Text sumarizuje jednu z prvých štúdií, ktoré skúmali efektivitu metódy Snoezelen u ľudí trpiacich chronickou bolesťou. Výsledky poukazujú na to, že u pacientov, ktorí využívali multisenzorickú miestnosť došlo k jednoznačnému poklesu úrovne pociťovanej bolesti. Zároveň sa u nich prejavili ďalšie pozitívne efekty súvisiace s využívaním multisenzorického prostredia, napríklad zlepšenie spánku či zvýšenie úrovne potešenia.
Multisenzorické prostredie Snoezelen je u odborníkov zaoberajúcich sa mentálnym postihnutím a duševným zdravím považované za metódu a stratégiu schopnú navodiť u klientov relaxáciu. Keďže jednou z hlavných techník pre zvládanie a liečbu chronickej bolesti je práve relaxácia, rozhodli sa autori popisovanej štúdie Schofield a Davis preskúmať potenciál Snoezelenu pre liečbu chronickej bolesti.
Klinicky rozlišujeme dva typy bolesti, akútnu a chronickú. Oba typy bolesti môžu byť dôsledkom určitého úrazu alebo choroby. Avšak chronická bolesť je problematickejšia, pretože má dlhotrvajúci charakter (mesiace až roky) a nakoniec sa pociťovaná bolesť nemusí vôbec vzťahovať k pôvodnému škodlivému javu. Dlhodobé pôsobenie chronickej bolesti môže mať devastačné účinky na mnohé oblasti života jednotlivca.
Multidisciplinárne programy starostlivosti a liečby chronickej bolesti sa sústreďujú najmä na zmenu správania pacientov prostredníctvom zmeny vnímania bolesti. Tieto programy sú zamerané na rozvoj zručností a stratégie zvládania, ktorými pacienti získavajú kontrolu nad svojou bolesťou a dokážu tak udržať primeranú mieru prežívanej bolesti a zvýšiť tým kvalitu svojho života.
Hlavným cieľom popisovanej štúdie bolo posúdiť použitie senzorickej stimulácie ako potenciálnej stratégie pre liečbu chronickej bolesti, pričom táto téma ešte nebola doposiaľ výskumne spracovávaná. Autori štúdie sa rozhodli pre zhodnotenie prístupu senzorickej stimulácie v porovnaní s využitím relaxácie, pretože oblasť využitia relaxácie u pacientov s chronickou bolesťou bola v minulosti výskumne obsiahlo spracovávaná a bola zakomponovaná aj do systému klinickej starostlivosti.
Štúdia sa uskutočnila v District General Hospital Pain Clinic a v multisenzorickej miestnosti Snoezelen v Centre pre zdravotné postihnutia. Na štúdii spolupracoval multidisciplinárny tím odborníkov, ktorý pozostával z konzultanta, anesteziológa, klinického psychológa, fyzioterapeuta a troch zdravotných sestier. Zdravotné sestry zabezpečovali praktický chod výskumu a ostatní odborníci sa zameriavali na podporu a facilitovanie pacientov ako aj priebehu výskumu. Výskumnú vzorku štúdie tvorilo 98 pacientov, ktorí boli náhodne rozdelení do experimentálnej a kontrolnej skupiny s podobnými demografickými charakteristikami. Ako intervencia bola u experimentálnej skupiny použitá senzorická stimulácia a u kontrolnej skupiny nácvik relaxácie. Kontrolná skupina absolvovala 2 sedenia po 3 hodiny, v ktorých sa pacienti učili relaxovať a experimentálna skupina absolvovala podobne 2 sedenia senzorickej stimulácie v dĺžke 3 hodín. Jednotlivé výskumné hodnotenia boli uskutočnené pred príslušnou intervenciou, po 1 mesiaci a po 3 mesiacoch od príslušnej intervencie.
Hodnotenie chronickej bolesti a jej prežívania zohľadňuje viaceré faktory, o ktoré je nutné sa zaujímať. Preto sa autori štúdie Schofield a Davis pri hodnotení prežívania pacientov trpiacich chronickou bolesťou zamerali na hodnotenie:
- intenzity bolesti a kvality bolesti;
- miery sebaúčinnosti jednotlivca (ovplyvňuje schopnosť jednotlivca vysporiadať sa s bolesťou);
- kopingových stratégií jednotlivca (kognitívne aj behaviorálne);
- kvality života jednotlivca;
- miery úzkosti a depresie jednotlivca.
Výsledky kontrolnej skupiny pacientov s chronickou bolesťou po príslušnej intervencii v podobe nácviku relaxácie ukazujú, že daná skupina pacientov zaznamenala zlepšenie v celkovom dopade choroby na jednotlivca a jeho kvalitu života. Konkrétne nastalo zlepšenie v psychosociálnej subškále (p = 0.03), v subškále spánok (p = 0.01) a v subškále celkový dopad choroby na pacienta (p = 0.004). V experimentálnej skupine pacienti po príslušnej intervencii senzorickou stimuláciou zaznamenali signifikantnú redukciu v indexe hodnotenia bolesti a zmyslovom indexe, taktiež sa zredukoval počet vybratých slov (p = 0.009). Experimentálna skupina zaznamenala signifikantné zlepšenia v psychickej (p = 0.009), psychosociálnej (p = 0.009) subškále a v subškále potešenie (p = 0.001). Pacienti experimentálnej skupiny pociťovali výrazné zlepšenia v subškálach spánok (p = 0.001) a celkový dopad choroby na pacienta (p = 0.001). U pacientov z experimentálnej skupiny sa objavilo aj signifikantné zlepšenie v škále sebahodnotení kopingových stratégií (p = 0.04).
Podstatným zistením štúdie autorov Schofielda a Davisa je, že v experimentálnej skupine pacientov, u ktorých bola použitá ako intervencia senzorická stimulácia, sa prejavila, na rozdiel od kontrolnej skupiny, celková redukcia v úrovni pociťovanej bolesti. Z daného zistenia môžeme usúdiť, že senzorická stimulácia Snoezelen je viac než len relaxačná technika. Môže predstavovať podstatne silnejší prostriedok s rýchlejším efektom pre pacientov s chronickou bolesťou v porovnaní s relaxačnými technikami, ktoré situačne zabraňujú nepríjemným pocitom spojeným s prežívanou bolesťou, a tým redukujú pocit bolesti skôr nepriamo. Ďalšie dôležité zistenie štúdie Schofielda a Davisa hovorí o tom, že experimentálna skupina pacientov s chronickou bolesťou vykazovala zlepšenie v pociťovaní celkového potešenia, čo je v súlade so základnou filozofiou Snoezelenu a senzorickej stimulácie ako prostriedku pre navodenie príjemných zážitkov a prežívania. V tejto oblasti by sa mal výskum ďalej rozvíjať a zamerať sa na popísané skutočnosti a potenciál metódy senzorickej stimulácie Snoezelen pre podporu pacientov s chronickou bolesťou.
Zdroj:
SCHOFIELD, P.; DAVIS, B. 2000. Sensory stimulation (snoezelen) versus relaxation: a potential strategy for the management of chronic pain. In Disability and Rehabilitation, 2000, Vol. 22, No. 15, pp. 675-682. ISSN 1464-5165.
Preklad: Zuzana Pavlíková
Text bol redakčne krátený.
Zdroj ilustračného obrázku: www.rompa.com
