Rozhovor vznikol dňa 14. septembra 2013 v neziskovej organizácii Plamienok v Bratislave, ktorá pracuje s nevyliečiteľne chorými deťmi a rodinami, vyrovnávajúcimi sa so stratou blízkeho človeka. Riaditeľ centra nám odhalil možnosti Snoezelen prostredia pre deti, ktoré v živote prekonali traumu. Rozhovor pripravil a viedol M. A. Peter Mészáros.
Predstavte, prosím, vašu organizáciu.
Iván Goméz, odborný riaditeľ: Plamienok je centrum, kde pracujeme s rodinami, ktoré prekonali významnú stratu – stratu dieťaťa, stratu otca, matky alebo súrodenca. Môže sa jednať o stratu v dôsledku nevyliečiteľnej choroby alebo o náhlu stratu spôsobenú napríklad nehodou. Zameriavame sa tiež na prácu s deťmi, ktoré trpia nevyliečiteľnou chorobou.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste vo vašom zariadení v Bratislave vytvorili multisenzorickú miestnosť? Aké boli vaše dôvody?
Iván: Inšpirovala nás práca Helen House, oxfordského hospicu pre deti, ktorý ako jeden z prvých využíval senzorické miestnosti v pediatrickej paliatívnej starostlivosti. Vychádzali sme z ich skúseností a mysleli sme si, že senzorická miestnosť nám umožní poskytnúť ďalšiu možnosť rodinám a deťom v kontexte poradenstva a paliatívnej starostlivosti.
Kedy ste zriadili vašu multisenzorickú miestnosť?
Iván: Zriadili sme ju asi pred rokom a pol.
Koľkí z vašich zamestnancov vedú aktivity v multisenzorickej miestnosti?
Iván: Miestnosť využíva ku svojej práci väčšina našich zamestnancov v závislosti od potrieb klientov. Senzorická miestnosť pomáha rodine relaxovať. Využívame ju s cieľom poskytnúť rodičom a súrodencom možnosť tráviť čas spoločne v príjemnej a pohodlnej atmosfére. V multisenzorickej miestnosti tiež rozprávame príbehy alebo s deťmi príbehy vytvárame. Vďaka kreativite dokážu deti vyjadriť seba samé a dostať sa do kontaktu s pocitmi viažúcimi sa k osobe, ktorá im chýba. Môžu vyjadriť svoje predstavy.
Aké je profesné zameranie vašich zamestnancov?
Iván: Každý z našich odborných zamestnancov absolvoval školenie v práci s pozostalými. Aktuálne máme v centre dvoch sociálnych pracovníkov, dvoch psychológov (jeden z nich je vyškolený v arteterapii) a pedagóga, vyškoleného v dramaterapii. Chodia k nám tiež dobrovoľníci, ktorí absolvovali ročné školenie, aby mohli pomáhať rodinám a deťom. Vždy pracujú len pod dohľadom jedného z našich zamestnancov. Všetci využívajú multisenzorickú miestnosť.
S akými klientmi pracujete v multisenzorickej miestnosti?
Iván: Pracujeme so všetkými členmi rodiny. Medzi našich klientov patria ľudia rôzneho veku, od dvoch rokoch vyššie.
V miestnosti teda robíte individuálne aj skupinové pobyty.
Iván: Áno, presne tak. V miestnosti robíme skupinové aj individuálne pobyty v závislosti od konkrétnej aktivity. V našom centre poskytujeme individuálne aj skupinové poradenstvo.
Mohli by ste vysvetliť, aká je životná situácia alebo hlavný problém ľudí, s ktorými pracujete?
Iván: Naši klienti sem prídu, aby sa vyrovnali s dôsledkami straty dôležitého člena rodiny. Vyhľadajú naše služby, aby nadobudli silu pokračovať vo svojich životoch. Často sa stáva, že ak zažijete výraznú stratu, vaša vnútorná štruktúra sa zablokuje a vy nedokážete ísť ďalej. U detí sa často rozvinú psychosomatické symptómy. Vďaka možnosti hrať sa a vyjadriť seba samých získajú naši klienti lepšiu šancu vziať si niečo zo svojej straty a vyhnúť sa tomu, aby sa stali obeťami s negatívnym prístupom k životu.
Môžete uviesť niekoľko príkladov aktivít, ktoré robíte v multisenzorickom prostredí?
Iván: V multisenzorickej miestnosti robíme mnoho vecí v závislosti od potrieb klienta. Niekedy je cieľom len užiť si chvíľku relaxácie. Senzorická miestnosť je útulné miesto, možno v nej stlmiť svetlá, pustiť príjemnú hudbu. Dieťa môže stráviť čas relaxáciou alebo ísť do imaginárneho sveta. Na strope máme hviezdy, takže dieťa môže rozprávať, čo si myslí o nočnej oblohe, čo si myslí o svete alebo vesmíre. Takto získavame materiál pre rozhovor.
Deti tiež priťahujú podnety, ktoré poskytuje senzorická miestnosť – radi sa dotýkajú bublinkového valca a menia jeho farbu, radi trávia čas vo vodnej posteli. Vidíte, že keď sa dotýkajú valca alebo menia jeho farby, usmievajú sa a prežívajú príjemnú chvíľu. Pomocou projektoru môžeme premietať rôzne témy. Využívame tému, ktorá sa viaže k tomu, na čom sme pracovali v priebehu stretnutí s rodinou. Ak je pre rodinu dôležitá príroda a les, snažíme sa nájsť prírodnú tému, premietame na stenu zvieratá a necháme ich vymyslieť príbeh, s ktorým môžeme neskôr pracovať. Alebo použijeme vodnú tému a umožníme deťom ísť do iného sveta – do sveta rýb, oceánu, podmorského sveta, ktorý im pomôže nadviazať kontakt so svojimi vlastnými skúsenosťami a osobným príbehom.
Aký cieľ chcete dosiahnuť? O čo sa usilujete?
Iván: Cieľom je to, aby dieťa získalo kontakt so svojimi emóciami, s tým, čo vo vnútri prežíva a dokázalo to vyjadriť slovami, pohybom, tancom či kresbou. Dieťa vďaka tomu dokáže vyjadriť svoje starosti, povedať vám, že mu chýba mama, že má problémy v škole, na čo sa teší, atď. To mu pomôže lepšie sa vyrovnať so stratou a zamedzí vzniku psychosomatických symptómov. Chýba mu mama a bude mu chýbať celý život, ale začína nadobúdať silu. Práve toto je naším cieľom.
Pomáha to dieťaťu spracovať skúsenosť straty?
Iván: Áno, v mnohých prípadoch to skutočne pomáha vyrovnať sa so stratou, avšak musíme prihliadnuť k tomu, akými spôsobmi používame multisenzorické prostredie. Vysvetlím to: deti sa niekedy boja, ak idú do miestnosti, v ktorej je prítmie. Preto musíme dávať pozor, aby sme v miestnosti nestrávili príliš veľa času, pokiaľ sa deti práve nezabávajú. Taktiež si musíme byť vedomí toho, že keď sa deti dostanú do stavu hlbokej relaxácie, môžu ich zaplaviť emócie a oni sa rozplačú. Väčšinou je to v poriadku, ale niekedy môže byť pre takéto hlboké emócie príliš skoro. Z tohto dôvodu je potrebné, aby multisenzorickú miestnosť využívali skúsení odborníci. Nie je to hračka.
Aká je obvyklá alebo štandardná dĺžka pobytu v multisenzorickej miestnosti? Aký dlhý čas tam dieťa obvykle strávi?
Iván: Nechcem vytvoriť falošný dojem, že robíme pobyty v multisenzorickej miestnosti. Máme terapeutické sedenia s klientom, v rámci ktorých môžeme stráviť nejaký čas v multisenzorickej miestnosti, ak je to účelné. Rodiny k nám nechodia za účelom pobytu v multisenzorickej miestnosti. Chodia k nám na poradenstvo a v rámci terapeutického sedenia môžeme využiť multisenzorickú miestnosť, napríklad na 10-minútovú relaxáciu v závere stretnutia. V tom prípade trvá pobyt v miestnosti 10 minút. Dieťa môže stráviť 5 až 15 minút z 50 minútového stretnutia čítaním príbehu v multisenzorickej miestnosti. Potom však v sedení pokračujeme v bežnom prostredí. Pobyt v multisenzorickom prostredí je súčasťou sedenia, avšak nerobíme stretnutia výlučne za účelom pobytu v multisenzorickom prostredí. Pobyt v senzorickej miestnosti dopĺňa terapeutické stretnutie, ale nie je cieľom sám o sebe.
Využívate toto prostredie tiež na prehlbovanie puta medzi súrodencami alebo medzi matkou a dieťaťom?
Iván: Áno. Robíme to, pretože je to príjemné, upokojujúce prostredie, kde môžu rodiny spolu tráviť čas. Tieto aktivity však realizujeme aj v iných priestoroch, nielen v multisenzorickej miestnosti. Je krásne vidieť, ako sa súrodenci alebo mama s dieťaťom dokážu spolu túliť a nadväzovať očný kontakt. Je to uzdravujúce, pretože spolu zdieľajú okamih intimity a lásky.
Využívate toto prostredie tiež pre skupinové aktivity s deťmi?
Iván: V centre pravidelne robíme aktivity so skupinou maximálne šiestich detí a chodíme s nimi aj do multisenzorickej miestnosti. Návšteva miestnosti je súčasťou skupinovej aktivity, ktorá trvá hodinu či hodinu a pol. Multisenzorickú miestnosť nevyužívame pri každom stretnutí, ale niekedy s deťmi do miestnosti chodíme.
Mohli by ste uviesť príklad skupinovej aktivity v senzorickej miestnosti?
Iván: Áno, napríklad skupina ide dnu a všetci sa musia pohybovať veľmi ticho. Musia sa pohybovať veľmi opatrne, podobne ako mačka – musia sa pohybovať pomaličky, vzťahovať sa jeden k druhému, pozerať sa jeden na druhého. Neskôr si deti sadnú a začnú spolu vymýšľať príbeh, ktorý sa odvíja od obrázkov premietaných na stenu. Spoločne vytvoria príbeh a pomenujú ho. Niekedy je to skvelé, pretože na základe obrázkov vytvoria niečo neočakávané. Tým, že príbeh pomenujú, vidíme, čo sa skrýva za ich predstavivosťou. Ďalšou aktivitou je, že si ľahnú na vodnú posteľ a snažia sa byť pokojní a tichí, potom sa môžu hrať a jašiť, a neskôr sa opäť usilujú byť pokojní a tichí. Pomáha to, pretože sa môžu naučiť ako zvládať samých seba v takýchto situáciách – byť aktivizovaný vs. upokojený.
Inokedy využívame pri hre bežné veci, napríklad plyšové hračky. S bežnými hračkami môžeme robiť mnohé aktivity – pohybujú s nimi a vytvárajú rôzne tvary a podobne. Nepoužívame vždy senzorické pomôcky, pretože ak ich používate každý deň, prestanú byť výnimočné.
Mohli by ste, prosím, vymenovať komponenty vo vašej miestnosti, aby sme získali lepšiu predstavu?
Iván: Máme vodnú posteľ, v rohu je bublinkový valec, za ktorým sú umiestnené zrkadlá, aby bolo vidieť odraz v celej miestnosti. Máme hudobné vybavenie, projektor, polohovacie vaky na sedenie. V rohu je umiestnený bublistroj, deti sa môžu bublín dotýkať a sledovať, ako letia. Máme aj optické vlákna a malé hviezdičky na strope.
Aké sú najmladšie deti, s ktorými pracujete? Koľko rokov má najmladšie?
Iván: Je dôležité, aby ste pochopili, že pracujeme s celou rodinou, takže ak má rodina sedemmesačné dieťa, niekedy prídu aj s ním. Väčšina detí však má dva roky alebo viac. Rodina niekedy príde s veľmi malým dieťaťom, ale v multisenzorickej miestnosti nepracujeme s týmto dieťaťom, pracujeme s celou rodinou. Môžu spoločne navštíviť miestnosť alebo môžu zostať v terapeutickej miestnosti.
Kto školí vašich zamestnancov pre prácu v multisenzorickom prostredí?
Iván: Máme medzinárodný tréningový program venujúci sa pediatrickej paliatívnej starostlivosti a tento program sa zameriava na rôzne oblasti, napríklad ako sa venovať relaxácii, ako hovoriť s rodinou, ako viesť rodinnú terapiu a poradenstvo, ako pri práci s rodinou používať rozprávky a tak ďalej. Toto pokrýva aj prácu v multisenzorickom prostredí.
Avšak, veríme tomu, že popri týchto školeniach je pre prácu s ľuďmi, ktorí prechádzajú vážnou životnou krízou, mimoriadne dôležitá práca na sebe. Ak ste schopní nadviazať kontakt s druhým človekom a byť tam pre neho, máte dostatok nápadov a kreativity pre vaše aktivity. Ak však nie ste emocionálne zrelí, môžete mať krásne centrum a krásnu multisenzorickú miestnosť, ale nebudete vedieť, ako ju používať. Najdôležitejšou vecou je citlivosť terapeuta, jeho odborná kvalifikácia a schopnosť používať multisenzorickú miestnosť.
Používajú vaši zamestnanci multisenzorickú miestnosť pre účely vlastnej relaxácie?
Iván: Počul som o tom, že ju používajú, ale keď sem prídem, nikdy ich v nej nenájdem, pretože máme veľmi vyťažený režim (smiech). Niekedy ju však používajú pred tým, než idú domov alebo uprostred dňa – prídu sem a odpočívajú na vodnej posteli.
Viete o problémoch, ktoré môže spôsobiť práca v multisenzorickom prostredí? Aké sú nebezpečenstvá používania multisenzorickej miestnosti?
Iván: Ak napríklad dieťa príde do nového prostredia, jeho miera vzrušenia môže stúpnuť, môže byť príliš živé, pobehovať a poskakovať. V takej situácii musíme dávať mimoriadny pozor, aby si neublížilo. Nemali sme zatiaľ žiadne negatívne skúsenosti, pretože terapeuti vedia kedy a ako používať multisenzorickú miestnosť.
Keď sa malé deti niekedy dostanú do stavu hlbokej relaxácie, začne im veľmi chýbať ich mama alebo otec. Môžu začať plakať alebo sa začnú cítiť veľmi osamelo. Vtedy ich musíte podržať v náručí, aby ste im pomohli spracovať tieto emócie. Nechcete totiž, aby z centra odchádzali v slzách. Na toto si musíme dať veľký pozor, pretože keď sa dieťa úplne uvoľní, jeho obranné mechanizmy sa vypnú a emócie ho môžu zaplaviť.
Sú multisenzorické miestnosti bežnou súčasťou zariadení, ktoré majú podobné zameranie a poskytujú podobné služby ako Plamienok v iných európskych krajinách, napríklad v Španielsku alebo vo Francúzsku?
Iván: Predovšetkým je potrebné povedať, že v Európe je veľmi málo centier podobných tomu nášmu. Nemôžete mať senzorické miestnosti v centrách, ktoré neexistujú. Radi by sme šírili myšlienku toho, aby mal každý, kto stratil blízku osobu, možnosť odborných konzultácií, ktoré mu pomôžu stratu spracovať. Toto je hlavným cieľom Plamienku. V rámci tohto prístupu patríme medzi niekoľko málo zariadení, ktoré pre tento účel využívajú i multisenzorickú miestnosť.
Plánujete ďalej rozvíjať vašu miestnosť? Ak áno, akým spôsobom?
Iván: Vytvorili sme ju v duchu princípu „menej je niekedy viac“. Máme veci, ktoré potrebujeme a dokážeme s nimi mnoho dosiahnuť. Z tejto pozície môžeme miestnosť ďalej vylepšovať. Zostávame samozrejme otvorení možnosti zlepšovať našu senzorickú miestnosť. Závisí to do veľkej miery na štedrosti individuálnych darcov alebo firiem, pretože sme nezisková organizácia a naše služby poskytujeme bezodplatne.
