V tomto článku nájdete zhrnutie základných výskumov realizovaných s cieľom preskúmať vplyv metódy Snoezelen u klientov s ťažkým mentálnym alebo viacnásobným postihnutím. Výskumy ukazujú pozitívne krátkodobé efekty na deti či dospelých s ťažkým postihnutím na redukciu problémového či stereotypného správania a zvýšenie adaptability.
Tak ako pri každej inej metóde alebo forme intervencie, aj pri Snoezelene bolo potrebné na základe rôznych výskumov a štúdií preukázať pozitívne efekty na osobnosť jednotlivcov s postihnutím, teda koncept Snoezelen podložiť vedecky. Výskumy vplyvu Snoezelenu na jednotlivcov s mentálnym a viacnásobným postihnutím sa začali realizovať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, no nebol ich dostatok. Môžeme však konštatovať, že na prelome tisícročí sa situácia začala zlepšovať a pribúdali výskumy, ktoré sa zameriavali na efekty v rôznych oblastiach: fyziologické funkcie jednotlivca, komunikácia, správanie, pozornosť alebo vnímavosť voči prostrediu (Sarimski, 2006). Pokúsime sa zhrnúť zámery a výsledky aspoň niektorých štúdií alebo projektov zameraných na jednotlivcov s mentálnym a viacnásobným postihnutím.
Shapiro et al. (1997) sledovala 20 detí (5 – 10 ročných) so stredne ťažkým a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, ktoré prejavovali stereotypné správanie. Cieľom bolo zistiť relaxačný efekt a vplyv na správanie, porovnať vplyvy Snoezelenu a hrovej miestnosti (s vybavením na senzorickú integráciu). Deti boli náhodne rozdelené do dvoch skupín. Jedna skupina podstúpila najprv Snoezelen a potom intervenciu v hrovej miestnosti, druhá skupina opačne. Každé dieťa podstúpilo celkovo štyri intervencie. Výsledky meraní preukázali väčší vplyv Snoezelenu na fyziologické funkcie detí, kde dochádzalo k výraznejším zmenám v pulze srdca pred, počas a po intervencii. Čo sa týka vplyvu Snoezelenu na správanie detí, bol zaznamenaný pokles množstva a kratšie časové trvanie maladaptívneho správania (hojdanie, kývanie rukami, a pod.) v porovnaní s intervenciou v hrovej miestnosti. Naopak bol zaznamenaný výrazný nárast množstva a časového trvania adaptívneho správania (úsmev, vokalizácia…) počas Snoezelenu v porovnaní s hrovou miestnosťou. Táto štúdia potvrdzuje krátkodobý pozitívny efekt Snoezelenu na redukciu stereotypného správania a facilitáciu adaptívneho správania.
Cuvo et al. (In: Lancioni, 2002) uskutočnili experiment u troch dospelých s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím. Počas 14 – 18 Snoezelen jednotiek zisťovali, či pobyt v multisenzorickom prostredí zvýši stupeň konštruktívnej činnosti a ovplyvní stereotypné správanie. Na základe pozorovaní bol potvrdený nárast konštruktívnej činnosti a pokles stereotypného správania, avšak tieto výsledky dosiahnuté pri pobyte v multisenzorickej miestnosti sa nepodarilo premietnuť do ich prirodzeného prostredia.
Anezaki (2004) skúmal 10 matiek s deťmi s ťažkým telesným a mentálnym postihnutím vo veku 2 – 6 rokov. Matky s deťmi absolvovali v priemere 4,6 Snoezelen jednotiek a vyplnili dotazník, v ktorom mali zhodnotiť edukačné efekty Snoezelenu a postrehnuté zmeny v správaní.
Výrazné zmeny neboli zistené. U štyroch detí však bol pozorovaný zvýšený záujem o prostredie, zlepšenie zrakovej fixácie, uvoľnenosť a schopnosť užívať si dané prostredie. U dvoch detí po prvotných negatívnych reakciách na prostredie (plač) došlo ku zmene a boli schopné prostredie ľahšie akceptovať a zaujímať sa o objekty. Snoezelen bol pozitívne vnímaný matkami detí a kladne ovplyvnil ich duševnú únavu. Viacero matiek reagovalo na Snoezelen jednotky pozitívne a chcelo aj s deťmi pokračovať v ďalších pobytoch v multisenzorickej miestnosti.
Z iných projektov možno spomenúť projekt Paul Prins a Mieke Swennen, ktorí v Holandsku skúmali komunikačné signály u osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím, aby im lepšie porozumeli a mohli si s nimi vybudovať vzťah. Toto je pri Snoezelene jednou z najnevyhnutnejších požiadaviek.
Lorraine Thomas pracovala na vytvorení ,,hodnotiacej škály“, aby sa dali lepšie zachytiť efekty Snoezelenu na komunikáciu, interakciu, pozornosť, emocionalitu u detí a dospelých s mentálnym postihnutím, viacnásobným postihnutím, demenciou a iných skupín (Mertens, 2005).
Toto bol len stručný súhrn malej časti výskumov, ktorých predmetom boli jednotlivci s mentálnym a viacnásobným postihnutím. V odborných časopisoch možno nájsť ďalšie štúdie, aj také, ktoré nepotvrdili výraznejšie zmeny v správaní alebo osobnosti týchto jednotlivcov. Odborníci sa stále dožadujú ďalšieho výskumu, najmä skúmania dlhodobých efektov Snoezelenu na osobnosť vyššie spomenutých jednotlivcov.
Autorka: Jana Hrčová
Zdroje:
ANEZAKI, H.: 2004. Snoezelen: its Effects on the Education for Infants with Severe Motor and Intellectual Disabilities.
Dostupné na: http://miuse.mieu.ac.jp:8080/handle/10076/2091
Citované dňa: 14. 4. 2010
LANCIONI, G. et al.: 2002. Snoezelen: an overview of research on people with developmental disabilities and dementia. In: Disability and Rehabilitation. Roč. 24, č. 4. 2002. s. 175 – 184. ISSN 1464-5165
MERTENS, K.: 2005. Snoezelen – Anwendungsfelder in der Praxis. Dortmund: Verlag modernes Lernen, 2005. 288 s. ISBN 3-8080-0577-7
SARIMSKI, K.: 2006. Basale Stimulation als Konzept der Wahrnehmungs- und Kommunikationsförderung von Menschen mit sehr schweren Behinderungen aus Sicht der Psychologie. In: Lamers, W. et al.: 2006. Basale Stimulation – kritisch – konstruktiv.
Düsseldorf: Verlag selbstbestimmtes Leben, 2006. 303 s. ISBN 3-910095-67-4
SHAPIRO, M. et al.: 1997. The Efficacy of Snoezelen in the Management of Children with Mental Retardation who exhibit maladaptive behaviours. In: The British Journal of Developmental Disabilities. Roč. 43, č 85, časť 2. s. 140 – 155.
Zdroj ilustračného obrázku: westfaironline.com
