Štúdia sa zamerala na prínosy využívania Snoezelen miestnosti celou rodinou dieťaťa s mentálnym postihnutím. Výsledky poukázali na výrazné prínosy takéhoto prístupu na celú rodinu. Frekvencia návštev rodín v zariadení sa výrazne zvýšila. Deti s postihnutím zažívali v Snoezelen miestnosti viac intimity a dotykov od členov rodiny, rodičia sa tešili z pozitívnych pocitov dieťaťa s postihnutím, súrodenci si užívali možnosť hry a zábavy v multisenzorickom prostredí.
Úvod
Štúdia popisuje spôsob práce v Snoezelen miestnostiach zameraný na prácu s celou rodinou u detí s mentálnym postihnutím. Daný prístup sa začal využívať v Izraeli a je založený na aktívnom trávení času v Snoezelen miestnostiach, čo znamená, že klient má na výber napríklad typ miestnosti; úlohou terapeuta však je aktivovať klienta k daným činnostiam v miestnosti, čím naberá práca v Snoezelen miestnostiach aktívnejší charakter.
Začiatky prístupu zameraného na prácu s celou rodinou v Snoezelen miestnosti
Snoezelen miestnosť v Lev Hakadosh v Izraeli vznikla v júli 1999 a prístup zameraný na prácu s rodinami sa tu začal využívať od októbra 2000. Hlavným impulzom pre zapojenie celej rodiny pri práci s dieťaťom s postihnutím v miestnosti Snoezelen sa stal deň, keď jedna rodina (rodičia a traja súrodenci) prišla do centra a chcela sa zúčastniť Snoezelen sedenia. Povaha tohto sedenia sa v prítomnosti celej rodiny úplne zmenila; bolo to jedno z najúčinnejších sedení dieťaťa. Preto sa zamestnanci centra rozhodli postupne pracovať na sociálnom programe zapojenia rodín do sedení v Snoezelen miestnosti aj u iných detí s mentálnym postihnutím.
Hlavné ciele sociálneho programu zapojenia rodín do Snoezelen sedení
Hlavné ciele sociálneho programu zapojenia členov rodín do Snoezelen sedení boli podpora rodinných stretnutí, aktívnejšie zapojenie rodín do procesu starostlivosti o dieťa a zvýšenie počtu návštev dieťaťa zo strany rodiny. Zapojením rodín do práce v Snoezelen miestnosti by mali členovia rodiny nadobudnúť schopnosť lepšie spoznávať silné a špecifické stránky dieťaťa s mentálnym postihnutím. Na základe týchto cieľov by sa mala následne zlepšiť nielen kvalita života dieťaťa, ale malo by dôjsť aj k zlepšenie vzťahov medzi dieťaťom, jeho rodinou a rodinným prostredím.
Charakter sedení rodín v Snoezelen miestnosti
Prvý kontakt s rodinami zabezpečoval sociálny pracovník, ktorý následne spoločne s terapeutom pracovali v Snoezelen miestnosti s jednotlivými rodinami. Každé rodinné sedenie v Snoezelen miestnosti bolo rozdelené na dve časti. Prvá časť, ktorá trvala od 20 do 40 minút, sa zameriavala na voľné aktivity v hravej a aktívnej atmosfére s vizuálnymi efektmi a energickou hudbou. Dieťa sa v Snoezelen miestnosti hralo so súrodenci a naplno si užívali spoločné chvíle pri voľnej hre. V prvej časti bolo hlavnou úlohou terapeuta usmerňovať hru detí, pričom sociálny pracovník viedol rozhovor s rodičmi a odpovedal na ich otázky a emočné prejavy. Druhá časť sa vyznačovala výraznejšou štruktúrou a trvala od 15 do 30 minút. Charakter druhej časti bol skôr relaxačný, prevládala tichá atmosféra s tlmenými svetelnými efektmi a pomalou magickou hudbou. Členovia rodiny sa uložili do relaxačnej polohy a pomocou olejov masírovali dieťa s postihnutím; často sa stávalo, že masáž si vyžiadali aj ostatní súrodenci.
Výsledky a zistenia sociálneho rodinného projektu
Počas ôsmych mesiacov trvania sociálneho rodinného projektu dosiahlo centrum počet 210 rodinných návštev detí s mentálnym postihnutím v centre (v priemere 11,7 návštev za mesiac). Pred vytvorením podporného rodinného programu bol priemerný počet rodinných návštev detí s mentálnym postihnutím štyri za mesiac.
Rodičia prostredníctvom dotazníka a rozhovorov vyjadrovali najmä spokojnosť so sedeniami; tešili sa z úsmevov, radosti a aktivity dieťaťa. Podstatné bolo pre nich najmä to, že mali možnosť byť v interakcii so svojim dieťaťom a jeho súrodencami. Rodičia sa taktiež vyjadrili, že súrodenci dieťaťa s postihnutím často o sedeniach doma rozprávali, žiadali rodinné návštevy v centre častejšie a tešili sa na ďalšie sedenia. Súrodenci boli veľmi nešťastní, keď sedenie končilo; vnímali sedenia ako možnosť zábavy a hry, a pýtali sa, kedy môžu znovu prísť. Na druhej strane, dieťa s mentálnym postihnutím malo možnosť prežiť viac intimity, dotykov a interakcie s rodičmi a súrodencami.
Odborníci zaznamenali fakt, že práca s rodinami v Snoezelen miestnosti predstavuje príležitosť ako jednoduchšie komunikovať s rodičmi o ich pocitoch, strachu a žiali, čím sa prirodzene otvára priestor pre ďalšiu terapeutickú podporu.
Zdroj:
NASSER, K.; CAHANA, C.; KANDEL, I.; KESSEL, S.; MERRICK, J. 2004. Snoezelen: Children with Intellectual Disability and Working with the Whole Family. In: The Scientific World JOURNAL. 2004, July 3, pp. 500-506. ISSN 1537-744X.
Preklad: Zuzana Pavlíková
Text bol redakčne krátený.
Zdroj ilustračného obrázku: www.macarthuradvertiser.com.au
