Článok prináša námety ako využívať Snoezelen s deťmi a dospelými bez postihnutia. Popisuje ako možno v multisenzorickej miestnosti realizovať fantazijné príbehy alebo cesty s deťmi a aký je ich význam pre všestranný rozvoj schopností detí.
Okrem jednotlivcov s rôznym druhom postihnutia, chronicky chorých, ľudí s demenciou, pacientov v starostlivosti psychiatrov si Snoezelen našiel cestu aj k intaktnej populácii detí a dospelých.
Dôvod, prečo intaktná populácia siaha po Snoezelene, môže byť potreba uvoľnenia a sebaskúsenosti, slobody, nových zážitkov, skúseností, objavovania.
Aspekty využitia Snoezelenu u detí a dospelých: voľne podľa (Brehmer, 2000)
Jedným aspektom Snoezelenu je jeho terapeutické využitie a doplnenie inými terapiami ako ergoterapia, senzorická integrácia… Druhý aspekt vychádza z pôvodného zámeru Snoezelenu. Ide o vedomie, relaxáciu, sebaskúsenosť. Druhý aspekt využitia koncepcie Snoezelen je vyhovujúci práve pre intaktnú populáciu.
U intaktných detí a žiakov, ale aj u detí s postihnutím, ktoré sú verbálne prístupné možno využiť tzv. imaginatívny prístup k relaxácii. Na to sa hodia rôzne snové alebo ,,fantasy cesty“. U starších detí a dospelých sa ďalej ponúka tzv. intencionálny prístup (usmerňovaný) k relaxácii prostredníctvom relaxačných techník, autogénneho tréningu alebo meditácie.
Snoezelen s intaktnými deťmi
Imaginatívny prístup k relaxácii bol v Snoezelen centre v Melle rozšírený aj o deti so sklonom k hyperaktivite a poruchám pozornosti ako účinná metóda proti stresu a na zvládanie problémov. Na uplatnenie imaginatívneho prístupu možno vychádzať z rôznych fantasy alebo relaxačných príbehov, kde sa bude prelínať nielen terapeutický vplyv Snoezelenu, ale dieťa sa bude identifikovať s príbehom a jeho postavou/postavami a imitovať ich správanie. Ako príklad môžeme uviesť fantazijný príbeh o korytnačkách (podľa Beckera a Petermanna), kde sa dieťa bude snažiť identifikovať s korytnačkou (napodobniť jej pohyby) a jej spontánnym ústupčivým správaním pri určitom ohrození. Hlavným cieľom je preniesť toto jednanie do bežného života ako stratégiu pri riešení problémov.
Relaxácia u dospelých
Využíva sa tzv. intencionálny prístup. To znamená, že proces relaxácie je usmerňovaný a kombinovaný s inými technikami. Jednotlivcov podnietime na vypustenie všetkých myšlienok, ktoré by mohli narušovať relaxáciu. Relaxácia sa zameriava na vnímanie seba, sústredenie na vlastné telo a vnímanie dýchania. Po ukončení relaxácie by mal každý jednotlivec dostať možnosť verbálne vyjadriť a popísať svoje prežívanie a či sa mu podarilo zažiť pocit ,,prázdnej mysle“.
Ciele Snoezelenu u detí na ZŠ (Mertens, 2005):
- relaxácia
- vzbudenie fantázie
- rozvoj fantázie a tvorivosti
- rozvoj emocionality a jej porozumeniu u druhých
- budovanie kontaktov
- seba akceptácia
- rešpektovanie potrieb a názorov ostatných
- vyjadrovanie vlastných pocitov a názorov
- sebaurčenie
- rozvoj akademických zručností
Pravidlá na realizáciu fantazijných ciest a relaxačných príbehov
Pri realizácii fantazijných alebo relaxačných príbehov je potrebné mať vopred pripravené miesto a celková atmosféra prostredia by mala zodpovedať zamýšľanému príbehu (objekty, komponenty, počet účastníkov).
Po ukončení fantazijnej cesty by mala nastať chvíľka na doznenie a po nej by malo mať každé dieťa príležitosť na vyjadrenie svojich pocitov z cesty. Je dobré, ak má rozprávač príbehu alebo osoba, ktorá cestu vedie pripravené nejaké otázky k príbehu zamerané nie na to, čo sa dialo, ale na pocity, prežívanie a názory detí. Umožníme dieťaťu prejaviť nielen pozitívne, ale aj prípadné negatívne pocity, názory, zážitky.
Aj keď sú fantazijné cesty/relaxačné príbehy vedené pedagógom, vychovávateľom alebo inou osobou, prežívanie príbehu je na samotnom dieťati. Je to zložka, ktorú sa nesnažíme ovplyvniť vlastnými predstavami alebo zosúladením s prežívaním iných detí.
V prípade, že sú niektoré časti príbehu alebo ich prežívanie dieťaťu nepríjemné, rešpektujeme jeho voľbu a nenútime ho do ďalšej činnosti.
Autorka: PaedDr. Jana Hrčová
Zdroje:
BREHMER, CH. Snoezelen für Nichtbehinderte: Durch die Sinne zur Besinnung – über die Besinnung zum SELBST. In: Snoezelen in Deutschland. Königsglutter: Deutsche SNOEZELEN Stiftung, 2000. S. 24 – 32. ISBN 3-980 4474-6-4.
MERTENS, K. Snoezelen Anwendungsfelder in der Praxis. Dortmund: Verlag modernes Lernen, 2005. 288 S. ISBN:3-8080-0577-7.
