V tomto článku sa dočítate o skúsenostiach s multisenzorickým prostredím v nemocnici Whittington Hall, ktoré bolo vybudované s cieľom poskytnúť pacientom priestor na relaxáciu a podporu procesu rekonvalescencie. Snoezelen v tejto nemocnici zahŕňa šesť miestností/prostredí, ktoré napĺňajú rôzne potreby klientov.
Úvod
V apríli 1988 sa začalo s plánovaním zabezpečenia možnosti trávenia voľného času so špecifickým zameraním pre ľudí s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Využitý bol práve koncept Snoezelen, v tom čase už dobre etablovaný v Holandsku, ktorý obsahoval vytvorenie vysoko kvalitného prostredia budovaného entuziastickým, starostlivým a citlivým spôsobom. V Holandsku sa kládol dôraz na zabezpečenie skôr rekreačného ako terapeutického prostredia, ktoré obsahovalo vybavenie špeciálne určené pre potešenie jednotlivcov s ťažkým postihnutím. V marci 1990 sa otvorilo rekreačné prostredie v nemocnici Whittington Hall, Chesterfield a išlo o prvý veľký Snoezelen projekt vo Veľkej Británii.
Hlavný dôvod pre otvorenie Snoezelenu vo Whittington Hall bolo zistenie, že jednou zo základných potrieb, ktorú ľudia majú, je potreba rekreácie a oddychu. Rekreačné aktivity umožňujú ľuďom zotaviť sa. Cunningham et al. (1989) definuje zotavenie sa ako ,,nielen odpočívanie, ale ako pocit regenerácie a osvieženia, ktorý sa docieli zapojením sa do podnecujúcich aktivít bez nátlaku a z vlastného záujmu“.
Ak uvažujeme o voľnočasových aktivitách pre osobu s ťažkým postihnutím, často sa kladie dôraz na vedomostný alebo terapeutický rozmer rekreácie a oddychu, napríklad osvojenie si schopnosti alebo náprava problému v správaní. V koncepcii Snoezelen sa však zdôrazňuje skutočnosť, že títo ľudia majú rovnaké právo na voľný čas ako iní jednotlivci, a zatiaľ čo zo Snoezelen aktivít môže vzísť terapeutický výsledok alebo osvojenie si nejakej schopnosti, hlavný dôraz sa kladie na radosť (Hulsegge; Verheul, 1987).
Možno si predstaviť aký mätúci, hrozivý a nekontrolovateľný sa niekedy môže javiť bežný svet jednotlivcom s ťažkým postihnutím. Môžu byť ponechaní v prostredí, ktoré je z ich pohľadu nepodnetné alebo preplnené podnetmi, z ktorých si následne nedokážu vybrať alebo ich primerane spracovať. Dobrým príkladom je televízia, ktorá je často zaznamenanou aktivitou vo voľnom čase týchto jednotlivcov (Lambe; Hogg, 1987).
Jednou z ich základných potrieb je potreba stimulácie, tak ako u všetkých ostatných ľudí, ale ich postihnutie im bráni vo vyjadrovaní a napĺňaní týchto potrieb adekvátnym spôsobom. Niekedy opatrovateľ alebo terapeut môže byť bez nápadov, hlavne v oblasti voľného času. Zatiaľ čo koncept normalizácie zdôrazňuje potrebu príležitostí a prístupu k spektru kvalitných rekreačných zariadení, ktoré sú bežnou súčasťou životného štýlu ľudí, žiadne takéto zariadenia neboli dostupné pre túto cieľovú skupinu. Preto bol Snoezelen vyvinutý výslovne na naplnenie týchto špecifických potrieb. Prostredie ponúka spektrum zmyslových podnetov, ktoré sú neobyčajné, príjemné a umožňujú jednotlivcovi vybrať si. Osobný kontakt a zdieľanie zážitkov sú pri Snoezelene kľúčové, opatrovateľ je podnecovaný k aktívnej účasti.
Slovo Snoezelen je zložené z dvoch holandských slov, čuchať a driemať. Snaží sa prebudiť pocity a emócie. Začína sa od poznania, že vo vývinových obdobiach jednotlivci s ťažkým postihnutím prichádzajú do interakcie s prostredím pomocou zmyslov a motoriky (Cunnigham, et. al, 1989). Snoezelen sa zameriava na vytvorenie spektra rôznych prostredí, zahŕňajúcich hlavné senzorické a motorické modality, umožňujúce stimuláciu tak, aby bola primeraná a prístupná pre používateľa. Taktiež sa dajú ovládať aj jednotlivcom s ťažkým postihnutím. Prostredie je prezentované vyspelým spôsobom, láka k spontánnemu skúmaniu a pôsobí na celú osobnosť, na zmysly aj emócie. Podstatou Snoezelenu je vytvorenie pocitu bezpečia, novoty a podnecovania pod kontrolou používateľa v atmosfére slobody bez hrozieb a nátlaku.
Už predtým ako bol vo Whittington Hall vybudovaný Snoezelen, personál zabezpečoval pre obyvateľov s ťažkým postihnutím aktivity podobné Snoezelenu. Tento tím tvoril vyškolený ošetrovateľský personál a ,,terapeutickí pracovníci“, všetci so záujmom o prácu s touto skupinou klientov, pričom niektorí boli prijatí práve na tento účel. Činnosti zahŕňali relaxáciu, aromaterapiu, zmyslovú stimuláciu, hru v ,,hlučnej miestnosti“ a prácu na veľkej nafukovačke. Všetky tieto činnosti sa ukázali ako obľúbené a personál kládol dôraz na budovanie vzťahov a zdieľanie zážitkov. Taktiež cítili, že je základným právom obyvateľov zúčastňovať sa činností čisto z vlastného záujmu, nie s terapeutickým zámerom. Prístup tímu pomohol zistiť individuálne potreby každého jednotlivca a umožnil mu získať čo najviac z relaxačných, zmyslových a hrových aktivít. Pred tým ako bolo centrum otvorené sa tím zúčastnil interného školenia o technikách senzorickej integrácie, stimulácie a facilitácie zlepšujúcej komunikáciu s obyvateľmi. Dialo sa to formou zážitkových workshopov, kde sa kládol dôraz na participáciu a zdieľanie nápadov. Stavalo sa na schopnostiach, ktoré si už členovia tímu osvojili. Boli vedení odborníkmi z oblasti logopédie, fyzioterapie, ergoterapie a psychológie. Cieľom bolo vybaviť tím škálou schopností, ktoré by mohli využiť kreatívnym spôsobom, umožňujúc obyvateľom získať maximálne potešenie zo Snoezelenu. Veľa cvičení bolo zameraných na oznamovanie emócií prostredníctvom dotyku a zažívanie okolitého prostredia a interakcie z pozície človeka so zmyslovým postihnutím. Snoezelen tím sa stal vnímavejší voči skúsenostiam a obmedzeniam, ktoré zažívajú osoby s ťažkým postihnutím.
Splnomocnenie
Splnomocňujúci prístup je v koncepcii Snoezelen kľúčový a môže byť definovaný ako ,,citlivý, starostlivý, nedirektívny prístup, v ktorom sa vytvorí atmosféra bezpečia a istoty a podnieti sa možnosť voľby“ (Haggar). Očakáva sa, že sprievodca bude s klientom zdieľať spoločné pozitívne zážitky. Nezameriava sa na terapeutické výsledky, ale skôr na asistovanie používateľovi pri získavaní maximálnej radosti zo Snoezelenu.
Aby toto nastalo, manažéri musia umožniť personálu prostredníctvom primeranej podpory aktívnu účasť na organizácii a administrácii Snoezelenu a osvojenie si stratégií znižujúcich stres, ktorý personál zažíva.
Bola vybudovaná stratégia zdôrazňujúca využitie Snoezelenu ako formy voľného času. Zatiaľ čo bolo uznané, že v centre môžu byť napĺňané terapeutické a pedagogické ciele Snoezelenu, personál, ktorý chcel využívať Snoezelen týmto spôsobom, bol požiadaný, aby dodržiaval princípy Snoezelenu a voľnočasové využitie bolo prioritné. Od personálu a návštevníkov centra sa očakávalo zapojenie sa do aktivít a všetky aktivity mali byť koordinované Snoezelen tímom.
Centrum
Snoezelen tvorí 6 špeciálne upravených priestorov, ktoré poskytujú komplexnú škálu stimulácie:
1. Dobrodružná miestnosť
Je to veľká, farebná, mäkká miestnosť so širokým spektrom tvarov a výplní. Je určená na dobrodružnú a hravú aktivitu, hoci niektorí obyvatelia uprednostňujú pokojnú relaxáciu v gulôčkovom bazéne.
2. Jacuzzi
Pozostáva z veľkého bazéna v príjemnom prostredí, ktorý poskytuje zmyslové skúsenosti prostredníctvom chladivého a masírujúceho efektu vody.
3. Miestnosť na sedenie
Tento otvorený priestor slúži na čakanie, malé občerstvenie alebo jednoducho odpočinok po aktívnej jednotke.
4. Svetelná a zvuková miestnosť
Táto miestnosť má najnovšie technológie, ktoré môžu ovládať aj jednotlivci
s najzávažnejším postihnutím. Špeciálne prispôsobené ovládače vytvárajú úžasné vizuálne zobrazenia a zvukové efekty, zatiaľ čo vibračná podlaha je dostupná pre hmatovú stimuláciu.
5. Hmatová chodba
Tento priechod obsahuje rozmanité tvary a povrchy, ktoré môžu ľudia skúmať.
6. Biela miestnosť
Táto veľká miestnosť je určená na relaxáciu. Svetlá, pokojná hudba a pohodlné vybavenie vytvára pocit pokojnej radosti a bezpečia.
Aktivity
Centrum sa využíva rozmanitým spôsobom. Na pravidelné jednotky je rozpísaný rozvrh, kde skupiny obyvateľov chodia, skúmajú a relaxujú v rámci zariadenia. Možné sú aj individuálne jednotky, kde kontakt 1:1 umožňuje personálu citlivejším spôsobom reagovať a naplniť potreby klienta. Ošetrovatelia z oddelenia a príbuzní sú povzbudzovaní k návšteve skupinových jednotiek aj k individuálnej práci.
Centrum je prístupné aj externým klientom ako sú napríklad rodičia s deťmi s postihnutím. Je otvorené popoludní, večer aj cez víkend.
Ak je Snoezelen ponukou voľného času, mal by byť jednotlivcom s postihnutím dostupný tak, ako je dostupné nejaké miestne centrum voľného času pre jednotlivcov bez postihnutia.
Zdroj:
HUTCHINSON, R; HAGGAR, L.: 1991. The Whittington Hall Snoezelen project. North Derbyshire health authority: Chesterfield, 1991.
Preklad: Jana Hrčová
Zdroj ilustračného obrázku: www.phare-lighthouse.com
