Text nás oboznamuje s výsledkami jedného z výskumov pôsobenia multisenzorickej miestnosti na pacientov s chronickou bolesťou. Štúdia porovnávala účinky metódy Snoezelen s inými relaxačnými technikami. U skupiny, ktorá absolvovala stretnutia v multisenzorickej miestnosti, sa prejavili výraznejšie pozitívne efekty nielen v úrovni pociťovanej bolesti, ale aj v oblastiach ako sebadôvera či kvalita života.
Každý človek má vo svojom živote skúsenosť s nejakou formou bolesti, či už je následkom niečoho jednoduchého, ako je bolesť hlavy alebo zubov, alebo je dôsledkom komplikovanejších ochorení. Dôležitým faktorom je, že táto bolesť je krátkodobá a môže byť odstránená liekmi alebo chirurgickým zákrokom. Dôsledky tejto bolesti neovplyvňujú našu existenciu zásadným spôsobom a môže byť zachovaná bežná úroveň aktivity, pokiaľ sa tento problém vyrieši. V niektorých prípadoch môže bolesť spôsobovať závažnejšie problémy, to sa týka približne 5 % populácie západného sveta. Títo ľudia nereagujú na medikamentóznu liečbu a vyhľadanie lekárskej pomoci má malý alebo žiadny efekt. Dlhodobo podstupujú rôzne vyšetrenia na zistenie príčin bolesti alebo sú predmetom rôznych typov liečby. Vzhľadom na to ako človek reaguje na bolesť, je prirodzené, ak sa pokúša zbaviť bolesti tak rýchlo ako je možné. Ak sa to stane, celá skúsenosť s bolesťou je rýchlo zabudnutá. Ľudia s chronickou bolesťou môžu byť zúfalejší, ak mesiace alebo roky podstupujú liečbu a tá zlyháva. V dôsledku toho sa niektorí snažia predchádzať aktivitám, ktoré by bolesť mohli zhoršiť. Ak ani to nepomáha, dochádza u nich k zhoršeniu nálady alebo až k depresiám.
Z klinického hľadiska je bolesť koncept, ktorý bol zavedený v 50-tych rokoch 20. storočia a zostavený so zámerom pokúsiť sa vyriešiť problémy súvisiace s chronickou bolesťou. Zavádzali sa rôzne špecifické procedúry, ktoré sa mali zaoberať chronickou bolesťou a pokúsiť sa o to, aby bola tolerovaná a aby sa človek naučil akceptovať fakt, že nevymizne a bol oboznámený s tým, že budú obdobia, keď bude schopný viesť do určitej miery normálny život s pretrvávajúcou bolesťou. Problém však spočíval v tom, že vtedajší odborníci na bolesť sa snažili ,,liečiť“ ju, čo ďalej podporovalo závislosť na medicínskej inštitúcii a človeka udržiavalo v ,,úlohe chorého“. Navyše, odborníci z oblasti medicíny nemali dostatočné zručnosti na to, aby mohli riešiť mnohé problémy, ktoré sa objavovali v životoch pacientov, ako zlá nálada, depresie, znížená aktivita a finančné a sociálne problémy. Až po rokoch odborníci z oblasti medicíny uznali, že svoj podiel pri podpore týchto pacientov môžu mať aj iní členovia multidisciplinárneho tímu, ako sestry/ošetrovatelia, fyzioterapeuti alebo psychológovia.
Toto viedlo k dramatickému posunu v ponímaní chronickej bolesti a viedlo k zavedeniu toho, čo dnes poznáme ako ,,copingové stratégie“ – sú to schopnosti, ktoré si pacienti osvojujú, aby mohli viesť život v prijateľnej kvalite a zároveň dokázali žiť s pretrvávajúcou bolesťou. V posledných dvoch dekádach boli viditeľné mnohé prístupy, ktoré do starostlivosti zavádzal celý multidisciplinárny tím, ako rôzne aktivity, poradenstvo a psychologické prístupy, napríklad relaxácia. Ideou bolo, aby si pacient osvojil niektoré techniky, ktoré by ho urobili menej závislým na odborníkoch a mohol ďalej žiť svoj život.
Jedným z takých prístupov, ktorý sa stal pevnou súčasťou tejto oblasti, je relaxácia. A existuje dôkaz, ktorý tvrdí, že bolesť a relaxácia nemôžu koexistovať. Výskumníci bližšie sledovali využitie relaxácie pri zvládaní rôznych typov chronickej bolesti a tvrdia, že je to stratégia, ktorá sa môže využiť a mať pozitívne výsledky u pacientov potýkajúcich sa s chronickou bolesťou. Hoci relaxácia priamo nezlepšuje samotnú mieru bolesti, dôkazy naznačujú, že môže zlepšiť copingové schopnosti jednotlivcov, a to nepriamo pozitívne pôsobí na samotnú mieru bolesti. Mnoho odborníkov na bolesť odporúča využívanie relaxácie. Súčasní odborníci naznačujú, že by malo byť realizovaných viac výskumov, ktoré by podporili jej využívanie a naviac väčšia pozornosť by mala byť venovaná typu prostredia, v ktorom sa relaxácia vykonáva. Taký faktor ako napríklad pohodlie v miestnosti môže ovplyvniť efektivitu relaxačných techník. Nemocničné prostredie častokrát nie je vhodné na uplatňovanie relaxačných techník, je hlučné, chladné, pôsobí klinicky, a pre pacientov môže byť náročné cítiť sa tam pohodlne. Bolo by však neprípustné a finančne neefektívne navštevovať všetkých pacientov v domácom prostredí a stráviť určitý čas učením pacienta relaxačným technikám. A práve Snoezelen sa môže stať prostredím, ktoré bude viac podporujúce.
Zatiaľ čo v minulosti nebolo mnoho výskumov zameraných na využitie Snoezelenu, mnoho ľudí zakladalo jeho využívanie na vlastných intuitívnych pocitoch – je to vhodné miesto, a preto môže byť užitočné pre mnohých užívateľov. Narastá množstvo dôkazov, ktoré tieto tvrdenia podporujú a naznačujú, že príjemná a pokojná atmosféra, ktorú pacient zažije v Snoezelen prostredí, má podobný efekt ako relaxácia.
Tieto fakty sa vzťahujú predovšetkým na cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím a s demenciou, a zatiaľ čo výsledky výskumov sú sľubné, odborníci z oblasti chronickej bolesti nebudú akceptovať Snoezelen bez aspoň nejakých dôkazov o jeho pozitívnom efekte. Preto je zámerom realizovať výskum v oblasti Snoezelenu a chronickej bolesti.
Do tejto štúdie bolo vybratých niekoľko dospelých, ktorí zažívali chronickú bolesť po mnoho rokov. Títo jednotlivci mali prístup do Snoezelenu a podstúpili rôzne merania a ich výsledky sa porovnali s rovnakou skupinou jednotlivcov, ktorí namiesto Snoezelenu využívali relaxačné techniky tradičným spôsobom. Išlo o náhodný kontrolný výskum, pretože sa nám javil ako najvhodnejší spôsob na hodnotenie stratégií v oblasti chronickej bolesti.
Výskumu sa zúčastnilo 73 pacientov, ktorí boli náhodne rozdelení do dvoch skupín a mohli absolvovať buď dve stretnutia v Snoezelene alebo dve stretnutia, kde sa učili relaxačné techniky. Na ohodnotenie efektivity sa využili viaceré výstupné merania. Išlo o bolesť, úzkosť, depresiu, kvalitu života a sebadôveru – všetky faktory, ktoré ovplyvňuje chronická bolesť. Výsledky sú sľubné a určitým spôsobom neočakávané. Skupina, ktorá absolvovala relaxačné techniky si viedla podobne dobre ako iné skupiny, v ktorých sa uplatňovala relaxácia. Ale skupina, ktorá absolvovala Snoezelen si viedla lepšie, pretože došlo k výraznejším zlepšeniam v oblastiach ako sebadôvera, kvalita života a, čo je najpodstatnejšie, aj v oblasti samotnej bolesti. Ako sme uviedli vyššie, relaxácia neovplyvní mieru bolesti priamo, a tento výsledok demonštroval, že skupina, ktorá absolvovala Snoezelen si viedla lepšie ako skupina, ktorá absolvovala relaxačné techniky. Aj na základe výsledkov tohto výskumu mnoho kliník vo Veľkej Británii, ktoré sa zameriavajú na chronickú bolesť, sa začalo viac zaujímať o využitie Snoezelenu aj v iných oblastiach ako neurochirurgia, poranenia chrbtice alebo akútne bolesti.
Novšia štúdia autora hodnotila potenciál Snoezelenu u pacientov v terminálnom štádiu choroby, ktorí navštevovali denné centrum v lokálnom hospici. Táto práca podporila vedomie, že Snoezelen môže byť vhodným prostriedkom v paliatívnej starostlivosti a podporila presvedčenie, že prostredie môže pozitívne ovplyvniť pohodu a pocit pokoja u zomierajúcich pacientov.
Radi by sme spomenuli aj kvalitatívne komentáre účastníkov v obidvoch štúdiách. V rámci projektov sme pracovali so skupinou dospelých jednotlivcov, ktorí boli ťažko postihnutí a prístup k niektorému vybaveniu a komponentom bol často zložitý. Napríklad prelezenie do bazéna s guľôčkami môže byť pre niekoho, kto je ťažko postihnutý a navyše trpí veľkými bolesťami, obrovskou výzvou, ale skupiny boli motivované a často sa pokúšali úlohy zvládnuť. A čo viac, výsledok komentovali ako hodný námahy. Jeden z pacientov podľa svojich slov spočiatku nerozumel, čo sme chceli dokázať tým, že sme mu ponúkli prostredie ako Snoezelen, ktoré je pravdepodobne vhodnejšie pre deti. Na konci stretnutia zmenil svoj názor a bol rád, že sa mohol zapojiť.
Kvalitatívne komentáre boli zozbierané aj u účastníkov v paliatívnej starostlivosti, ktorí sa zúčastnili druhej štúdie, a ktorí kolektívne identifikovali štyri hlavné oblasti: pokoj, relaxácia, prostredie a pokračujúci efekt.
Tieto dve štúdie podporili výsledky predchádzajúcich výskumov zameraných na jednotlivcov s mentálnym postihnutím alebo geriatrických klientov a potvrdili intuitívne pocity mnohých odborníkov, ktorí dlhodobo využívali Snoezelen. Uvedené dve štúdie sú dôležitým príspevkom v oblasti Snoezelenu z dvoch dôvodov. Po prvé, štúdie preukázali, že Snoezelen sa nemusí obmedzovať vo svojom využití, a že aj oblasť zdravotníctva môže profitovať z takéhoto prístupu. Po druhé, Snoezelen možno vedecky hodnotiť, a tak môže byť akceptovaný aj v oblasti medicíny a akútnej zdravotnej starostlivosti.
Zdroj:
SCHOFIELD, P. Randomized controll trials in palliative care and chronic pain. In. MERTENS, K. – VERHEUL, A. Snoezelen – viele Länder – viele Konzepte, Berlin, 2003. P. 167-169.
Preklad: Jana Hrčová
Zdroj ilustračného obrázku: www.snoezelen.info
