek vidí, že nefungujú iné spôsoby, ešte stále „má v zálohe“ Snoezelen, kde sa dá navodiť uvoľnenie a dokáže ďalej s dieťaťom pedagogicky pracovať. Ak je dieťa rozrušené, nesústredené, najskôr sa pokúsime upokojiť ho v Snoezelene a až potom prejdeme k pedagogickej práci.
Z akých zdrojov získavate inšpiráciu pre vašu prácu v Snoezelene?
Elena: Čerpám predovšetkým zo svojich vnútorných zdrojov a z pozorovania toho, čo z daného dieťaťa vychádza. Samo dieťa vám veľa ukáže, keď ho budete pozorovať, vnímať jeho inklinácie k určitým druhom podnetov. Väčšinou deti dokážu byť jasne čitateľné v tom, čo sa im páči, čo obľubujú. Ale aj keď je im nejaký podnet nepríjemný, ich reakciu nemožno prehliadnuť.
Monika: Čerpám nápady hlavne z internetu, kde nachádzam skúsenosti, postrehy či pomôcky od iných odborníkov. Dôležitá je pre mňa aj konzultácia s kolegami a výmena skúseností navzájom. Podľa môjho názoru rozvoj práce v Snoezelen miestnosti jednoznačne stojí na praktickej skúsenosti a výmene postrehov s ďalšími odbornými zamestnancami.
Andrea: Inšpirujem sa najmä tým, čo som počula na rôznych seminároch, konferenciách a v rámci odborného vzdelávania ohľadom detí s autizmom, kde sme mali odprezentovanú aj prácu v Snoezelene. Dôležitá však pre mňa je aj inšpirácia prácou iných kolegýň a výmena postupov, ktoré sa im osvedčili pri práci s deťmi.
Ako si predstavujete ďalšie vzdelávanie v oblasti multisenzorickej terapie?
Elena: Predstavujem si to ako určitú sériu workshopov alebo sebaskúsenostných zážitkových seminárov, ktoré by boli skôr prakticky ladené.
Monika: Myslím si, že potrebujeme viac spolupracovať s rodičmi, aby vedeli následne oni pracovať so svojím dieťaťom v rámci multisenzorickej terapie.
Andrea: Podľa mňa je najlepšou formou vzdelávania v oblasti Snoezelenu určite workshop. Človek to lepšie pochopí, keď má možnosť to zažiť ako keby len sledoval prezentáciu v PowerPointe.
Plánujete ďalej rozvíjať vašu Snoezelen miestnosť?
Elena: Naša Snoezelen miestnosť je ladená relaxačne a stimulačne na taktilnú, optickú a auditívnu stimuláciu. Bolo by dobré zriadiť aspoň malý manipulačný kútik, ktorý by bol určený na rozvoj jemnej motoriky. Chceli by sme vytvoriť prostredie s určitými manipulačnými podnetmi, aby sme viac rozvíjali aj senzomotorické myslenie.
Monika: Radi by sme doplnili hračky na bazálnu stimuláciu. Zaujali ma pomôcky na stenu, ktoré sme videli na jednej z prednášok. Boli tam rôzne manipulatívne vrecká, pomôcky so suchým zipsom, mechanizmy na otváranie a zatváranie.
Andrea: Deti majú radi vodné hry. Preto by bolo možno dobré vytvoriť kútik, kde by fungovala hra s vodou, jej skúmanie a bádanie. Možno pre deti s autizmom, s ktorými pracujem, by bolo dobré, aby bola miestnosť viac delená. Niektoré deti dokážu ťažšie spracovať viac podnetov naraz a potom sú z toho nervózne a vydráždené. Pomohlo by systematické delenie Snoezelen miestnosti.
Chceli by ste na záver rozhovoru ešte niečo dodať?
Andrea: Vnímam, že Snoezelen veľmi pomáha, hlavne u detí s viacnásobným postihnutím. Je to miestnosť, kde sa dá dieťaťu pomôcť a lepšie mu porozumieť. Mojou osobnou túžbou je, aby Snoezelen viac preferovali rodičia, aby tam chodili rodičia s deťmi a naučili sa s nimi pracovať. Pretože ak sa naučí rodič pracovať s dieťaťom a vnímať jeho potreby, tak sa lepšie darí aj dieťaťu, aj rodičovi.
Monika: Som veľmi vďačná za našu Snoezelen miestnosť, ktorú často využívame. Je to veľmi vďačná miestnosť, dieťa sa tu dá lepšie upokojiť ako v triede. Snoezelen je menší priestor, kde má dieťa s viacnásobným postihnutím lepší zdroj stimulov a dá sa následne efektívne formovať a rozvíjať.
Ďakujem vám pekne za rozhovor.
