Skip to main content
Senzorické dysfunkcie

SENZORICKÉ DYSFUNKCIE U DETÍ S AUTIZMOM

Senzorické dysfunkcie sa vyskytujú takmer u každého dieťaťa s PAS a majú priamy dopad na jeho učenie a správanie. Zámerom príspevku špeciálnej pedagogičky PaedDr. Jany Hrčovej, Ph.D. je poukázať na tieto prepojenia a dopady senzorických dysfunkcií na fungovanie detí s PAS prostredníctvom prehľadu výskumných štúdií, ktoré tieto súvislosti skúmali.

 

Deti a žiaci s autizmom vykazujú množstvo správaní a prejavov, ktoré môžu byť prepojené so senzorickými dysfunkciami. A je dokázané, že senzorické odlišnosti sú spojené so základnými črtami autizmu a so závažnosťou autizmu (Schaaf, Mailloux, 2015). Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM-V z roku 2013) má v rámci diagnostických kritérií pre poruchy autistického spektra zahrnuté aj hypo alebo hyperreaktívne reakcie na senzorický input alebo nezvyčajný záujem o senzorické aspekty prostredia, ako sú napríklad neprimerané reakcie na zvuky alebo textúry, ovoniavanie a dotýkanie sa predmetov, prípadne fascinácia svetlom a pohybom. Na odlišnosti v oblasti senzoriky poukazujú aj Thorová (2006) a Bazalová (2012). Spomínajú najmä hyper a hyposenzitivitu voči niektorým podnetom (auditívnym, taktilným) a na hyposenzitivitu (taktilným, vestibulárnym, vizuálnym a olfaktorickým).

Schopnosť senzorickej integrácie je podľa Ayres kľúčová pre vývin a učenie dieťaťa. Je to schopnosť triediť a organizovať zmyslové informácie z vonkajšieho prostredia a vlastného tela za účelom použitia (Ayres, 2005). Je rovnako kľúčová, aby dieťa reagovalo na prostredie adaptívnym spôsobom. Pokiaľ senzorické informácie nie sú spracované správne, následkom sú rôzne ťažkosti v učení a v správaní. Cieleným poskytovaním príležitostí na organizovanie  zmyslových informácií prostredníctvom senzomotorických aktivít, môže dôjsť k zlepšeniu schopnosti CNS organizovať tieto vstupy a na prostredie reagovať adaptívnym spôsobom (Bundy, Lane, Murray, 2007).

U detí s autizmom sa často objavujú ťažkosti s lokalizovaním stimulov, s motorickým plánovaním a s imitáciou postury (Ayres, 2005). Dysfunkcie senzorickej integrácie sa môžu vyskytovať na troch úrovniach. Prvou je registrácia. Deti s problémom v registrácii sú hyposenzitívne. Ich mozog podnety dostatočne neregistruje, pre jeho vyššiu hranicu citlivosti. Časť detí, ktoré sú hyposenzitívne voči podnetom je pasívna, letargická, akoby bez záujmu a motivácie. Druhá časť detí si vytvorí stratégiu a aktívne podnety vyhľadáva (tzv. senzorické strádanie). Tieto deti sú naopak veľmi aktívne, neustále v pohybe a vykazujú rôzne stereotypné správania. Druhá úroveň je modulácia (regulačná schopnosť mozgu prispôsobiť sa intenzite podnetu a adekvátne reagovať). Deti s problémom v modulácii sú hypersenzitívne, teda majú nízku hranicu citlivosti a aj na bežné podnety reagujú neadekvátne (vyhýbajú sa potenciálnym podnetom, aktívne sa im bránia alebo volia útek). Tretia úroveň je diskriminácia, teda schopnosť rozlišovať kvalitu a trvanie podnetu. Deti s problémov v oblasti diskriminácie majú ťažkosti s plánovaním a realizáciou pohybov (praxia), so školskými zručnosťami atď. Dôsledky dysfunkcií sa môžu prejaviť v rôznych oblastiach každodenného fungovania v domácom aj v školskom prostredí.

Deti s PAS, ktoré majú aj dysfunkcie v oblasti senzoriky majú ťažkosti v týchto oblastiach:

  • sociálne zručnosti (vyhýbanie sa skupine alebo naopak neprimerané správanie v skupinových aktivitách
  • emočná nestabilita – neprimerané reakcie na kontakt alebo jeho aktívne vyhľadávanie, neprimerané reakcie na niektoré situácie
  • seba obslužné a hygienické úkony – snaha vyhýbať sa aktivitám ako umývanie zubov, česanie, strihanie, obliekanie určitých odevov…, prípadne problémy s koordináciou pri týchto činnostiach
  • problémy s jedlom – obmedzený repertoár jedla, vyhýbanie sa určitým štruktúram jedla
  • stereotypná a uviaznutá hra
  • problémy so školskými aktivitami – ťažkosti s písaním, odmietanie niektorých výtvarných a pracovných činností, správanie sa v lavici, v jedálni, v telocvični…
  • správanie na ihrisku – vyhýbanie sa pohybovým aktivitám (buď zo strachu alebo kvôli nedostatočnej zručnosti)
  • neprimerane nízka alebo vysoká úroveň aktivity
  • stereotypné prejavy správania
  • neprimeraný svalový tonus, motorické plánovanie, neprimeraná posturálna kontrola (väčšinou nízky)

Navyše u detí s PAS sa zistilo, že atypické vzorce v spracovaní podnetov ovplyvňujú aj základné symptómy autizmu (deficity v komunikácii, sociálnej interakcii a repetitívnom správaní (Glod, 2015). Deti so závažnejšími formami autizmu vykazovali závažnejšie problémy v senzorickom spracovaní (Burns, et al. 2017). Dysfunkcie v senzorickej integrácii ovplyvňujú aj akademické výkony a pozornosť dieťaťa s PAS. Podľa Reynolds et al. (2011) nedostatočné auditívne spracovanie a taktilné spracovanie (hypersenzitivita) ovplyvnilo celkový akademický výkon detí. Mali problémy s plnením školských úloh, pretože bolo pre ne náročné filtrovanie nepodstatných podnetov (nepríjemný taktilný input, zvuky z prostredia) alebo sa nedokázali zamerať na menej výrazné podnety.

Prevalencia senzorických dysfunkcií je u detí s PAS veľmi vysoká. Schaaf et al. (2012) udáva 80 – 90 % výskyt, Tavasoli, Miller et al. (2017); Glod et al. (2015) hovoria o viac ako 90 % výskyte.

 

Možnosti zistenia dysfunkcií v senzorickej integrácii

Jednou z možností zisťovania úrovne senzorického spracovania u detí sú dotazníky. Najčastejšie používaným nástrojom je Senzorický profil. Je to 125-položkový dotazník, ktorý vypĺňajú rodičia dieťaťa. Položky sú rozdelené do 8 kategórií (zrak, sluch, chuť/čuch, dotyk, pozícia tela, pohyb, úroveň aktivity a emócie/sociálne správanie). Využíva 5-bodovú Likertovu škálu na ohodnotenie frekvencie rôznych vzorcov správania a reakcií. Bol overený na približne 1 200 intaktných deťoch.

Senzorický profil má svoju skrátenú verziu – Krátky senzorický profil. Je redukovaný na 38 položiek, ktorých rozdelenie do oblastí je mierne odlišné (taktilná senzitivita, čuchová a chuťová senzitivita, citlivosť na pohyb, hyporeagibilita/vyhľadávanie podnetov, sluch- filtrovane, nízka úroveň energie/slabosť, zraková/sluchová citlivosť). Skóre dosiahnuté v dotazníku môže indikovať typický výkon, pravdepodobnú odlišnosť alebo jednoznačnú odlišnosť. Podľa Lane et al. (2010) má tento profil veľmi dobré psychometrické vlastnosti a je veľmi vhodný na výskumné účely.

Z iných nástrojov môžeme ešte spomenúť Sensory Processing Measure (v našich podmienkach sa nevyužíva) alebo dotazník WN-FBG (Fragenbogen zur Wahrnehmungsentwicklung) vytvorený Rakúskou spoločnosťou senzorickej integrácie. Nevýhodou všetkých spomenutých dotazníkov je ich subjektivita, keďže dáta sú získané z odpovedí rodičov. Objektívnejšími metódami na zistenie dysfunkcií v senzorickej integrácii sú testové metódy. Za najspoľahlivejší je považovaný SIPT – Sensory Integration and Praxis Test vytvorený A. J. Ayres. Je jediným štandardizovaným nástrojom na zistenie dysfunkcií senzorickej integrácie. Pozostáva zo 17 subtestov, ktoré sú zamerané na rôzne oblasti spracovania vestibulárnych, proprioceptívnych a taktilných podnetov a praxie.

 

Použitá metóda

Aby sme mohli poukázať na senzorické odlišnosti detí s PAS a ich dopad na každodenné fungovanie, použili sme analýzu sekundárnych zdrojov. Prehľadali sme fulltextové databázy karentovaných časopisov ScienceDirect a Springer. Do prehľadu sme zaradili tie štúdie, ktoré splnili nasledovné kritériá:

  • Išlo o pôvodné výskumné štúdie
  • Boli publikovaná medzi rokmi 2010 – 2017
  • Objektom výskumu boli jednotlivci deti diagnostikované niektorou z porúch autistického spektra
  • Ako metóda hodnotenia bol použitý senzorický profil alebo jeho skrátená verzia (Krátky senzorický profil)
  • Do prehľadu boli zahrnuté len výskumy, ktorých objektom boli deti predškolského a školského veku.

Pri vyhľadávaní sme použili nasledovné kombinácie kľúčových slov: ,,sensory profile+autism“, ,,sensory integration dysfunction+autism“, ,,sensory processing disorder+autism“. Vylúčili sme štúdie, ktoré použili iný nástroj ako Senzorický profil alebo Krátky senzorický profil, štúdie, ktoré sa zamerali len na odlišnosti v senzorickom spracovaní u detí s PAS a iné prehľadové štúdie. Do prehľadu sme nakoniec zaradili 7 výskumných štúdií, ktoré spĺňali požadované kritériá.

V nasledujúcom texte uvádzame prehľad jednotlivých výskumov (pozri tabuľku 1) podľa roku publikovania. Tabuľka obsahuje len základné údaje o jednotlivých štúdiách: autorov, počet respondentov, ich vek, použitý nástroj,  predmet skúmania a výsledok výskumu.

Tab. č. 1

Tab. 1: prehľad výskumných štúdií skúmajúcich súvislosti medzi senzorickými dysfunkciami a ťažkosťami v každodennom fungovaní

Autori Výskumná vzorka Vek Predmet výskumu Použitý nástroj
Hilton, et al. (2010) AS/VFA – N=36; kontrolná skupina -N=26 6-10 Vzťah medzi senzorickou responzivitou a závažnosťou sociálnych deficitov SP, SRS
Reynolds, et al. (2011) AS – N=27; kontrolná skupina N=28 6-12 Dopad atypického senzorického spracovania na úroveň kompetencií a účasti v aktivitách SP, CBCL
Hochhauser, Engel-Yeger (2010) VFA – N=25; kontrolná skupina – N=25 6-11 Súvis medzi senzorickým spracovaním a účasťou na voľnočasových aktivitách SSP, CAPE
Lane, et al. (2010) N=54 3-9,5 Súvis medzi senzorickým spracovaním a adaptívnym správaním SSP, VABS
Wigham, et al. (2015) N=53 8-16 Vzťah medzi abnormalitami  v senzorickom spracovaní, repetitívnym správaním, netoleranciou neistoty a úzkosťami SSP, RBQ, SCAS, IUS-P
Black, et al. (2017) PAS – N=39; kontrolná skupina -N=40 7-17 Súvislosť medzi senzorickým spracovaním a úzkosťami a trvaním na jednotvárnosti SSP, RBQ, SCAS-P
Tseng, et al. (2011) PAS-N=67; kontrolná skupina – N=45 4-7 Súvislosť medzi senzorickým spracovaním a emočnými a behaviorálnymi problémami SP-C, CBCL-C

Vysvetlivka: SP – VFA – vysokofunkčný autizmus, AS – Aspergerov syndróm, SP – senzorický profil, SSP – krátky senzorický profil, CBCL – Child behaviour checklist, SRS – Social responsivity scale, CAPE – Children`s assesment of participation and enjoyment, VABS – Vineland adapive behavior scale, RBQ – Repetitive behaviour questionnaire, SCAS – Spence children`s anxiety scale, IUS-P – Intolerance of uncertainity scale – Parent version SCAS-P – Spence children`s anxiety scale – Parent version

 

Štúdia Hilton et al. (2010) sa zamerala na súvislosť medzi senzorickou responzivitou a závažnosťou sociálnych deficitov u detí s Aspergerovým syndrómom a vysokofunkčným autizmom.  Porovnávalo sa skóre v senzorickom profile (SP) a škále sociálnej responzivity (SRS). Zistili sa významné rozdiely medzi kontrolnou skupinou detí s typickým vývinom a detí s AS/VFA. Najväčšie rozdiely boli zaznamenané v oblasti auditívneho, multisenzorického, vestibulárneho a taktilného spracovania. Ďalej sa zistilo, že čím atypickejšie senzorické spracovanie, tým väčšie môžu byť deficity v sociálnych zručnostiach u všetkých detí, nielen u tých s AS/VFA. Najväčšie dopady na sociálnu oblasť mali deficity v oblasti multisenzorického spracovania, taktilného spracovania a orálneho a olfaktorického spracovania. Napriek tomu, že v auditívnom spracovaní boli u detí s AS/HFA zaznamenané najviac atypické reakcie, nemalo to súvis so sociálnymi deficitmi. Výsledky potvrdili zistenia z predchádzajúcich starších štúdií.

Lane et al. (2010) sa zamerali na súvislosť medzi senzorickým spracovaním a adaptívnym správaním detí s autizmom. Výskum priniesol zmiešané výsledky v rámci asociácie vzorcov senzorického spracovania a klinického obrazu autizmu. Bola preukázaná značná previazanosť poruchy hypo alebo hypersenzitivity s ťažkosťami v komunikácii a s maladaptívnym správaním. Na základe analýzy sa vyprofilovali tri skupiny detí (deti nepozorné strádajúce podnety, deti s hypo/hypersenzitivitou vo všetkých oblastiach a najmä v oblasti čuchu a chuti a deti s hypo/hypersenzitivitou vo všetkých oblastiach a najmä zvýšenou citlivosťou na pohyb). Deti s hypo/hypersenzitivitou a senzitivitou v oblasti čuchu a chuti mali značne výraznejšie ťažkosti v komunikácii ako ostatné deti. Naopak deti s hypo/hypersenzitivitou  a zvýšenou citlivosťou na pohyb vykazovali najlepšie komunikačné kompetencie. Bola zistená aj pravdepodobná asociácia medzi vzorcami senzorického spracovania a maladaptívnym správaním. Ako prediktory zvýšenej miery maladaptívneho správania boli zistené: auditívne filtrovanie, citlivosť na pohyb, čuchová a chuťová citlivosť. Deti s viac typickým spracovaním v týchto oblastiach vykazovali aj menej maladaptívneho správania.

Iný výskum, ktorý hľadal súvislosť medzi dysfunkciami v senzorickom spracovaní  a ich dosahom na emočné a behaviorálne problémy detí s PAS taký jednoznačný dopad na emocionálne a behaviorálne problémy detí nepreukázal. Deti s PAS síce vykazovali výraznejšie odlišnosti v senzorickom profile ako kontrolná skupina, ale korelácie medzi senzorickým spracovaním a uvedenými problémami boli nižšie ako u kontrolnej skupiny. Znamená to, že pri vzniku problémov u detí s PAS môžu zohrávať rolu aj iné faktory, a zároveň, že u typicky vyvíjajúcich sa detí s emočnými a behaviorálnymi problémami môžu senzorické dysfunkcie zohrávať väčšiu rolu, ako by sa očakávalo. Ďalej sa zistilo, že prediktorom internalizovaných problémov v správaní (utiahnutie sa, ponosovanie si alebo úzkosť/depresia) je senzorická defenzivita (vyhýbanie sa podnetom). Externalizované problémy v správaní u detí s PAS korelovali so senzitivitou (neprimerané reakcie na podnety)  (Tseng, et al. 2011). V obidvoch prípadoch majú deti nízku hranicu tolerancie podnetov, čo ich vedie buď k vyhýbaniu sa a odmietaniu aktivít, kde je väčšie množstvo podnetov alebo niektoré nepríjemné podnety alebo to vedie k neprimeraným reakciám a rýchlemu rozrušeniu detí

Senzorické odlišnosti môžu mať dopad aj na repetitívne správanie detí a nepriamo aj na úzkostné prejavy detí s PAS. Potvrdil to výskum Wigham et al. (2015), ktorý zistil, že existuje priame prepojenie od hyposenzitivity k trvaniu na jednotvárnosti a k stereotypným motorickým prejavom a prepojenie od senzorickej hypersenzitivity k trvaniu na jednotvárnosti. Taktiež sa u skúmanej vzorky našla sekvenčná trajektória od hypo a hypersenzitivity cez netoleranciu neistého a úzkosti až k trvaniu na jednotvárnosti.

Spojitosť medzi odlišnosťami v senzorickom spracovaní a úzkosťami (rôzne typy: separačná úzkosť, fóbia, sociálna úzkosť) a trvaním na jednotvárnosti skúmali Black et al. (2017). Ich výsledky poukazujú na fakt, že u detí s PAS je súvislosť medzi výskytom separačnej úzkosti alebo špecifickej fóbie a trvaním na jednotvárnosti, pretože to sa vyskytuje spoločne s hypersenzitivitou. Inak povedané, hypersenzitivita môže mať nepriamy dopad na výskyt úzkostných prejavov detí s PAS, pretože podmieňuje trvanie na jednotvárnosti, a to zas môže podmieňovať separačnú úzkosť alebo špecifickú fóbiu. Táto súvislosť bola zistená len u detí s PAS a u kontrolnej vzorky (bežné deti) sa toto prepojenie vôbec nevyskytovalo. Naopak nepotvrdil sa súvis medzi hypersenzitivotou a sociálnou úzkosťou, čo sa pôvodne nepredpokladalo. Štúdia týchto autorov prináša podobné závery ako predošlý výskum autorov Wigham et al. (2015).

Reynolds et al. (2011) skúmali, aká je rola senzorického spracovania pre úroveň kompetencií a účasť na aktivitách. Predpokladali, že čím sú väčšie deficity v senzorickom spracovaní (slabá registrácia, vysoká citlivosť), tým je nižšie úroveň kompetencií. Skúmala sa široká škála kompetencií (škola, aktivity, sociálne kompetencie). Výsledky preukázali, že deti s vyššou citlivosťou a tendenciou vyhýbať sa podnetom mali nižšiu úroveň kompetencií a zapájali sa do menšieho množstva aktivít, nakoľko tieto si vyžadovali tolerovanie podnetov (vizuálne, vône, textúry), ktoré im neboli príjemné. V dôsledku toho deti ani nemohli byť v daných aktivitách úspešné.

Podobne orientovaný bol výskum autorov Hochhauser, Engel-Yeger (2010), ktorí zisťovali dopad senzorického spracovania u detí s vysokofunkčným autizmom na zapájanie sa do voľnočasových aktivít a radosť z týchto aktivít. Preukázalo sa, že čím sú závažnejšie ťažkosti v senzorickom spracovaní, tým väčší dopad to má na rôznorodosť aktivít a intenzitu zapojenia sa. Deti s problémami v taktilnom spracovaní preferovali aktivity s väčšou fyzickou námahou (práca s náčiním, skateboard, bicyklovanie…) a vyhýbali sa kontaktným aktivitám. Naopak deti s vyššou citlivosťou voči pohybu sa zapájali prevažne do statických aktivít (videohry, kreslenie, skladanie puzzle…). Podobné aktivity volili aj deti s nízkou energiou, pretože si nevyžadovali námahu ani motorickú koordináciu.

 

Záver

Všetky štúdie potvrdili atypické vzorce v senzorickom spracovaní detí s autizmom a ich prepojenie s problémami v každodennom fungovaní: účasť na aktivitách, úroveň kompetencií, vzorce správania, sociálne a komunikačné deficity, trvanie na jednotvárnosti, úzkostné prejavy a iné emočné a behaviorálne problémy. Senzorické dysfunkcie sú u detí s autizmom oveľa častejšie a výraznejšie než u intaktných detí, čo tiež potvrdili všetky štúdie, v ktorých figurovala aj kontrolná skupina typicky sa vyvíjajúcich detí.

Uvedené výskumné štúdie kládli dôraz len na oblasť registrácie a na oblasť modulácie podnetov. Absentujú však výskumné štúdie sledujúce priame prepojenie na jednotlivé zručnosti (motorické, akademické, sebaobslužné, ai.). V takom prípade by bolo potrebné zvoliť iné kritériá na zahrnutie výskumov do prehľadu.

To, že atypické spracovanie podnetov má dopad na závažnosť sociálnych deficitov u detí s autizmom môže byť podmienené skutočnosťou, že sociálna interakcia má aj multisenzorický rozmer. (Hilton, et al. 2010). Dieťa s autizmom musí byť schopné spracovať a organizovať veľké množstvo podnetov naraz. Zo senzorického hľadiska musí byť schopné akceptovať blízkosť druhej osoby, respektíve jej osobnú zónu, žiada si primerané emočné reakcie a tiež reguláciu vzorcov správania (stereotypné alebo agresívne správanie).

Tiež sa očakáva, že dieťa s PAS, najmä, ak je začlenené v bežnej triede, sa bude zúčastňovať rovnakých alebo podobných aktivít ako jeho rovesníci, čo vzhľadom na odlišnosti v spracovaní nemusí byť vždy možné (porov. Hochhauser, Engel-Yeger, 2010). V takomto prípade by bolo vhodné poznať senzorické zvláštnosti dieťaťa, aby bolo možné predpokladať jeho ochotu zapojiť sa do aktivít.

Ak senzorické dysfunkcie ovplyvňujú každodenné fungovanie dieťaťa s PAS a prepájajú sa s rôznymi problémami v správaní, mali by špeciálni pedagógovia a ostatní odborníci ostať vnímaví voči senzorickej oblasti a senzorickým zvláštnostiam, aby nedochádzalo k povrchnej interpretácii alebo chybnej interpretácii správania a problémov týchto detí. Čo sa v praxi nezriedka deje, keď sú jednotlivé prejavy interpretované v lepšom prípade len ako súčasť diagnózy, v horšom prípade ako lenivosť, neochota sa prispôsobiť a spolupracovať alebo nezáujem.

Ak sa senzorickým dysfunkciám nebude venovať dostatočná pozornosť, neskôr sa u detí môžu vyskytnúť aj úzkosti a iné problémy v správaní (Wigham, et al. 2015).

 

Autorka: PaedDr. Jana Hrčová, Ph.D.

Zdrojový dokument: Expresívne terapie vo vedách o človeku 2018 : konferenčný zborník z príspevkov, ktoré odzneli ako súčasť 4. ročníka vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou / Kováčová, B.; Magová, M.; Hrčová, J.. – Ružomberok (Slovensko) : Katolícka univerzita v Ružomberku. VERBUM – vydavateľstvo KU, 2018. – ISBN 978-80-561-0563-4, s. 120-127

 

Referencie

American Psychiatric Association. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders. 5th. Edition. Arlington, VA: American Psychiatric Association, 2013. 947 p. ISBN 978-0-89042-554-1.

AYRES, J. Sensory integration and the child. Understanding hidden sensory challanges. 25th Anniversary Edition. Los Angeles, California: Western Psychological Services, 2005. 211 p. ISBN 978-0-87424-437-3.

BAZALOVÁ, B. Poruchy autistického spektra: v kontextu české psychopedie. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2012, 278 s. ISBN 978-80-210-5930-6.

BLACK, K. R. et al. Linking Anxiety and Insistence on Sameness in Autistic Children: The Role of Sensory Hypersensitivity. In Journal of autism and developmental disorders. Vol. 47. No. 8. 2017.  p. 2459-2470. ISSN 1573-3432.

BUNDY, A. C., LANE, S. J., MURRAY, E. A. Sensorische Integrationstherapie – Theorie und Praxis. 3. Aufl. Heidelberg: Springer, 2007. 536 S.  ISBN 978-3-540-33063-9.

BURNS, C.  O. et al. A Systematic Review of Assessments for Sensory Processing Abnormalities in Autism Spectrum Disorder. In Review Journal of Autism and Developmental Disorders. Vol. 4. No. 3. 2017.  p. 209-224. .ISSN: 2195-7185

DUNN, W., BROWN, C.  Factor analysis on the Sensory Profile from a national sample of children without disabilities. In American Journal of Occupational Therapy. Vol. 51. No. 7. 1997. p. 490-495.

GLOD , M. et al. Psychological correlates of sensory processing patterns in individuals with autism spectrum disorder: A systematic review. In Review Journal of Autism and Developmental Disorders. Vol. 2. No. 2 2015. p. 199-221. ISSN: 2195-7185

HILTON, C. L. et al. Sensory responsiveness as a predictor of social severity in children with high functioning autism spectrum disorders. In Journal of autism and developmental disorders. Vol.  40. No. 8. 2010. p. 937-945. ISSN 1573-3432.

HOCHHAUSER, M.,  ENGEL-YEGER, B. Sensory processing abilities and their relation to participation in leisure activities among children with high-functioning autism spectrum disorder (HFASD). In Research in Autism Spectrum Disorders. Vol. 4. No. 4. 2010. p. 746-754. ISSN 1750-9467.

LANE, A. E. et al. Sensory processing subtypes in autism: Association with adaptive behavior. In  Journal of autism and developmental disorders. Vol.  40. No. 1. 2010. p. 112-122. ISSN 1573-3432.

REYNOLDS, S. et al. A pilot study examining activity participation, sensory responsiveness, and competence in children with high functioning autism spectrum disorder. In Journal of autism and developmental disorders.  Vol. 41. No. 11. 2011. p. 1496-1506. ISSN 1573-3432.

SCHAAF, R. C. et al. Occupational therapy and sensory integration for children with autism: a feasibility, safety, acceptability and fidelity study. 2012 Department of Occupational Therapy Faculty Papers. Paper 13. Dostpné na www:  http://jdc.jefferson.edu/otfp/13 citované dňa: 12.02.2018.

SCHAAF, R. C., MAILLOUX, Z. Clinician’s Guide for Implementing Ayres Sensory Integration®: Promoting Participation for Children With Autism. American Occupational Therapy Association, 2015. 209 p. ISBN 978-1569003657.

TAVASSOLI, T., MILLER, L. J. et al. Sensory reactivity, empathizing and systemizing in autism spectrum conditions and sensory processing disorder. In Developmental cognitive neuroscience.  2017. ISSN: 1878-9293

THOROVÁ, K. Poruchy autistického spektra: dětský autismus, atypický autismus, Aspergerův syndrom, dezintegrační porucha. Vyd. 2. Praha: Portál, 2012, 453 s. ISBN 978-80-262-0215-8.

TSENG, M. H. et al. Emotional and behavioral problems in preschool children with autism: Relationship with sensory processing dysfunction. In  Research in Autism Spectrum Disorders. Vol. 5. No. 4. 2011. p. 1441-1450. ISSN 1750-9467.

WIGHAM S. et al. The interplay between sensory processing abnormalities, intolerance of uncertainty, anxiety and restricted and repetitive behaviours in autism spectrum disorder. In Journal of Autism and Developmental Disorders.  Vol. 45. No. 4. 2015. p. 943-952. ISSN: 1573-3432