Skip to main content

Snoezelen pomáha pri budovaní vzťahu s dieťaťom

Rozhovor vznikol dňa 24. septembra 2013 v Detskom domove Svetluška na Kollárovej 29 v Banskej Bystrici, kde sú trvalo či dočasne umiestnené deti s rôznymi formami a stupňami zdravotného znevýhodnenia i deti bez postihnutia. Pracovníčky zariadenia nám v rozhovore priblížili ako im Snoezelen pomáha nadviazať emocionálny kontakt s dieťaťom a v čom prehlbuje vplyv iných intervencií. Rozhovor viedol M. A. Peter Mészáros.

Predstavte, prosím, vaše zariadenie. Na aké cieľové skupiny sa zameriavate?

Veronika Mrázová, liečebný pedagóg: Sme Detský domov Svetluška v Banskej Bystrici, sídlime na Kollárovej 29. Kapacitu máme 60 detí. Sú to deti vo veku od 0 do 20 rokov. V kmeňovej skupine detského domova na Kollárovej ulici máme diagnostickú skupinu a dve skupiny pre deti zdravotne ťažko postihnuté, v jednej z nich sú aj deti v paliatívnej starostlivosti. Potom máme dve samostatné skupiny, ktoré žijú v dvoch rodinných domoch a my k nim dochádzame ako odborný tím, tiež oni prichádzajú k nám na Kollárovu, ak je naplánovaná individuálna alebo skupinová činnosť. V týchto skupinách sú prevažne tínedžeri.

Aký bol dôvod pre zriadenie Snoezelen miestnosti?

Eva Pacherová, liečebný pedagóg: Keďže máme skupinu detí v paliatívnej starostlivosti a tvorila sa skupina detí s viacnásobným postihnutím, chceli sme im ponúknuť niečo nové, čo by im pomohlo sa ďalej rozvíjať. Hľadali sme niečo, čo by pre nich bolo vhodné a dostali sme sa ku koncepcii Snoezelen. Vtedy sme sa nakontaktovali na Autistické centrum, kde pracovala moja spolužiačka z vysokej školy. Snoezelen sme potom predstavili našej riaditeľke, ktorá s tým súhlasila.

Kedy ste svoju Snoezelen miestnosť založili a aké miestnosti máte dnes? Povedzte, v akom poradí ste ich pridávali a prečo?

Eva: Na začiatku sme premýšľali nad relaxáciou, uvoľnením, a tiež stimuláciou. V inom zariadení sme videli bielu miestnosť, a tak sme sa aj my zamerali na vybudovanie tejto miestnosti. Máme ju približne tri a pol roka a postupne do nej dopĺňame nové pomôcky na stimuláciu detí.

Veronika: Keď som v detskom domove začala pracovať, biela miestnosť už bola hotová a začali sme premýšľať o ďalšej miestnosti, ktorá by deti mohla viesť viac k aktivácii. S pani riaditeľkou sme sa dohodli na vybudovaní ,,farebného Snoezelenu“, ktorý plní z časti funkciu telocvične, ale zároveň je mäkký a obsahuje prvky Snoezelenu. Miestnosť je v prevádzke, hoci tam ešte chýbajú nejaké svetelné efekty, ktoré by sme chceli doplniť.

Lenka Molnárová, psychologička: V septembri 2013 sme otvorili vodný Snoezelen. Pásku oficiálne prestrihol riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici. Bola to veľká udalosť spojená s dňom otvorených dverí. Deti budú môcť využiť hydromasážnu vaňu, tešiť sa zo svetelných efektov a akvária. Je tam aj masážny stôl, ktorý bude môcť využívať fyzioterapeut pre Vojtovu metódu a relaxačné masáže.

Veronika: Vodný Snoezelen obsahuje aj nerozbitné zrkadlo, relaxačné lehátko a UV lampu. Na horné časti stien nám jeden sprayer nasprejoval morský svet. Zaliali sme kamene do sadry, aby sme získali jedinečný efekt. Svetlá v miestnosti reagujú na zvuk – tlieskanie, pískanie… Plánujeme ešte vytvoriť cestičku, ktorá bude viesť z relaxačnej zóny do vane, a dokúpiť optické vlákna.

Koľkí pracovníci a na akej pozícii pracujú v týchto miestnostiach?

Veronika: Pôvodne tu pracovali traja ľudia a striedali sa. Boli to dvaja liečební pedagógovia a jeden špeciálny pedagóg. Po zmene organizačnej štruktúry sa zmenili aj ľudia, ktorí pracujú v Snoezelene. Momentálne tu pracuje liečebný pedagóg, psychológ a fyzioterapeut.

Znamená to, že sú vytipovaní konkrétne títo traja pracovníci a iní pracovníci ho nevyužívajú?

Veronika: Vychovávatelia môžu využívať s deťmi “farebný Snoezelen” ako voľnočasovú aktivitu. Do bielej miestnosti bez sprievodu človeka z odborného tímu nechodia – môžu ju navštíviť v sprievode liečebného pedagóga, špeciálneho pedagóga, psychológa, pretože bola nákladná a chceli sme obmedziť zodpovednosť za techniku v nej. 

S ktorými klientmi pracujete v multisenzorických miestnostiach?

Eva: Prístup do miestností majú všetky deti, ale Snoezelen využívame najmä u detí v obzvlášť ťažkej situácii. Sú to deti od narodenia do 18 rokov. U malých detí Snoezelen často kombinujeme s bazálnou stimuláciou, u tých starších sú aktivity diferencované podľa veku.

Veronika: Najmenšie bábätká sú niekedy deti narkomaniek alebo majú fetálny alkoholový syndróm. Snoezelen sa najčastejšie využíva u detí s ťažkým zdravotným postihnutím. Vykonáva sa u nich cielená intervencia zameraná na rozvoj rôznych zručností. Chodia sem aj tínedžeri, ktorí sú uzavretí a nereagujú tak, ako by sme si predstavovali. Prostredníctvom Snoezelenu sa ich snažíme viesť k spolupráci, komunikácii, rozvíjaniu vzťahov a sprostredkúvame im podporu pri riešení krízových situácií. 

Koľkí klienti Snoezelen využívajú?

Eva: Nedá sa to presne určiť, pretože v našom zariadení je veľký pohyb detí. Navyše nemáme striktne dané, ktorí klienti do miestnosti chodia a ktorí nie. Pravidelne do miestnosti chodia najmä deti, ktoré sú v domove od ranného veku a deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Do multisenzorickej miestnosti brávame aj deti v paliatívnej starostlivosti, ale vzhľadom na ich vážny zdravotný stav sme so Snoezelenom začínali veľmi opatrne. Tínedžeri majú do miestnosti prístup v sprievode odborného tímu aj mimo intervencií, keď o to sami požiadajú.

Mohli by ste uviesť príklady aktivít v multisenzorických miestnostiach? Ktoré metódy využívate pri práci s deťmi?

Veronika: Ja sa venujem deťom s postihnutím a počas stretnutia v Snoezelene sa zameriavam hlavne na nácvik nového správania a rozvoj sociálnych zručností, sublimáciu negatívneho napätia, stresu, hnevu. Svoj význam má aj relaxácia a prehlbovanie terapeutického vzťahu. Zameriavam sa aj na deti s poruchami pozornosti a s poruchami správania. U nich je potrebné predlžovať dobu sústredenia a nacvičovať nové roly v správaní.

Ako konkrétne prebieha Snoezelen jednotka?

Veronika: Popíšem to na príklade jedného chlapca, ktorý nemal zvládnuté niektoré formy správania. Riešila som to cez dramaterapiu a muzikoterapiu kombinovanú so Snoezelenom. Zámerom bolo, aby tento chlapec mohol prežívať pozitívne zážitky a cítil sa byť prijatý, čo u neho nebolo dovtedy dostatočne posilňované. Na základe týchto pozitívnych skúseností sa mohol podobne naučiť reagovať aj v bežnom prostredí.

Lenka: Často využívam bielu miestnosť najmä na vytvorenie a prehĺbenie vzťahu. Prostredie je veľmi vhodné na získanie dôvery detí a na individuálne rozhovory, najmä u detí, s ktorými je náročné pracovať v inom prostredí. V tejto miestnosti sa dá dobre navodiť pocit pohody a relaxácie. Potom je ľahšie pracovať s názormi a emóciami dieťaťa. ,,Farebný Snoezelen“ využívam podľa potreby na terapiu hrou alebo ak sa dieťa potrebuje vyblázniť. Má tu na to vhodný priestor aj pomôcky, ako žinenky, guľôčkový bazén, fitlopty, atď.

Eva: Spočiatku som bielu miestnosť využívala u detí v paliatívnej starostlivosti, s ktorými sa ešte dalo manipulovať a nespôsobovalo im to bolesť. U týchto detí som Snoezelen kombinovala s bazálnou stimuláciou. Dotykmi a masážami sa u nich docielilo uvoľnenie. Stávalo sa, že deti v miestnosti viackrát po uvoľnení zaspali. Deti, ktoré zaostávali vo vývine motoriky, sme sa snažili motivovať k pohybu prostredníctvom svetelných efektov. Bielu miestnosť využívame aj u predčasne narodených detí alebo detí odlúčených od matky. U nich využívame vodnú posteľ a červené svetlo na vytvorenie bezpečného priestoru. V prítomnosti človeka, ktorý ich prijal, došlo u detí k upokojeniu a uvoľneniu.

Lenka: Aj najstarší tínedžeri majú možnosť v rámci voľnočasových aktivít alebo sociálno-psychologických výcvikov využiť bielu miestnosť. Môžu si v miestnosti oddýchnuť, ak preberajú nejakú náročnejšiu tému. Niekedy tiež zaspia, čo znamená, že u nich miestnosť navodila stav úplnej relaxácie. 

Ako prebieha Snoezelen u detí v paliatívnej starostlivosti?

Veronika: U týchto detí aplikujem skôr bazálnu stimuláciu alebo muzikoterapiu na oddelení. Návštevy multisenzorickej miestnosti si u týchto detí vyžadujú vysokú mieru zodpovednosti a opatrnosti, pretože ich zdravotný stav je veľmi vážny. Dve deti ešte môžu navštevovať bielu miestnosť, ale len za prítomnosti zdravotnej sestry – pre prípad, že by vznikla problémová situácia. U detí, u ktorých aplikujeme bazálnu stimuláciu a muzikoterapiu, došlo k zmene v prežívaní. S jedným chlapčekom sme využili muzikoterapiu na vodnej posteli a veľmi dobre na ňu reagoval. S jedným dievčatkom v paliatívke sme do miestnosti chodili veľmi často. V miestnosti bola rada, tešila sa už pri vstupe do nej. Pri deťoch so ZŤP musím byť veľmi obozretná a starostlivo prispôsobiť svetelnú situáciu. Pri deťoch s epilepsiou používam len jedno statické svetlo bez efektov.

Prevažuje pri práci v multisenzorickej miestnosti skôr individuálny prístup alebo robíte aj skupinové aktivity?

Veronika: S tínedžermi som v Snoezelen miestnosti robila skupinové stretnutia s cieľom zlepšiť vzťahy v skupine. Veľmi ich to bavilo a radi na tieto stretnutia chodili. Z bielej miestnosti sme urobili akúsi disco miestnosť, kde tancovali hip-hop. Mohli sa predvádzať, čo posilnilo ich sebavedomie. Niektorí outsideri sa potom začali viac zapájať do spoločenských akcií. S deťmi pracujem aj individuálne, pretože sa môžem lepšie prispôsobiť dieťaťu a zistiť, čo ho trápi. Najskôr riešim tieto záležitosti a až potom dieťa zapájam do skupinových aktivít.

Lenka: Mám skúsenosť s tromi dievčatami, ktoré mali vzájomné konflikty. V bielej miestnosti si dokázali svoje problémy komunikovať, pričom ja som pôsobila ako mediátor. Farebný Snoezelen je na prácu so skupinou veľmi vhodný. Pracovala som tam napríklad so súrodencami, ktorí mali ísť do pestúnskej starostlivosti, ale odmietali to. Pomocou návštev vo “farebnom Snoezelene” sme navodili atmosféru, v ktorej sa o tomto probléme ľahšie hovorilo.

Je v bielej miestnosti prvok, ktorý je obzvlášť obľúbený alebo prvok, ktorý je dominantný, a deti ho majú zvlášť v obľube?

Veronika: Máme špeciálnu vodnú posteľ, ktorá je nastavená na váhu bábätiek a plní funkciu placenty. Ďalším komponentom je vodný valec, pri ktorom sa deti radi hrajú. Využíva sa aj pri pedagogických aktivitách, napríklad pri učení sa farieb. Máme aj projektor, v ktorom môžeme meniť kotúče a ladiť Snoezelen jednotku tématicky. U detí je veľmi obľúbená “chicko hračka”. Tiež sú tu optické vlákna, interaktívny panel, ktorý hovorí farby, hviezdne nebo, hojdačka, UV svetlo, plazma lampa, rôzne svetelné hračky. Využívame všetky komponenty, záleží aj od situácie a emocionálneho rozpoloženia dieťaťa, čo si vyberie. UV svetlo využívame napríklad pri tanci. Deti sa oblečú do bieleho a robíme rôzne pohybové kreácie. Tiež nám UV svetlo pomáha hravou formou učiť deti počítať.

Eva: Na základe mojich skúseností môžem povedať, že veľmi obľúbený je vodný valec a hojdačka.

Lenka:  Vodný valec upúta takmer každé dieťa, ktoré nemá zrakové postihnutie. Na hojdačke by sa dokázali hojdať veľmi dlho a vodnú posteľ by chceli mať vo svojej izbe.

Aký je približný čas, ktorý s dieťaťom strávite v miestnosti? Vediete záznamy o tom, ako dieťa reaguje? 

Veronika: Áno, máme profil každého dieťaťa, ktoré ide do multisenzorických miestností – ten ale vyplýva zo systému detského domova. Každé stretnutie je zaznamenávané. Pri pobyte v miestnosti začíname na desiatich minútach, kedy sa u dieťaťa pozoruje adaptácia na novú situáciu. V závislosti od jeho reakcií sa pobyt môže predĺžiť až na 45 minút. Dlhšiu dobu som v miestnosti zatiaľ nepracovala. 

Môžete popísať príklady pozitívneho dopadu Snoezelenu na deti? Ako dlho je podľa vašej  skúsenosti potrebné s dieťaťom pracovať, aby bol dosiahnutý viditeľný efekt?

Veronika: Myslím si, že u tých najťažších stavov je efekt viditeľný približne za pol roka. Mali sme chlapčeka, ktorý vôbec nechodil, vykonával stereotypné pohyby. Potom, čo začal chodiť do Snoezelenu pravidelne, začal lepšie reagovať na skupine, začal sa zapájať do sebaobslužných činností. Bol viditeľný posun v hre, v reakciách, v spolupráci a v ďalších oblastiach. Nedávno sme so špeciálnou pedagogičkou urobili intervenciu pre chlapca s poruchami učenia a správania. Pomocou individuálneho prístupu sa nám podarilo dosiahnuť veľmi veľké zmeny, ktoré nám potvrdila aj jeho škola. Začalo sa mu dariť, začal dostávať lepšie známky. Snoezelen dokáže posilniť efekt iných intervencií. Dá sa povedať, že vďaka Snoezelenu sú výsledky s deťmi lepšie, ako by boli bez neho.

Lenka: Podľa mňa je význam Snoezelenu ten, že deti takéto miestnosti ani pomôcky nemajú bežne v domácom prostredí alebo na skupine. Ďalší význam miestností vidím v tom, že deti sa do nich tešia, žiadajú si návštevy miestností. V miestnosti sa dobre cítia, uvoľnia sa a relaxujú. V bielej miestnosti sa ľahšie dokážem naladiť na frekvenciu daného dieťaťa a odstrániť komunikačný blok alebo prehĺbiť rozhovor. Deti sú v nej otvorenejšie, ľahšie zistím ich potreby. V bežnom prostredí sa dieťa nedokáže uvoľniť alebo na neho pôsobia rušivé elementy. Naopak v bielej miestnosti sa dieťa po určitej dobe uvoľní a začne rozprávať o svojich problémoch. Od dieťaťa tak získam veľmi hodnotné informácie o tom, ako mu môžem pomôcť a ďalej s ním pracovať.

Veronika: Rada by som doplnila prípad jedného chlapca, ktorý bol veľmi traumatizovaný zo straty matky. Dlhý čas sme sa k nemu nevedeli dostať. Raz sme v bielej miestnosti len tak relaxovali. On si urobil úkryt v hojdačke a mal so sebou svoje ,,dinosaurie vajce“, ktoré mu svietilo, aby sa nebál. Práve vtedy sa otvoril a začal hovoriť o svojej mame. Toto je pre nás veľký prínos Snoezelenu. Deti, ktoré o svojich traumách bežne nehovoria, sa v takomto intímnom a pokojnom prostredí ľahšie otvoria.

Využívate Snoezelen miestnosti aj vy samotné?

Lenka: Ja osobne Snoezelen nevyužívam. Ostatní zamestnanci detského domova môžu Snoezelen využívať každý piatok pod naším vedením.

Eva: U mňa to bolo len niekoľko momentov medzi jednotlivými intervenciami. Ale keď sama pracujem s dieťaťom celé dopoludnie, nemám potom potrebu znovu ísť do miestnosti. Radšej vyhľadávam iné aktivity. 

Viete upozorniť aj na niektoré potenciálne problémy pri práci v multisenzorickej miestnosti alebo na nebezpečenstvo vo využití vybraných komponentov pri danom druhu postihnutia alebo znevýhodnenia?

Eva: Treba dopredu vedieť, s akým dieťaťom idete pracovať a podľa toho si miestnosť pripraviť. Je dobré, aby dieťa vstupovalo už do pripravenej miestnosti. Treba byť opatrný a dobre si premyslieť použitie komponentov, najmä svetelnej techniky, u detí v paliatívnej starostlivosti alebo u detí s epileptickými záchvatmi. Do úvahy by sme mali brať aj prítomnosť zrakového postihnutia u daného dieťaťa.

Plánujete ďalej rozvíjať vaše multisenzorické miestnosti?

VeronikaÁno. Napríklad do vodného Snoezelenu chceme dorobiť dotykovú stenu z piesku a mušlí. Pri tématickom vedení Snoezelen jednotky je vhodné pridávať prírodniny alebo materiály z vonkajšieho prostredia. Môžu to byť bežné veci, ale keďže dieťa ich neočakáva v tomto vytvorenom prostredí, môže to viesť k obohateniu intervencie. Tiež by sa tam mohli pridať farby na telo, ktoré sú u detí veľmi obľúbené a sú účinné pre odreagovanie napätia.

Čím sa inšpirujete pri vašej práci, či už pri budovaní miestností alebo pri realizácii Snoezelen jednotiek?

Veronika: Snažíme sa deliť o informácie a námety vzájomne. Každý má iné poznatky a iné skúsenosti. To nám veľmi pomáha.

Lenka: Snažíme sa medzi sebou komunikovať a vychádzať z potrieb detí. Napríklad pri tvorbe ,,farebného Snoezelenu“ sme niektoré záležitosti konzultovali s fyzioterapeutom. Pri zariaďovaní bielej miestnosti sme začali so základnými komponentmi, ako sú vodná posteľ, vodný valec a optické vlákna. Potom sme ďalej uvažovali, ktoré komponenty sa nám hodia, ktoré nie. Doteraz miestnosť dotvárame rôznymi maličkosťami.

EvaNa začiatku nám veľmi pomohla aj návšteva Autistického centra Andreas v Bratislave, ktorá nám poskytla nápady pre bielu miestnosť.

Veronika: Pri budovaní vodného Snoezelenu sme sa inšpirovali miestnosťami, ktoré existujú v zahraničí, a videami z YouTube.

Mali by ste záujem o ďalšie vzdelávanie v oblasti využitia multisenzorických miestností?

Eva: Túto otázku sme s kolegyňami už riešili. Hľadali sme možnosti ďalšieho vzdelávania. Uvítala by som nejaké komplexné školenie, kde by sa daný človek mohol stať Snoezelen terapeutom.

Toto školenie by malo mať teoretický alebo skôr praktický charakter?

Eva: Viem o vzdelávaní, kde prebehne najskôr teoretický blok, potom človek sleduje Snoezelen jednotky a pod dohľadom skúseného terapeuta vykonáva Snoezelen jednotky sám a dostáva spätnú väzbu na svoju činnosť. O takúto formu školenia by som mala záujem. Do budúcnosti si viem predstaviť, že by sa v našom zariadení vytvoril školiaci priestor a mohlo by tu prebiehať ďalšie vzdelávanie, nielen našich zamestnancov, ale aj pracovníkov iných zariadení.

Veronika: Tiež som sa zamýšľala nad otázkou, ako ďalej. My robíme Snoezelen z pohľadu liečebnej pedagogiky, nie sme Snoezelen terapeuti. Bolo by dobré, ak by sme mali nejaký certifikát. V rámci liečebnej pedagogiky sme sa zameriavali na rôzne druhy intervencií a využitie rôznych druhov terapií, ale neviem, či je to dostačujúce.

Uvítali by ste aj návštevu niektorého z domácich alebo zahraničných zariadení, kde by ste sa mohli inšpirovať k ďalšej práci?

Veronika: Určite áno, ocenila by som najmä návštevu zariadenia v zahraničí. Aj na Slovensku sa určite nájdu zariadenia, kde je Snoezelen na dobrej úrovni.

Lenka: Súhlasím s Veronikou. Pri návšteve človek viac uvidí a dozvie sa. Dôležitá je aj výmena informácií medzi zariadeniami. My by sme sa mohli inšpirovať inde a naopak je možné, že v iných zariadeniach by sa mohli niečo dozvedieť práve od nás.

Ďakujem za rozhovor.