Náhodný dotyk v autobuse či hlasný zvuk z ulice vníma ako veľmi nepríjemný až bolestivý. Školské ihrisko či trieda cez prestávku sú zdrojom rušivých hlasov, ruchov a neznesiteľného chaosu. Každá malá zmena v stabilnom dennom programe ju vykoľají. Takýto je bežný deň hypersenzitívnej Táne s poruchou senzorického spracovania.
Táňa má pomerne dlhý zoznam školských aktivít, ktoré nemá v obľube. Popri hlásení z reproduktorov, akékoľvek zmeny v rozvrhu a vrcholom je cestovanie školským autobusom. V autobuse je vždy veľa detí, ktoré robia veľa hluku na malom priestore a Táňa je ako v pasci. Vždy sa snaží sedieť na prednom sedadle, aby minimalizovala možnosti fyzického kontaktu s inými deťmi, ale dnes sú predné sedadlá obsadené. Ako prechádza uličkou, drží si ruky tesne pri tele, aby ,,bola ešte menšia“ a aby sa nešuchla o niekoho iného. Túto príležitosť využíva chlapec, ktorý vie, ako Táňu vyprovokovať ku kriku a naťahuje svoje prsty ako pavúk, aby sa dotkol jej ruky. Táňa skríkne a chlapec sa znovu pokúša dotknúť jej. S nárekom si sadá na najbližšie dostupné sedadlo. Sadá si opatrne a tak ďaleko od spolusediaceho, ako je to len možné. Je roztrasená. Keď sa autobus pohne ulicou, zavrie oči a plne sa snaží sústrediť na hudbu v svojich slúchadlách a snaží sa blokovať všetky prichádzajúce podnety. Problémy ale nekončia. Hluk motora autobusu, prejazd požiarneho auta… Toto všetko núti Táňu vynakladať veľké úsilie, aby situáciu ustála. Rukami zviera slúchadlá a tlačí tak na svoje uši… Aj podľa šoférov školského autobusu sú dni, keď vozia Táňu veľmi náročné, pretože hystericky reaguje na veci, ktoré si ostatní ani nevšimnú…
Rovno z autobusu mieri Táňa do školskej knižnice, kde si prezerá obrázkové knihy, až kým chodby nie sú prázdne. V poslednom možnom momente ju knihovník posiela do triedy aj s ťažkým stohom kníh pre jej učiteľku. Toto je opatrenie, ktoré so školou dohodli rodičia a ergoterapeut. Keď bola Táňa nútená tráviť čas pred začiatkom hodiny na chaotickom ihrisku s ostatnými, jej zmysly boli natoľko prestimulované, že sa nedokázala upokojiť tak, aby sa mohla sústrediť na školské aktivity. Keď Táňa prichádza do triedy, ostatní už sedia na svojom mieste na koberci. Pomáha to minimalizovať riziko neočakávaných podnetov, ktorým by Táňa musela čeliť, ak by bola v ,,dave“. Navyše prinesenie kníh učiteľke dáva Táni pocit dôležitosti.
Asi v polovici vyučovania sa Táňa upokojila. Avšak dnešnou neočakávanou udalosťou je ,,špeciálny hosť“ – miestny sochár, ktorý prišiel deťom ukázať ako sa pracuje s hlinou, aby žiaci mohli vyrobiť hrnčeky pre svojich rodičov. Táňa okamžite namieta, že práve je čas na čítanie príbehu o myšiakovi Stuartovi. Učiteľka ju uisťuje, že čítanie príbehu bude nasledujúci deň. Táňa stále namieta a učiteľka trvá na svojom a upozorňuje Táňu, že nemá na výber. Táňa obľubuje čítanie príbehov, pretože je to čas, keď všetci potichu sedia a môže počúvať pokojný hlas učiteľky. Je to veľmi šikovná žiačka, ktorá exceluje v abecedných aktivitách a hrách. Keď sa modelovanie chýli ku koncu, všetci žiaci prinášajú svoje čerstvo vymodelované hrnčeky na usušenie. Následne sa všetci zoraďujú, aby mohli ísť von. Len Táňa sedí vo svojej lavici a pred ňou nedotknutá kôpka hliny. Učiteľka musí Táňu upozorniť, že je čas na prestávku a na odloženie hliny do nádobky a na nastúpenie. Keď sa učiteľka nepozerá, Táňa zoberie papierovú vreckovku a opatrne hlinu odnesie do smetného koša. Vie, že by mala problém, ak by učiteľka videla, čo robila. Ale predsa nedopustí, aby takú hroznú hmotu dala do svojej peknej čistej nádobky.
Podobne ako na autobusovej zastávke, aj teraz ostáva vzadu a čaká, kým sa spolužiaci zoradia do radu. Neznáša odchod na prestávku, pretože musí opustiť predvídateľné prostredie triedy a byť na ihrisku, kde vzduchom lietajú lopty bez varovania, deti do seba narážajú, kričia a piesok sa jej dostáva do topánok alebo na šaty. To ju irituje po zvyšok dňa.
Učiteľka otvorí dvere a všetky deti netrpezlivo a rýchlo vybehnú von na ihrisko, aby si vybili energiu. Táňa stojí v najvzdialenejšom kúte ihriska pri stromoch. Kým ostatné deti sa organizujú do hier a skúšajú rôzne vybavenie ihriska, Táňa sa prekĺzne za kmeň stromu a tvári sa, že skúma kôru. Takto trávi skoro každú prestávku. Učiteľka informovala rodičov o utiahnutosti Táne, ale doteraz neprišli na spôsob ako ju dostať z jej ulity. Rodičia sa trápia, že nebude mať žiadnych kamarátov. Učiteľka si skôr myslí, že nie sú dosť striktní na to, aby Táňu prinútili robiť to, čo má…
Prevzaté z:
MILLER, L. J. Sensational Kids: Hope and Help for Children with Sensory Processing Disorder (SPD). 2014. 464 p. ISBN 978-0399167829
Preklad: PaedDr. Jana Hrčová, Ph.D.
Preklad bol krátený a upravený.
Zdroj ilustračného obrázku: ilslearningcorner.com
