V tomto texte nájdete uvedenie do tématiky Snoezelen. Článok predstavuje základné atribúty a možnosti využitia multisenzorického prostredia u rôznych skupín klientov. Stručne približuje históriu a kľúčové východiská metódy Snoezelen.
Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí pomocou svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby, pričom jej cieľom je vyvolanie zmyslových pocitov.
Je určená najmä pre osoby s vývinovými poruchami, s mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím, s poruchou autistického spektra, poruchami správania a učenia, s psychickými poruchami, traumatickým poranením mozgu, pre osoby s demenciou a pre chronicky chorých pacientov. Snoezelen je využívaný v mnohých zariadeniach ako sú špeciálne materské a základné školy, integračné centrá, domovy sociálnych služieb, rehabilitačné centrá, denné stacionáre, hospice a iné. S metódou Snoezelen pracujú odborníci z rôznych profesií, najmä liečební a špeciálni pedagógovia, psychológovia a psychoterapeuti, zdravotní rehabilitační pracovníci, fyzioterapeuti a vychovávatelia.
História Snoezelenu
Historicky prvými, ktorí vytvorili (mikro)teóriu viaczmyslového prostredia boli americkí psychológovia Cleland a Clark. Títo referovali o možnostiach podpory vývoja, zlepšenej komunikácii a zmenách správania pomocou vybraných zmyslových podnetov. V Holandsku ďalej teóriu v 70. rokoch 20. storočia rozpracovali Ad Verheul a Jan Hulsegge, považovaní za zakladateľov metódy Snoezelen. Spočiatku ju aplikovali ako voľnočasovú “spontánnu aktivitu” pre ťažko viacnásobne postihnutých klientov. Pojem Snoezelen vznikol kombináciou dvoch holandských slov “snuffelen” (čuchať, skúmať) a “doezelen” (odpočívať, relaxovať). V anglicky hovoriacich krajinách sa rozšíril pojem “multisensory environment”, teda multisenzorické, viaczmyslové prostredie. Pojmy sú považované za synonymá.
Snoezelen začínal ako koncept relaxačných miestností poskytujúcich širokú škálu zmyslových skúseností, ktoré zvyšujú kvalitu života jednotlivca. Neskôr sa rozšíril do viacerých krajín a aplikovať sa začal u širšieho spektra klientov. V súčasnosti sa Snoezelen vo veľkej miere využíva v materských a základných školách, integračných centrách, denných stacionároch, hospicoch, nemocniciach, rehabilitačných centrách, centrách pre duševné zdravie, či centrách pre krízovú a včasnú intervenciu.
Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí a prostredníctvom svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby vyvoláva zmyslové pocity (sensations). Tieto prvky môžu pôsobiť na najrôznejšie oblasti vnímania uvoľňujúco, ale aj stimulujúco. Táto cielene vytvorená ponuka zmyslových podnetov “riadi a usmerňuje stimuláciu, prebúdza pozornosť, navodzuje pocit pohody a uspokojenia, vyvoláva spomienky, vplýva na vzťahy, zbavuje strachu a evokuje pocit istoty a bezpečia” (www.isna.de).
Podľa zamerania, cieľovej skupiny a odbornej kvalifikácie sa rozlišujú rôzne druhy využitia metódy Snoezelen – ako forma terapie (terapeutický prístup), edukácie (pedagogicko-podporný prístup) a plnohodnotného využitia voľného času.
Ciele Snoezelenu
Ciele Snoezelenu sa stanovujú na základe predchádzajúcej diagnostiky a problémov konkrétneho klienta.
Vo všeobecnosti cieľom nie je len uvoľnenie, pohoda a spokojnosť, ale aj stimulácia zmyslového vnímania a podporovanie rozvoja osobnosti klienta. Podpora sa vzťahuje na viaceré oblasti vývinu: vnímanie, emocionalitu, kognitívne procesy, komunikáciu alebo motoriku. Ďalšími cieľmi môže byť napríklad redukcia stresu a stereotypného správania, zvýšenie spontaneity, motivácie, iniciatívy a zlepšenie vzťahu medzi klientom a terapeutom/rodičom. V pedagogickej praxi môže Snoezelen slúžiť ako opatrenie zamerané na podporu procesu výchovy a vzdelávania.
Princípy Snoezelenu
Individuálny prístup
Hlavným princípom práce v Snoezelen miestnostiach je individuálny prístup. Nikdy by sme nemali klientovi vnucovať naše pocity, ale brať do úvahy jeho potreby, individuálne schopnosti a predpoklady. Klientovi nemusia určité podnety vyhovovať – napríklad príliš silné zvuky alebo nevhodné osvetlenie. Pre vytvorenie správnej atmosféry sa musíme vcítiť do jeho situácie, “pozerať sa jeho očami” a “počuť jeho ušami”, aby sme mohli vytvoriť príjemnú atmosféru, v ktorej sa bude cítiť dobre. Dosiahnuť to môžeme napríklad osvetlením (tlmené svetlo), správnym výberom hudby v pozadí, stíšeným hlasom, eliminovaním rušivých vplyvov a pohodlnými miestami na sedenie alebo ležanie.
Možnosť voľby a výberu
Klient by sa mal podľa svojich možností rozhodnúť sám a iniciatíva by mala vychádzať od neho. Sprievodca klienta rešpektuje a prispôsobuje sa jeho voľbe. Je potrebné tiež rešpektovať tempo klienta, kedy mu treba poskytnúť dostatok času, pretože intenzita vnímania a spracovania podnetov je u osôb s postihnutím rozdielna. Zámerom je, aby klient zachytil a spracoval podnety a vytvoril si nový zážitok svojim vlastným tempom a spôsobom. Preto by v Snoezelen miestnostiach nemal byť prítomný chvat alebo náhlenie. Dôraz sa kladie tiež na vzťah medzi klientom a terapeutom, ktorý má byť založený na vzájomnej dôvere.
Nedirektívny prístup
Ďalším princípom je nedirektívny prístup, ktorý “otcovia Snoezelenu” charakterizovali ako “nič sa nemusí, všetko je dovolené” (Verheul, Hulsegge). Dobrovoľnosť a sloboda bez nátlaku sa vzťahuje najmä na slobodu pohybu a správania sa v miestnosti, kedy sa klient môže voľne pohybovať, skúmať prostredie a nechať podnety na seba pôsobiť. Sprievodca by sa mal prispôsobiť jeho predstavám, mal by mu dovoliť viac ako obyčajne. Z pedagogického hľadiska môže pedagóg klienta viesť a premyslieť si priebeh pobytu v Snoezelene. Táto možnosť neprotirečí pôvodnému zámeru a princípu slobodnej voľby, lebo veľa detí a adolescentov má problém zotrvať v koncentrácii dlhší čas bez usmernenia (Mertens, 2003).
Správna časová dĺžka
Vo všeobecnosti by dĺžka jedného pobytu mala trvať približne 30 – 45 minút, závisí však od konkrétnych potrieb klienta. Individuálne pobyty nemusia trvať dlho, klienti benefitujú z ich pravidelnosti. Skupinové pobyty, pri ktorých je potrebný čas na skupinovú dynamiku, môžu trvať aj 45 až 60 minút.
Dôležité je, aby tak, ako vznikla pokojná atmosféra, sa aj postupne pozvoľna ukončila. Pobyt v Snoezelen miestnosti by nemal byť náhle prerušený a ukončený. Ideálny pobyt, ak to okolnosti dovolia, môže byť s otvoreným koncom a nelimitovaným časom, kedy dĺžka závisí od reakcií klienta. Ak klesá nadšenie z aktivít, záujem, naznačuje to určité signály na ukončenie. Prejavy môžu byť rôzne a signály by sme mali vedieť správne identifikovať a interpretovať.
Dôležité je opakovanie, keďže klienti potrebujú omnoho viac času na vnímanie a spracovanie podnetov. Je ťažké stanoviť ako často, ako dlho a akým spôsobom. Tu sú opäť významnými indikátormi najmä reakcie klienta.
Autorka: Mgr. Daniela Ponechalová
Zdroj ilustračného obrázku: www.hopital-seyne.fr
