Skip to main content
Záťažové pomôcky

Ako správne pracovať so záťažovými pomôckami

Záťažové pomôcky sú dôležitým prostriedkom pri práci terapeutov a špeciálnych pedagógov. Stimulujú propriocepciu, vedú k upokojeniu nervového systému, prípadne pomáhajú rozvíjať zmyslové vnímanie a uvedomovanie si vlastného tela. Najviac používanými záťažovými pomôckami sú záťažové deky, vesty, záťažové vankúšiky alebo záťažové lopty a záťažový had.

 

Za všetko môže mozog

Pre správne fungovanie mozgu je nevyhnutné, aby dostával dostatok zmyslových podnetov. Zmyslové podnety sú pre nás veľmi dôležité. Moderný životný štýl je často nastavený tak, že preťažujeme práve zrakové a sluchové vnímanie a máme deficit ostatných podnetov. Dôležité je preto sústrediť sa aj na iné podnety, medzi nimi zvlášť hĺbkové taktilné a proprioceptívne podnety a tieto zaraďovať do nášho života častejšie.

Ďalším špecifikom  mozgu je, že vytesňuje z nášho vedomia pre nás bežné veci. Neuvedomujeme si napríklad nohy, ak nás práve netlačí topánka. Na to, aby sme si niektoré veci uvedomili, potrebujeme častokrát intenzívnejší podnet. Práve preto dodanie hĺbkových taktilných (hlboký tlak) a proprioceptívnych podnetov (prostredníctvom pohybu) je veľmi vhodnou stratégiou. Tieto podnety sú pre ľudí väčšinou príjemné, nevzbudzujú stresujúce reakcie a sú bezpečné.

 

Správne používanie pomôcok

Najviac používanou záťažovou pomôckou je záťažová deka. Dostupné sú rôzne váhy – od približne 2,5 kg až do 13 kg s rôznymi druhmi povrchov. Čím je klient ľahší a menší, tým potrebuje ľahšiu deku. Veľmi dôležité je zároveň poznať zdravotný stav klienta. Ak má klient napríklad viac kíl, ale zároveň problémy s prekrvovaním, ťažkou prikrývkou by sme mu mohli spôsobiť menší šok. Je preto potrebné pri práci so záťažovou prikrývkou zvažovať viacero faktorov.

 

Záťažová deka

 

Cieľom záťažovej prikrývky je obopnúť celé telo klienta a zvedomiť ho. Tým, že prikrývkou zaťažíme nohy, kolená, panvu až po hrudník, mozog dostane nový impulz a uvedomí si, že má aj tieto časti tela. Tieto podnety sú veľmi vzácne najmä pre ležiacich pacientov, ktorí si pri neustálom ležaní prestávajú uvedomovať hranice svojho tela. S týmto pracuje tiež napr. bazálna stimulácia. Tieto podnety ale ocenia aj ľudia s vysokou úrovňou aktivity, pretože po nej je niekedy ťažké sa zrelaxovať a ukľudniť. Doplnením intenzívnejšieho proprioceptívneho podnetu dôjde k impulzu do mozgu, ktorý má za následok aj celkové motorické ukľudnenie. Pritom je dôležité, aby sme záťažové deky neukladakli na telo klienta od srdca nahor a nesťažili mu tak dýchanie, prípadne nespôsobili paniku z nehybnosti. Niektorí klienti, ak si tak zvolia, si deku sami potiahnu vyššie až na ramená.

 

Pomôcku nikdy nenecháme pôsobiť na klienta príliš dlho

Záťažový hadCieľom používania záťažových pomôcok je spôsobenie zmeny stavu. Záťažovú pomôcku nechávame pôsobiť vždy len chvíľu – väčšinou sa jedná o minúty, počas ktorých mozog reaguje na zmenu stavu. Keby sme pomôcku nechali pôsobiť príliš dlho, mozog si na ňu zvykne a vytratí sa jej pôvodný účinok. Ak by sme aj použili ťažšiu prikrývku, ako je optimálna váha pre klienta, krátkym pôsobením mu neublížime. Keď dáme prikrývku klientovi dole, spýtame sa ho ako sa cíti, ako prikrytie dekou na neho pôsobilo.

Pri práci s deťmi môžeme prikryť naraz viacero detí. Necháme ich napríklad oprieť sa o stenu a prikryjeme im iba nohy. Popri tom s nimi pracujeme na iných vybraných aktivitách. V prípade, že dieťa sedí v školskej lavici na stoličke, na zaťaženie môžeme použiť záťažového hada. Tu je však dôležité uložiť hada tak, aby dieťaťu netlačil na trapézy a krk, ale aby had išiel skôr cez lopatky. Záťažové pomôcky deti často upokoja, eliminujú motorický nepokoj, nervozitu alebo eliminujú mimovoľné záškuby, pretože deťom zvedomia trhanie, ktoré takto naráža na odpor.

Pri záťažových pomôckach vždy sledujeme, ako pomôcka na klienta pôsobí. Efekt pomôcky tiež závisí od aktuálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza. Niektorý deň mu môže sedieť viac, iný menej. Dôležitá je preto naša vnímavosť, ako a kedy pomôcku použiť.

 

Záťažové pomôcky ako zážitok

Záťažové pomôcky často používame pri deťoch, ktoré sú nepokojné a potrebujú sa upokojiť. Pomôcku necháme na dieťa pôsobiť určitý čas a potom ju odstránime. Mozog tak dostane impulz, ukľudní sa. Keď aj pomôcku odstránime, zážitok dieťaťu zostáva. Čím je zážitok pre dieťa silnejší – môže pozostávať zo zaťaženia dekou, môžeme pridať vôňu a nechať dieťa relaxovať – tým hlbšia pamäťová stopa v mozgu zostáva. Zvedomením týchto podnetov – pôsobenie záťažovej deky so sprievodným vysvetlením toho čo sa deje – vznikajú v mozgu nové sinapsy, ktoré môžu správanie dieťaťa ovplyvňovať dlhodobo. Keď je dieťa nabudúce roztržité a ja pri sebe nemám záťažovú pomôcku, môžem mu povedať: „Spomeň si, keď si ležal pod tou dekou ako to na teba pôsobilo.“ Spomienka nabehne do pamäťovej stopy a dieťa sa ukľudní. Čím v lepšej kondícii sa dieťa nachádza, tým lepšie to funguje. Čím väčšie je postihnutie, tým ťažšie je rozpamätať sa. 

 

Dôležitosť zvedomenia

Deti, ktoré majú napríklad ADHD sú stále v nekľude, stále sa po nich niečo chce a oni to nevedia spracovať na zmyslovej úrovni. Tieto deti sú neukotvené a majú veľmi málo zážitkov upokojenia. Vyššie popísanou skúsenosťou však mozgu ukážeme, čo znamená upokojiť sa. Keď ich predtým nikto neupozornil, že toto je stav kľudu a toto je to, čo od teba chcem, keď ti poviem upokoj sa, ich mozog si to nevie vybaviť a oni nerozumejú tomu, čo majú urobiť.

So záťažovými pomôckami je možné pracovať aj v multisenzorickom prostredí Snoezelen. V multisenzorickej miestnosti – Snoezelene – je dosahovanie týchto zážitkov jednoduchšie, pretože prostredie je tam pokojné a stimuly si vieme nastaviť tak, aby sme dosiahli cieľ. Ak ale Snoezelen nemáme k dispozícii, povieme dieťaťu: „Zakry si oči.“ Zaťažíme ho a komentujeme to, čo práve prežíva. Cieľom je, aby sa dieťa samo naučilo na sebe rozoznať, že teraz je nekľudné, a aby samo na seba vedelo použiť techniky, ktoré ho ukľudnia. V mnohých škôlkach sú pre deti tieto pomôcky voľne dostupné a môžu si ich zobrať, keď cítia, že ich potrebujú. Deti to nezvyknú zneužívať a dokonca sa o tieto pomôcky ani nebijú, že by ich chceli použiť všetci naraz. Vedia, že si pomôcku vezme ten, kto ju potrebuje, on sa ukľudní, nevyrušuje ma a ja môžem počúvať pani učiteľku.

 

Ďalšie záťažové pomôcky

Veľmi obľúbené sú tiež senzorické záťažové lopty. Ak sme s deťmi alebo klientmi vonku a nemôžeme zaťažiť celé telo, záťažové lopty a valce výborne fungujú. Deti ich stláčajú a zároveň sú ťažké, takže ich ukľudňujú. Tiež s týmito valčekmi a loptičkami vieme deti „masírovať“ – gúľať im ich po ruke, nohách, chrbte – pre deti je to nový podnet a mozgu to dodáva impulzy.

Senzoricke lopty

 

Záťažové pomôcky vedia veľmi pekne fungovať aj pri adaptačnom procese detí napríklad v materskej škole. Deti môžeme prikryť obyčajnou dekou a záťažovými vankúšikmi im tlačiť na nohy alebo chrbátik. Ak deti držia ešte niečo v ruke, aby mali hmatový podnet, zvykne to veľmi dobre fungovať. Zo záťažových vankúšov sa dá vytvoriť „hniezdo“, do ktorého sa deti radi zahrabú.

Záťažová vesta

 

Na záver

Tak ako u akejkoľvek zmyslovej stimulácie, aj pri používaní záťažových pomôcok je dôležité venovať vnímaniu podnetu určitý čas, aby klient prežil zážitok do hĺbky. V multisenzorickej miestnosti nám to uľahčuje prostredie – tlmené osvetlenie, vôňa, hudba. Ak sa nachádzame v inom priestore, klientovi potrebujeme vytvoriť kľudný kútik, prispôsobiť sa jeho tempu, vyhradiť si dostatočný čas a previesť ho zážitkom. Keď už klient má skúsenosť s takýmto zážitkom, vie zvládnuť ukľudnenie so záťažovými pomôckami aj sám, a to napríklad tak, že zavrie oči a oddýchne si so záťažovým hadom, či vestou. Odpočinie si a o chvíľu môže znovu fungovať v bežnom režime.

 

Autorka článku: Mgr. Dagmar Mega

Dagmar Mega sa venuje Snoezelenu od roku 2009, keď postupne v jej materskej organizácii – Akropolis v Uherskom Hradišti – vznikol komplex troch Snoezelen miestností, kde vedie programy pre osoby s postihnutím, ako aj bežnú populáciu – rodičov s deťmi, skupiny detí z materských i základných škôl i seniorov. Skúsenosti nadobudla prevažne vo Veľkej Británii na odborných stážach a ďalších konferenciách a workshopoch. Venuje sa ďalšiemu vzdelávaniu dospelých, pôsobí ako lektor, poradca a metodik v oblasti zmyslového vnímania, rozvoja kognitívnych funkcií, inklúzie a soft skills. Pri terapeutickej práci vychádza z princípov adleriánskej psychológie. Je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci – odbor filozofia a germanistika s doplnením pedagogického minima pre výučbu nemčiny a základov spoločenských vied.