Tento text približuje možnosti využitia rôznych terapeutických prístupov a metód s klientmi s autizmom a Aspergerovým syndrómom. Uvádza pozitívne prínosy a príklady aktivít z oblasti bazálnej stimulácie, terapie senzorickej integrácie a senzomotorickej terapie.
Ďalšími vhodnými aktivitami v Snoezelen priestore, ktoré rovnako navodzujú pocit relaxácie, sú techniky z konceptu bazálnej stimulácie, najmä somatická stimulácia a polohovanie.
Cieľom použitia somatickej upokojujúcej stimulácie je stimulácia vnímania telesnej schémy, poznávanie vlastného tela, redukcia nepokojných stavov a hyperaktivity, navodenie celkového telesného uvoľnenia.
Základným pravidlom sú pohyby v smere rastu ochlpenia, ktoré podávajú informácie o telesnej forme a pôsobia upokojujúco. Po ochlpení postupujeme len v jednom smere a klientovo telo modulujeme obidvoma rukami. Podľa stavu klienta začíname od tváre, ak mu to nevyhovuje, tvár zaradíme na záver stimulácie. Oblasť tváre stimulujeme najskôr po obvode, súčasne na oboch jej stranách. Následne pokračujeme na hrudníku, obidvoma rukami symetricky stimulujeme trup od stredu do strán, kde miernym tlakom zvýrazníme jeho hranice. Horné končatiny modulujeme po obvode opäť v smere ochlpenia, jednotlivé prsty modulujeme zvlášť. Rovnakým spôsobom modulujeme dolné končatiny. Chrbát modulujeme rovnako ako hrudník, teda od chrbtice k vonkajším stranám a opäť zvýrazníme miernym tlakom hranice trupu.
Počas stimulácie by sme nemali od klienta odchádzať, byť rušený, alebo sa rozprávať s treťou osobou. V priebehu stimulácie udržujeme s klientom stály kontakt, pozorujeme jeho reakcie, pokiaľ vykazuje negatívnu reakciu, stimuláciu prerušíme a ponúkneme mu inú, napríklad vestibulárnu stimuláciu, ktorá môže viesť k upokojeniu.
Na podporu stavu upokojenia a relaxácie môžeme u klienta využiť aj niektoré spôsoby polohovania.
Poloha “múmia” – klienta zabalíme do deky, v ktorej leží, a to tak, že začneme pri nohách a končíme v hornej časti tela, kde deku zafixujeme preložením jej konca pod telo klienta. Ruky klienta nebalíme k telu, ale položíme ich na jeho hrudník. Umožníme mu tak vnímať vlastný dych a tiež mu poskytneme možnosť vymaniť sa z “múmie”, keď bude chcieť. “Múmiu” je možné kombinovať s polohou “hniezdo” tým, že klienta obložíme ešte niekoľkými zrolovanými dekami alebo fixačnými perličkovými vankúšmi. Podľa potreby možeme ešte klienta prikryť a umožniť mu taktilne-haptickú stimuláciu (Friedlová, 2007).
Snoezelen vytvára tiež priestor pre aplikáciu terapie senzorickej integrácie a liečebno-pedagogického senzomotorického programu. Dôraz je totiž kladený na dôležitosť komplexného vnímania, rozvoj zručností cez hrové činnosti, poskytovanie podnetov a vytváranie podmienok priaznivých pre rozvoj dieťaťa vo všetkých oblastiach. Vychádzajúc z toho, čo dieťa dokáže a pripravovaním situácií, v ktorých dostane potrebné stimuly pre ďalší rast, sa otvára cesta senzorickej integrácii, organizácii podnetov, a tak dieťa dostáva priestor pre učenie sa adaptívnym odpovediam na životné situácie.
Terapia sa zameriava najmä na základné systémy: vestibulárne, taktilné a proprioceptívne vnímanie. Pri terapii sa využívajú pomôcky (rôzne druhy hojdačiek, laná, kužeľ, dutý valec, rolovacia doska, gulôčkový bazén, šmýkačky, rebriny, fitlopty, a pod), ktoré umožňujú zážitky z pohybu a z vlastného tela cez mnohostranné vestibulárne, proprioceptívne a taktilné skúsenosti a zároveň sú výzvou na prispôsobenie sa pohybu.
Ďalšou z možností aktivít v Snoezelen priestore sú rôzne formy intervencie a terapie kreatívnym spôsobom, a to najmä psychomotorická terapia, ergoterapia, muzikoterapia, dramaterapia, terapia hrou, biblioterapia, arteterapia a animoterapia. Prispôsobiť ich však treba aktuálnemu stavu klienta, jeho vývinovej a kognitívnej úrovni a podmienkam prostredia.
Zdroj:
Mgr. Daniela Ponechalová. Snoezelen pre deti a mladých ľudí s poruchou autistického spektra. Príručka vhodných terapií pre klientov s PAS a príklady dobrej praxe, vydalo Autistické centrum Andreas, ISBN 978-80-970549-8-4.
Zdroj ilustračného obrázku: www.southeastern.edu
