Príspevok ukazuje, akým spôsobom možno filozofiu a princípy metódy Snoezelen zahrnúť do bežnej starostlivosti o klientov s demenciou. Autor vysvetľuje, že na dosiahnutie zmeny v živote klientov by mali pobyty v špeciálne vybavenej miestnosti dopĺňať ďalšie senzorické činnosti, ktoré sa stanú súčasťou dennej reality klientov. V texte nájdete početné príklady praktických úprav prostredia či nápaditých zmyslových aktivít, ktoré vám pomôžu obohatiť život vašich klientov a spomaliť postup demencie.
Tento workshop odprezentuje ako multisenzorický/Snoezelen prístup ovplyvňuje dennodennú starostlivosť na štyroch špecializovaných oddeleniach pre pacientov s demenciou v Nemocnici sv. Anny, zariadení pre dlhodobo chorých veteránov so 446 lôžkami, ktorú prevádzkuje organizácia Veterans Affairs Canada. Väčšina pacientov sú muži s priemerným vekom 87 rokov.
Štyri oddelenia pre pacientov s demenciou sú umiestnené v dvojposchodovej budove, ktorá bola postavená špeciálne pre pacientov s kognitívnymi deficitmi. Oddelenia boli postavené tak, aby zachovali autonómiu klientov a ich kvalitu života napriek úbytku kognitívnych funkcií. Každé oddelenie má kapacitu 29 klientov.
Keď referujeme o Snoezelene ako ho ponímali Jan Hulsegge a Ad Verheul, chápeme Snoezelen viac ako vychutnanie si stimulujúceho prostredia než ako určitú miestnosť (napríklad bielu miestnosť). Snoezelen prístup možno využívať v akomkoľvek prostredí (spálňa, jedáleň, atď.) a pri akejkoľvek aktivite (napríklad sprchovanie, holenie, spoločný obed, ležanie v posteli alebo prechádzka po záhrade). Je pre nás dôležité podnietiť senzorický aspekt akejkoľvek aktivity alebo prostredia.
Domnievame sa, že na to, aby sme zachovali kvalitu života pacientov, musíme Snoezelen prístup aplikovať sústavne, nielen v priebehu izolovaných pobytov v špeciálnej miestnosti alebo prostredí. Tento prístup musí byť aplikovaný opatrovateľmi počas všetkých smien v priebehu všetkých aktivít. Týka sa to časov venovaných starostlivosti o hygienu, v priebehu jedál, počas relaxácie, v priebehu špeciálnych aktivít, rovnako ako počas Snoezelen jednotiek v bielej miestnosti.
Zároveň sme presvedčení o tom, že aj ďalší terapeuti (terapeuti pre voľnočasové aktivity, dobrovoľníci, arteterapeuti, fyzioterapeuti a ergoterapeuti) musia pri svojich aktivitách využívať tento prístup. Hoci sú za bielu miestnosť zodpovední terapeuti pre voľnočasové aktivity, veríme, že je nevyhnutné, aby i ostatní odborní pracovníci využívali rovnaký prístup z dôvodu zachovania kontinuity. Zmyslové zážitky možno objaviť v akejkoľvek aktivite a s pomocou kreatívneho myslenia možno mnohé každodenné aktivity prezentovať spôsobom, ktorý kladie dôraz na zmyslové prežívanie.
Nanešťastie, takmer všetky, ak nie všetky, výskumy, ktoré boli v tejto oblasti realizované, sa zameriavajú na dopady individuálnych Snoezelen jednotiek, vedených ergoterapeutom či iným odborným pracovníkom v špeciálnom prostredí raz či dvakrát za týždeň. Väčšina výskumov bola neformálna, nekontrolovaná a mala veľmi málo účastníkov. Výsledky štúdií, realizovaných so staršími klientmi pobytových zariadení sociálnych služieb trpiacich demenciou, preukázali určité pozitívne dopady týchto intervencií, hoci tieto efekty neboli trvalé:
- zlepšenie osobnej hygieny
- zníženie miery problémového správania
- zvýšenie miery adaptívneho správania
- zníženie úrovne nudy, nečinnosti a agitácie
- zlepšenie komunikácie medzi opatrovateľom a klientom
- zlepšenie nálady a kognície
- zvýšenie vnímavosti voči okolitému prostrediu
- umožnili personálu dozvedieť sa viac o svojich klientoch
Koncept integrovania Snoezelen prístupu do 24-hodinovej starostlivosti sa začal objavovať na začiatku 21. storočia, kedy začalo byť zrejmé, že pozitívne efekty Snoezelen jednotiek nie sú trvalé. Hĺbková štúdia, realizovaná v priebehu viac ako 18-mesačného obdobia, preukázala, že u klientov, ktorým bol poskytovaný 24-hodinový integrovaný Snoezelen prístup, došlo k mnohým pozitívnym zmenám v správaní (vykazovali menej apatie, rebélie, agresie, depresie), a tiež sa zlepšila neverbálna komunikácia medzi personálom a klientmi v porovnaní s bežnými oddeleniami (van Weert et al., 2005).
Navyše, samotní zamestnanci boli spokojnejší s kvalitou starostlivosti, ktorú poskytovali a s kontaktom medzi nimi a klientmi. Personál zistil, že vzrástla kvalita života spojená s prácou (teda došlo k zníženiu emocionálnej únavy) v porovnaní s obdobím pred integráciou Snoezelen prístupu do 24-hodinovej starostlivosti (van Weert et al., 2005).
Na to, aby mohol byť v Nemocnici sv. Anny integrovaný Snoezelen prístup do 24-hodinovej starostlivosti, absolvovali členovia komisie zodpovednej za implementáciu prístupu 5-dňový tréningový kurz v Institut Québécois de la déficience intellectuelle (Quebecký inštitút pre intelektové poruchy) v roku 2003. Členovia následne vytvorili 3-dňový kurz venujúci sa prístupu k ľuďom s kognitívnymi deficitmi. Medzi rokmi 2004 a 2005 absolvovali opatrovatelia a ďalší členovia personálu na oddeleniach pre klientov s demenciou teoretické a praktické školenia v tomto prístupe. Rok po skončení výcviku sa uskutočnili následné stretnutia, ktorých cieľom bolo pomôcť zamestnancom integrovať to, čo sa naučili do dennodennej opatrovateľskej starostlivosti.
V dôsledku tohto prístupu, a psychogeriatrického „prostetického“ prístupu, bolo nevyhnutné uskutočniť dôležité zmeny v spôsobe, akým zamestnanci chápali a organizovali svoju prácu. Prejdem s vami niektoré z týchto zmien.
„Zameranosť na klienta“ namiesto „zameranosti na úlohy“
Na našich psychogeriatrických oddeleniach vychádzame z filozofie, podľa ktorej by sa klienti mali v zariadení cítiť ako doma. Táto filozofia sa vzťahuje na fyzické aj psychosociálne prostredie.
Fyzické prostredie je bezpečné a pripomína domov. Oddelenia sú zariadené tak, aby umožnili klientom zachovať si svoju nezávislosť najdlhšie ako je možné v prostredí, ktoré sa viac podobá domovu ako zariadeniu sociálnych služieb. Oddelenia boli navrhnuté tak, aby poskytli optimálnu zmyslovú stimuláciu, umožnili orientáciu a chránili intimitu. Dôraz bol kladený tiež na to, aby bolo na oddeleniach čo najmenej hluku. Toto sú niektoré dôležité charakteristiky oddelení:
- Východy sú umiestnené v strede chodby, nie na jej koncoch (menej zjavné).
- Oddelenia majú mnoho okien, čo umožňuje prenikanie svetla, uľahčuje orientáciu v čase dňa a ročnom období a zlepšuje spánok.
- Široké chodby umožňujú súčasný pohyb dvoch osôb na vozíku a umožňujú ľahkú cirkuláciu klientov.
- Vizuálne nápovedy, napríklad pamäťové škatuľky, farby, atď. umožňujú ľahšiu orientáciu.
- Samostatné izby: spálne s individuálnym vstupom, ktoré sú zariadené osobnými fotografiami, umeleckými dielami, obliečkami a ďalšími osobnými predmetmi.
- Spoločné izby: kuchyne, obývačky, rodinné izby sú zariadené primeraným spôsobom tak, aby pripomínali domov, majú tiež vhodné osvetlenie.
- Vonkajšie priestory (záhrady, balkóny) s kvetmi, zeleninovými záhonmi, záhradnou hojdačkou, atď.
Pamäťové škatuľky sú umiestnené vedľa izby každého klienta. Obsahujú zbierku dôležitých predmetov alebo fotiek, ktoré reprezentujú záujmy klienta alebo dôležité momenty v jeho živote. Rodiny môžu vybrať vhodné predmety a umiestniť ich do škatuľky, spolu s klientom alebo bez neho. Pre klienta a jeho rodinu je to príležitosť robiť niečo spoločne a opätovne prežiť niektoré spomienky. Pamäťové škatuľky nie sú užitočné len preto, aby pomohli klientovi lepšie sa orientovať a umožnili mu cítiť hrdosť nad tým, čo v živote dosiahol, ale sú zároveň nenahraditeľné pre personál a návštevníkov, ktorým poskytujú cenné informácie o živote klienta, a tým im umožňujú správať sa k nemu osobnejším spôsobom. A nakoniec, škatuľky tiež ponúkajú zaujímavú vizuálnu stimuláciu klientom, ktorí prechádzajú okolo.
Psychosociálne prostredie je zamerané na osobu, je multisenzorické a je začlenené do všetkých aspektov starostlivosti tak, aby sa zamedzilo depersonalizácii a zmene v zmyslovom vnímaní.
Snoezelen sa zameriava na celú osobu, a to je jeden z dôvodov, prečo sme zvolili tento prístup. Ak chcete aplikovať prístup zameraný na osobu, musíte byť vnímaví, poskytovať kontakt, uistenie a potešenie vtedy, keď ho klient potrebuje, a nie vtedy, keď vám to diktujú harmonogramy. Je možné vytvoriť atmosféru dôvery a relaxácie jednoducho tým, že budete človeka v správnom momente držať za ruku. Tento prístup môže klientovi pomôcť zachovať pokoj a vyhnúť sa neočakávaným udalostiam.
Zdôrazňujeme, že je kľúčové, aby sa personál v maximálnej možnej miere prispôsobil klientovi. Členovia personálu dostávajú inštrukciu, že čas nehrá významnú rolu, a že je potrebné, aby spomalili, keď sú s klientom. Sústavne pripomíname opatrovateľom, aby svoje tempo prispôsobili tempu klienta, vychádzajúc zo starostlivého pozorovania mentálneho stavu klienta. Aj keď si myslia, že spomalili, ich tempo môže byť stále prirýchle pre klienta s kognitívnymi, zmyslovými a fyzickými postihnutiami. Jednou z najväčších zmien v dennej rutine bolo umožniť klientom vstať vo svojom vlastnom čase bez toho, aby boli súrení a náhlení. Klienti mohli zostať v posteli a vstať, kedy chceli, a nie vtedy, kedy to bolo naplánované v harmonograme. Rovnako boli po novom flexibilné i časy venované hygiene, klienti mohli vyjadriť, kedy sa chcú venovať hygiene a ako má starostlivosť prebiehať.
V súlade s prístupom zameraným na osobu sme v roku 2005 zaviedli multisenzorický profil pre každého klienta. V tomto profile sú obsiahnuté zmyslové preferencie pre každý z piatich základných zmyslov a tiež pre propriocepciu a vestibulárny systém. Profil tiež zaznamenal diagnózy, fyzické a motorické schopnosti, kognitívne schopnosti (pamäť, koncentrácia a pozornosť), percepčné schopnosti (interpretácia tvarov a objektov, orientácia) a verbálne schopnosti.
Dáta v profile vychádzali z pozorovania personálu a z informácií od klienta a jeho rodiny. Rodinní príslušníci sú súčasťou viacodborového tímu, ktorý koordinuje terapeutický plán klienta, a sú povzbudzovaní, aby sa zúčastňovali na všetkých aktivitách na oddelení. Informácie o hudobnom vkuse klienta napríklad často pochádzajú od jeho príbuzných. Táto informácia môže byť využitá pre spríjemnenie dní, večerov a nocí klienta.
Po vytvorení zoznamu zmyslových preferencií sa vyberie niekoľko zmyslových činností a zahrnú sa do plánu činností. Keď sa opatrovateľ venuje senzorickej aktivite s klientom, mal by napísať krátku poznámku do plánu činností, ktorá zhrnie, ako aktivita prebiehala a aká bola reakcia klienta.
V priebehu rokov 2006 a 2007 boli zmyslové profily a plány činností zahrnuté do software, ktorý bol v Nemocnici sv. Anny využívaný pre opatrovateľskú dokumentáciu, čím sa znížilo množstvo papierovania. Opatrovatelia boli vedení k tomu, aby raz za mesiac do svojich opatrovateľských poznámok zhrnuli zmyslové aktivity, ktoré s klientmi robili.
Vytváranie „senzorických momentov“
Je potrebné pripomenúť, že podľa Solomona (1961) urýchľuje nedostatok zmyslovej stimulácie degeneratívne procesy spojené s normálnym starnutím. Osoby s demenciou, ktoré žijú v zariadeniach sociálnych služieb, majú kognitívne, fyzické a zmyslové (zrakové, chuťové, čuchové, atď.) deficity, ktoré ich vystavujú riziku zmyslovej deprivácie. Neschopnosť poskytnúť výrazné zmyslové skúsenosti, keď sú deficity početné a hlboké, môže viesť k závažným zmyslovým zmenám.
Každý, kto prichádzal do kontaktu s klientom, sa stal zodpovedný za vytváranie senzorických momentov. Požiadali sme opatrovateľov, aby boli zameraní na zmysly pri každej aktivite. Požiadali sme ich, aby využili každý moment pre stimuláciu (ale nie prestimulovanie) zmyslov. Viedli sme ich k tomu, aby starostlivo preskúmali každú aktivitu tak, aby ju prezentovali senzorickým spôsobom. Dokonca sme ich požiadali, aby venovali viac pozornosti hodnote aktivity ako samotnej aktivite.
Prechádzka vonku je dobrým príkladom aktivity, ktorú možno prezentovať senzorickým spôsobom. Možno pri nej stimulovať viaceré zmysly:
- sluch: vtáčiky, listy vo vetre, lietadlá, vlaky, deti;
- teplota: teplo/zima, používanie teplej deky na zahriatie klienta;
- zrak: farby, jas, tma, okolité prostredie;
- dotyk: pocítiť trávu, kôru stromu, sneh, zem, rozdrviť suché listy;
- čuch: pachy farmy, jesenné listy, ihličnany, kvety.
Snoezelen prístup ovplyvňuje viaceré denné aktivity na oddelení. Stolovanie ponúka skvelé príležitosti pre vytváranie senzorických momentov. Na vytváranie týchto momentov možno využiť rozdiely v chuti, textúrach, farbách a vôňach. Používanie „prstového jedla“, rôznych dobrôt, kaší, príprava kávy a toastov na oddelení, príprava a varenie jedla v prítomnosti klientov, servírovanie jedla na jednotlivé taniere, podobne ako v domácom prostredí – to všetko robí jedlo príťažlivejším pre klienta umiestneného v zariadení sociálnych služieb. Pre členov personálu sa stolovanie stane príjemnejšie, prestanú naň hľadieť ako na úlohu, ktorú treba vykonať. Naše jedálne nám umožňujú poskytnúť podporné sociálne zázemie v známom prostredí. Medzi klientmi a opatrovateľmi a medzi klientmi navzájom prebiehajú sociálne interakcie. Navyše, raz za mesiac sa v príjemnej atmosfére servíruje špeciálne menu, viažúce sa k určitej téme, ktoré pôsobí na zmysly a podporuje rozvoj hlbších vzťahov.
Ďalším úspešným momentom je Šťastná hodina. Namiesto toho, aby bolo klientom ponúkané občerstvenie na izbe, umožňuje im tento senzorický moment socializovať sa v príjemnom, známom prostredí a vychutnať si nápoje a dobroty. Prelamuje to samotu, ktorú klienti často cítia, a poskytuje im možnosť spoločne zdieľať spomienky, spievať a stolovať.
Všetky spoločensko-rekreačné aktivity boli prispôsobené schopnostiam klientov tak, aby bola zachovaná ich bdelosť a kvalita života. Tu sú niektoré príklady týchto aktivít: Sociálne stolovanie, Šťastná hodina, Muzikoterapia, Spoločný spev, Umenie a remeslá, Kreatívny pohyb, Skupinové prechádzky, Výlety, Záhradkárčenie, Relaxácia, Joga, Reminiscencia, Spoločenské večery s hudbou a tancom, Najlepšie kamarátstva s univerzitnými študentmi.
Domnievame sa, že existuje niekoľko dôvodov, prečo sú tieto aktivity úspešné:
- sústredia sa na obľúbené zmysly klientov, ale neprestimulujú ich;
- berú do úvahy úroveň porozumenia a komunikácie klientov;
- podnecujú komunikáciu a osobnú zaangažovanosť;
- poskytujú senzorické momenty;
- vnímajú hodnotu ľudí a volia si správne vybavenie a aktivity;
- poskytujú inkluzívne aktivity a možnosti voľby.
Sprevádzanie klienta: „Ak je to možné, robte veci s ním, nie za neho“
Hlavným cieľom Snoezelen prístupu je „vytvoriť atmosféru dôvery a relaxácie, ktorú umožňuje existencia nedirektívneho prístupu trénovaného člena personálu alebo významného druhého, ktorý poskytuje príjemné zmyslové zážitky nadizajnované tak, aby stimulovali primárne zmysly … bez tlaku z nutnosti dosiahnuť nejaké výsledky“ (Hutchinson & Kevin, 1994 in Ball & Haight, 2005).
Hovoríme personálu, že je dobré poskytnúť klientovi možnosť voľby a navrhovať aktivity spôsobom, ktorý nie je desivý. Členovia personálu sú inštruovaní, aby sa klientov pýtali, čo chcú, kam chcú ísť, kde chcú zostať. Tento proces zahŕňa spomalenie, počúvanie, čo skutočne hovoria, starostlivé pozorovanie a primerané reagovanie.
Jeden z príkladov „robenia spolu“ je voľnočasová aktivita nazvaná Kreatívny pohyb. Myšlienka pre túto aktivitu vzišla od klientky, ktorá bola počas Druhej svetovej vojny členka zboru. Počas tejto aktivity je hudba použitá na podnecovanie pohybu a sebavyjadrenie. Po prvom stretnutí jeden z klientov povedal: „Cítim sa skvele“ „Kedy bude nasledujúce stretnutie?“ „Som si istý, že aj ďalší klienti z toho budú mať úžitok.“
Zdieľanie našich pozorovaní na podporenie kreativity a inovácie
Zdieľanie našich pozorovaní, negatívnych a pozitívnych skúseností s ďalšími členmi interdisciplinárneho tímu je nevyhnutné pre kvalitu života klienta. Umožňuje to každému lepšie porozumieť senzorickým preferenciám a averziám klienta a vyskúšať nové a inovatívne intervencie. Opatrovatelia sa následne cítia lepšie pripravení starať sa o klientov s behaviorálnymi problémami alebo pokročilým stupňom demencie. Majú viac nápadov na možné „intervencie“, ktoré môžu využiť, aby predišli zmyslovým zmenám a znížili mieru behaviorálnych problémov. Cítia sa istejšie pri používaní kreatívnych technológií a necítia sa pri ich používaní ponížení ich kolegami. Učenie sa zo skúseností ostatných nám pomáha neustále presmerovávať náš prístup tak, aby sme adekvátne reagovali na potreby klientov a minimalizovali negatívny dopad pobytu v zariadení sociálnych služieb.
Biela miestnosť
Aby sme podporili používanie bielej miestnosti, terapeuti pre voľnočasové aktivity sa rozhodli ponúkať pobyty v Snoezelen miestnosti klientom trpiacim „syndrómom zapadajúceho slnka“. „Syndróm zapadajúceho slnka“ je medzi klientmi s Alzheimerovou chorobou bežným javom, ktorý sa vyskytuje medzi 15:00 a 18:00. V tomto období sa klienti viac bezcieľne potulujú, majú silnejšiu potrebu ísť domov a sú celkovo nepokojnejší. Hoci sú s týmto syndrómom spájané početné faktory, sme presvedčení, že pre klienta v zariadení sociálnych služieb k tomuto stavu prispieva i zmena smien. Počas tohto obdobia je na oddelení viac hluku a pohybu v dôsledku príchodu a odchodu personálu, čo môže u klientov viesť k pocitu neistoty.
Pre terapeutov pre voľnočasové aktivity je toto obdobie strategickým časom na návštevu Snoezelen miestnosti s klientmi, ktorí v tomto čase potrebujú viac pozornosti a uistenia. V tomto období je poskytovaný Snoezelen prístup individuálnej podpory. Poskytuje klientovi možnosť odísť z oddelenia, potulovať sa, usadiť sa a oddýchnuť si.
Osobná história klienta nám pomáha navoliť vhodné podnety v bielej miestnosti. Tieto podnety fungujú pre klienta ako „kotvy“. Pre väčšinu našich klientov sa hudba zdá byť najsilnejším „kotviacim“ mechanizmom a predstavuje veľmi dobrý štartovací bod pre začiatok Snoezelen jednotky.
Pozorujeme správanie klienta, aby sme ho mohli posúdiť v Snoezelen miestnosti (aktívne správanie, pasívne správanie, prejavy seba-zapojenia). Toto nás dovedie k typu stimulácie, ktorú klient vyhľadáva. V priebehu sedenia je pozornosť venovaná tomu, či klient zostáva pasívny (zostáva viac v reaktívnej úlohe) alebo či vyvíja iniciatívu, aby skúmal okolie (je viac proaktívny). Nie je nezvyčajné, že klienti sú pasívnejší na začiatku aktivity. Musíme pamätať na ich reakčný čas (teda, že im chvíľu trvá, kým sa do aktivity zapoja) a jemne ich posmeliť, aby boli aktívnejší. Opatrovatelia, ktorí s klientmi chodia do bielej miestnosti, majú tendenciu veci uponáhľať akoby išlo o to niečo dosiahnuť. Toto je v protiklade k filozofii Snoezelenu. Po skončení stretnutia sa klienti vrátia sa oddelenie a opatrovateľ má za úlohu zhodnotiť dopady Snoezelen jednotky.
Naše výsledky ukazujú, že väčšina klientov je v priebehu Snoezelen jednotiek šťastná a zrelaxovaná. U niektorých klientov sa objavujú známky smútku, niektorí plačú, avšak namiesto toho, aby to v nich vyvolávalo agitáciu, ich to upokojuje. Personál postrehol, že po návrate na oddelenie je väčšina klientov menej úzkostná, apatická a nepokojná a má menej agresívnych prejavov.
Keďže výsledky sú sľubné, terapeuti pre voľnočasové aktivity pokračujú v návštevách bielej miestnosti v priebehu neskorého popoludnia.
Záver
Je potrebné na záver uviesť jedno upozornenie. Výsledky pozorované po implementácii multisenzorického prístupu nemôžu byť pripísané výlučne tomuto prístupu, keďže na oddeleniach pre klientov s demenciou boli v rovnakom čase implementované aj ďalšie programy (Redukcia reštriktívnych opatrení, Vývoj ku zmene, atď.).
Napriek tomu považujeme za férové povedať, že z nášho pohľadu boli pozorované konkrétne výsledky (ktoré neboli merané pomocou výskumu). Tento prístup, ktorý bol viac ako 6 rokov využívaný na psychogeriatrických oddeleniach, ukazuje pozitívne zmeny, podobné tým, ktoré sú obsiahnuté v rôznych svetových štúdiách. Pozitívne efekty sa neprejavili len pri problémovom správaní spojenom s demenciou (napríklad agitácia, repetitívne prejavy a „syndróm zapadajúceho slnka“), ale odrazili sa aj na vzťahoch medzi opatrovateľmi a klientmi.
Opatrovatelia sa chcú dozvedieť viac o zmyslových preferenciách klienta, aby mohli prispôsobiť starostlivosť/aktivity potrebám klienta. Premýšľanie o zmysloch pred tým, než začnú s novou aktivitou im pomáha sústrediť sa na celú osobnosť. Keď sa zvyšuje množstvo zážitkov/aktivít medzi klientmi a opatrovateľmi, zvyšuje sa vzájomná dôvera.
Na záver
- Prístup zameraný na osobu je nevyhnutnou podmienkou pre aplikáciu multisenzorického prístupu.
- Poskytovanie senzorických aktivít znamená poskytovanie senzorických momentov, pri ktorých majú klienti možnosť využiť svoje zmysly: pohybovať sa, dotýkať sa, ovoňať, počuť, vidieť a cítiť.
- Aktivity sú poskytované primárne pre zábavu s cieľom poskytnúť každému príležitosť byť jej súčasťou.
- Minulosť a životný príbeh klienta nám umožňujú poskytovať významné podnety.
- Napriek nedostatku vedeckých dôkazov sme, podobne ako mnohí experti, presvedčení, že Snoezelen miestnosť je užitočná pre každé zariadenie.
- Je dôležité, aby zdravotné sestry, opatrovatelia a terapeuti prispeli k vytvoreniu dôkazov podložených výskumom a k vývoju smerníc (Thurtle & Wyatt, 1999).
- Keď je senzorický prístup integrovaný do 24-hodinovej starostlivosti, klient vždy zostáva v senzorickom prostredí.
Fernand Bruneau
Príspevok bol prednesený na 8. sympóziu ISNA, Birmingham, Alabama, 1. 10. – 3. 10. 2010.
Preklad: Ľuba Heinzlová
Zdroj ilustračného obrázku: www.cnnturk.com
