Štúdia informuje o prínose multisenzorického prostredia pre klientov s post-traumatickou stresovou poruchou. Ukazuje dopady poruchy na zmyslové spracovanie klientov a demonštruje, akým spôsobom môže Snoezelen prispieť k odstráneniu týchto nežiadúcich symptómov. V závere textu nájdete kazuistiky niekoľkých klientov, ktorým práca v multisenzorickej miestnosti pomohla vyrovnať sa s traumatizujúcou skúsenosťou.
Snoezelen a trauma je terapeutický model, ktorý sa v priebehu posledných niekoľkých rokov rozvíjal v Izraeli. Rastúci počet ľudí trpiacich traumou viedol k vytvoreniu mnohých rozmanitých terapeutických techník, ktoré sa s ňou pokúšajú pracovať. Terapia traumy prístupom Snoezelen bola s úspechom využitá u rôznych skupín populácie, u obetí vojny, u obetí sexuálneho zneužívania a u ďalších. Tento nový terapeutický model bol zahrnutý do syláb predmetu o Snoezelene a je aplikovaný po celej krajine.
Ľudia, ktorí trpia posttraumatickou stresovou poruchou (PTSP) prežívajú pocit, že stratili kontrolu nad svojím životom. Podľa DSM IV sú bežnými prejavmi PTSP vyhrotené vzorce opakovaného nedostatku kontroly v reakcii na spúšťače traumy a funkčné poškodenie. Nedostatok kontroly zahŕňa reakciu „boj/útek“ a „stuhnutie“ a súvisiace prehnané rozrušenie a otupenie na hlbokej somatickej úrovni. Tieto reakcie sú veľmi podobné ako u ľudí, ktorí trpia poruchou zmyslového spracovania (poruchou senzorickej integrácie). Trauma je psychofyzická skúsenosť, dokonca i vtedy, ak pri traumatizujúcej udalosti nedošlo k žiadnemu fyzickému poškodeniu.
Tri zložky viažúce sa k Snoezelen terapii u klientov s PTSP
- somatická skúsenosť – senzorické dysfunkcie
- fyzické prostredie – Snoezelen miestnosť
- vzťah medzi klientom a terapeutom
I. Somatická skúsenosť
Náš prvý dojem zo skúsenosti zväčša prichádza z našich zmyslov – interoceptívne aj exteroceptívne (Rothschild, 2000). Tieto dojmy nie sú kódované ako slová, ale ako somatické vnemy: vône, zrakové vnemy, zvuky, dotyky, pohyby, pozície, behaviorálne sekvencie a vnútorné reakcie. U mnohých ľudí, ktorí prežili traumu, sa objavujú senzorické symptómy, napríklad hypersenzitivita na zvuky, dotyk a vône, zrakové vnemy a pohybové skúsenosti. Spomienka na traumatizujúcu udalosť môže byť uchovaná ako negatívny vnem. Spomienky často nie sú u pacientov s PTSP natoľko jasné, aby im pomohli dať zmysel ich stresujúcim somatickým symptómom (Rothschild, 2000).
Senzorické spracovanie
Termín senzorické spracovanie referuje k spôsobu, akým nervový systém spracováva prichádzajúce zmyslové informácie. Je to spôsob, akým sú vnímané a organizované senzorické informácie pochádzajúce z vonkajších podnetov v prostredí alebo z vnútorných podnetov nachádzajúcich sa v tele s cieľom vytvoriť funkčné schopnosti (Miller, 2006).
Niektorí jednotlivci (napríklad v dôsledku traumy) majú problém spracovať senzorické informácie a primerane na ne reagovať. Posttraumatická stresová porucha je diagnostikovaná vtedy, keď sú zmyslové a motorické problémy natoľko vážne, že narúšajú denné rutiny a aktivity jednotlivca (Miller, 2006).
Existujú tri primárne kategórie porúch senzorického spracovania (porúch senzorickej integrácie):
- porucha senzorickej modulácie
- porucha senzorickej diskriminácie
- motorická porucha na senzorickej báze
V nasledujúcom texte sa budeme venovať len poruche senzorickej modulácie (PSM).
Senzorická modulácia predstavuje mechanizmus centrálneho nervového systému, pomocou ktorého sú regulované neurálne správy, ktoré sprostredkovávajú informácie o zmyslových podnetoch. Pre PSM je charakteristická neschopnosť posúdiť intenzitu, stupeň a typ reakcií na zmyslové podnety. Individuálne reakcie často nezodpovedajú potrebám situácie (Miller et al., 2001).
Existujú tri podtypy PSM:
typ 1 – senzorická hypersenzitivita
typ 2 – senzorická hyposenzitivita
typ 3 – senzorické strádanie – vyhľadávanie senzorických podnetov
Typ 1: Senzorická hypersenzitivita
Definícia
U jednotlivcov s hypersenzitivitou sa objavujú reakcie na zmyslové podnety, ktoré sú intenzívnejšie, nastupujú rýchlejšie alebo trvajú dlhšie ako reakcie ľudí s bežným spracovaním senzorických podnetov v rovnakých podmienkach. Ich reakcie sú obzvlášť silné, ak je podnet neočakávaný.
Tieto prejavy sú často označované ako „boj, útek, des alebo stuhnutie“ a sú pripisované aktivácii sympatického nervového systému. Sekundárne prejavy správania zahŕňajú: podráždenosť, nepokoj, zhoršenú schopnosť adaptácie, náladovosť, neutešiteľnosť a slabé sociálne schopnosti. Jednotlivci s hypersenzitivitou na podnety majú problémy s prechodmi a nečakanými zmenami. Usilujú sa kontrolovať prostredia, v ktorých sa nachádzajú, a z tohto dôvodu môžu preferovať opakovanie a vyhýbať sa zmenám; maximálne akceptujú pomalú a predvídateľnú zmenu.
Typ 2: Senzorická hyposenzitivita
Definícia
Jedinci s hyposenzitivitou na zmyslové podnety sú často tichí a pasívni, nevnímajú a nereagujú na podnety bežnej intenzity, ktoré sa nachádzajú v ich okolitom prostredí. Môžu byť natoľko zaujatí svetom svojej imaginácie, že majú problémy byť „v prítomnosti“. Môžu sa zdať utiahnutí, nedosiahnuteľní a/alebo obrátení do svojho vnútra, pretože nezaregistrovali zmyslové podnety vo svojom prostredí.
Pôsobia dojmom, akoby nezachytili alebo „nezaregistrovali“ prichádzajúce senzorické informácie. Môžu pôsobiť apaticky a letargicky. Môže sa zdať, že im chýba motivácia pre socializáciu a motorické skúmanie, hoci v skutočnosti si nevšimnú možnosti, ktoré sa nachádzajú okolo nich. Nemusia reagovať na modriny, drobné rany a odreniny, ktoré môžu predstavovať nebezpečenstvo, pretože nevnímajú bolesť; ani na predmety, ktoré sú príliš horúce alebo príliš studené.
Hyposenzitívni jednotlivci často nevyhľadávajú podnety silnejšej intenzity napriek tomu, že ich môžu potrebovať na to, aby mohli v prostredí optimálne fungovať. Títo jednotlivci často potrebujú výrazné a intenzívne podnety, aby sa aktívne zapojili do prostredia, úlohy alebo interakcie.
V niektorých prípadoch môžu jednotlivci, ktorí sú ľahko preťažiteľní, pôsobiť dojmom nízkej vnímavosti voči podnetom, hoci v skutočnosti sú na podnety extrémne citliví. Pozorovateľné správanie naznačuje stiahnutie a „vypnutie“, možno ako obranný mechanizmus.
Typ 3: Vyhľadávanie senzorických podnetov
Definícia
Jedinci s touto formou PSM vyhľadávajú senzorickú stimuláciu alebo po nej prahnú a pôsobia dojmom, že majú takmer neuspokojiteľnú túžbu po zmyslových vnemoch. Zapájajú sa do aktivít alebo činností, ktoré smerujú k intenzívnejším „pocitom“ alebo vnemom, aby naplnili základnú potrebu alebo túžbu po zmyslových vnemoch. Pôsobia dojmom, že sú sústavne v pohybe, vrážajú do vecí, skáču, môžu pociťovať potrebu všetkého sa dotýkať a majú problémy ovládať toto správanie.
II. Miestnosť – bezpečné útočisko
Winnicott je autorom slovného spojenia „potenciálny priestor“. Prirovnáva tento potenciálny priestor k vnútornému svetu a aktuálnej vonkajšej realite. Vníma ho ako symbolický priestor. Používa tento priestor na opísanie miesta stretnutia medzi klientom a terapeutom počas terapeutického sedenia. Tento priestor nie je ani skutočný ani fantazijný; jedná sa o priestor, kde sa vnútorný svet stretáva s realitou, a nie je ani jedným z nich, ale samostatným priestorom (Winnicott, 1971). Pri PTSP je predstavivosť zdrojom problémov, môže však predstavovať cestu k uzdraveniu (Lahad, 2005). Len v predstavách sa človek môže stať supermanom a mať nadľudské schopnosti. Existuje lepšie miesto, kde pracovať s týmito fantáziami ako Snoezelen miestnosť?
Typickú Snoezelen miestnosť možno vnímať ako „adaptované“ prostredie, ktoré možno prispôsobiť potrebám každého jednotlivca a poskytnúť mu optimálne množstvo podnetov: primeranú úroveň osvetlenia, vône, vizuálne podnety, dotyk, atď. V monochromatickom očalúnenom prostredí, ktoré podlieha kontrole jednotlivca, je vytvorené bezpečné prostredie, ktoré nepredstavuje hrozbu.
V pohodlí tohto bezpečného prostredia môže dôjsť k upokojeniu hypersenzitívneho alebo hyposenzitívneho zmyslového systému klienta, čo umožňuje lepšie si uvedomovať vlastné telo a prostredie, a zároveň získavať späť pocit kontroly.
III. Vzťah medzi klientom a terapeutom
V „správnom“ fyzickom prostredí Snoezelen miestnosti sa klient dostane do stavu „optimálnej aktivácie“ a vzťah medzi klientom a terapeutom sa môže začať rozvíjať.
Intervencia podľa pricípov Snoezelenu spája klienta s priestorom „tu a teraz“ vo vzťahu s terapeutom, ktorý nekladie žiadne požiadavky.
Keďže som sa venovala tanečnej/pohybovej terapii, kladiem veľký dôraz na prácu s telom. Medzi telom a emóciami je dvojstranné plynulé recipročné spojenie. Zmeny v telesnej pozícii a pohyb ovplyvňujú emócie.
Práca s obeťami traumy spočíva v zvyšovaní klientovho uvedomovania si svojho tela a postupnom navracaní pocitu kontroly. Schopnosť kontrolovať externé vnemy zároveň pomáha rozvíjať uvedomovanie si vlastného tela. Toto pomáha naučiť sa znovu získať kontrolu nad svojím telom a prestať sa cítiť vystrašený ísť von v prípade, že telo jednotlivca sa „vymkne spod kontroly“. Špeciálne vybavenie Snoezelen miestnosti podnecuje k používaniu tela veľmi slobodným spôsobom, bez akýchkoľvek obmedzení; umožňuje chodiť naboso (odstraňuje obmedzenie vyplývajúce z nosenia obuvi); dovoľuje zažívať spojenie s teplom a mäkkosťou čalúnenej miestnosti s jej mnohými textúrami, mäkké svetlo podporuje introspektívne správanie… všetko uvedené spolu s prítomnosťou empatického terapeuta prispieva k opätovnému uvedomeniu si tela/myšlienkového nastavenia.
Prípadová štúdia 1: 8-ročné dievča, trauma z vojny
Špecifický problém: dieťa sa stalo veľmi introvertné, tiché a pasívne
Použité techniky: tanec, hudba a pohyb
Osemročné dieťa trpelo extrémnou úzkosťou v dôsledku vojny. Čoskoro po prvých terapeutických sedeniach sa v správaní dieťaťa objavila odvaha, ktorá bola prítomná len pri pobytoch v miestnosti. Skákala, liezla a odvážila sa robiť takmer čokoľvek, čo bolo v protiklade k jej pasívnemu správaniu v iných prostrediach. Dieťa samotné situáciu komentovalo takto: „Tu som v bezpečí, ničoho sa nebojím, pretože sú všade matrace, a tak nie je nič, čo by som nemohla vyskúšať. Doma však nie sú matrace, preto sa stále bojím.“ Po určitom čase sa dieťa začalo cítiť silnejšie a pripravené poradiť si aj vo vonkajšom svete.
Prípadová štúdia 2: 28-ročná žena – trauma z vojny
Špecifický problém: záblesky minulosti spôsobujúce záchvaty úzkosti (opätovné prežívanie traumy) spojené s ťažkosťami zostať „tu a teraz“
Použité techniky: „tu a teraz“, dýchanie, relaxačné techniky, hudba a „prenos objektu“
Telo ženy sa stávalo viditeľne napäté, keď sa vzťahovala k traumatickým vojnovým udalostiam. V bezpečnom prostredí Snoezelenu si dovolila vnímať a spojiť sa s nepríjemnými telesnými pocitmi; so strachom v žalúdku, so zrýchleným tepom a spotenými dlaňami. Naučila sa nové techniky dychu, ktoré jej pomohli získať kontrolu nad svojím telom. Vďaka novozískanej kontrole sa naučila vzťahovať sa k svojmu príbehu bez panických atakov. Keď dokázala postupne zvnútorniť skutočnosť, že má nad vecami určitú kontrolu, získala sebaistotu, ktorá jej umožnila zapájať sa do viacerých situácií bez toho, aby pociťovala potrebu vyhnúť sa im. Naďalej používala osvojenú techniku dýchania (Gailovo dýchanie), keď išla okolo územia, kde bola svedkom výbuchu bomby.
V bezpečnom prostredí Snoezelenu sa klientka naučila ukotviť svoje telo spojením sa s „tu a teraz“ a opätovným získaním kontroly nad svojím nervovým systémom, čím eliminovala panické ataky.
Miestnosť sa stala spojená s pokojom a bezpečím, čo pomohlo klientke získať lepšiu kontrolu nad svojím telom a cítiť sa menej ohrozená. Záblesky minulosti mali negatívny dopad, nová skúsenosť úspechu bola spojená s príjemnými pocitmi.
Prípadová štúdia 3: 9-ročné dievča
Špecifický problém: nočné mory, insomnia
Použité techniky: vedená imaginácia, prenos objektu, dýchanie, relaxačné techniky
Ležali sme pod optickými vláknami a mysleli sme na rôzne scény a asociácie spojené s každou farbou, modrá napríklad reprezentovala pokojné more. Keď sa v noci zobudila, začala používať tieto obrazy, aby sa jej podarilo znovu zaspať. Predstavovanie si rôznych asociácií jej pomohlo vybaviť si miestnosť, kde zažívala príjemné pocity; po pár týždňoch dokázala zaspať v priebehu niekoľkých minút a po čase sa nočné mory vytratili.
Prípadová štúdia 4: 35-ročná matka troch detí
Špecifický problém – neschopnosť fungovať v roli matky a manželky, absencia emocionálnej a fyzickej sily poradiť si s dennými povinnosťami
Použité techniky: práca na uvedomovaní si vlastného tela, relaxačné techniky
Dôležitým faktorom pri práci s obeťami traumy je skutočnosť, že nevyliečená trauma sa obvykle znovu objaví pri ďalšej traumatizujúcej udalosti. Po piatom sedení sa zverila, že bola v 9-tich rokoch sexuálne zneužitá a nikomu to nepovedala. Spýtala som sa jej, prečo o tom hovorí teraz? Čo ju primälo k tomu, aby mi porozprávala svoj príbeh? Povedala mi, že začala chodiť k viacerým terapeutom a vždy po niekoľkých sedeniach odišla. „Vždy som si predstavovala, že pri terapii budem ležať na gauči, ale každý terapeut, ku ktorému som prišla, mal stolík a stoličky a ja som sa cítila ako v kancelárii; potom som vošla sem a mala som pocit akoby som sa ocitla na jednom veľkom gauči.“ Toto jej pomohlo porozprávať svoj príbeh, táto bezpečná miestnosť, tento empatický terapeut a práca s telom.
Použitá literatúra
Lahad, M. (2005). Transcending into Fantastic Reality: Story making with adolescents in Crisis. In C. Schaefer, J, McCormick & Ohnogi, A. (eds.) International Handbook of play Therapy: advances in assessment, theory, research and practice, Lanham: Jason Aronson Pub
Miller, L. J., Reisman, J. E., McIntosh, D.N., & Simon, J. (2001). An ecological model of sensory modulation: Performance of children with Fragile X syndrome, autism, attention deficit/hyperactivity disorder, and sensory modulation dysfunction. In S. Smith Roley, E.I. Blanche, & R.C. Schaaf (Eds.), Understanding the nature of sensory integration with diverse populations (pp.57-87). San Antonio, TX: Therapy Skill Builders.
Miller, L.J. (2006). Sensational Kids. G.P. New York: Putman’s Sons.
Rothschild, B. (2000) The Body Remembers: W.W. Norton and Company, New
York, London.
Winnicott, D.W. (1994) Playing and Reality (4th Ed.) Routledge: New York.
Zdroj:
SHAPIRO, M., SUSKIN, G. 2008. Snoezelen and trauma. In MERTENS, K. (Ed.). Mirror to the World – Practical Experiences with Snoezelen. Humboldt-Universität zu Berlin, 2008. S. 102-111.
Preklad: Ľuba Heinzlová
Zdroj ilustračného obrázku: www.rompa.com
