Článok ponúka hlbšie rozvinutie jednej zo základných myšlienok, na ktorej je postavená metóda Snoezelen. Tá hovorí, že klientovi by mala byť poskytnutá čo najväčšia sloboda a voľnosť vo výbere a realizácii aktivít. Autor argumentuje, že práve nedirektívny prístup zo strany terapeuta dáva klientovi priestor pre optimálny rozvoj jeho osobnosti.
Základom nedirektívneho terapeutického princípu Snoezelenu bol a stále je jeho relaxačný pricíp, ktorý znie: „Nemusíte robiť nič, ale môžete robiť to, čo sa vám páči.“ A takto to všetko začalo. Snoezelen je aj naďalej validný nástroj pre svoju pôvodnú cieľovú skupinu, ktorou sú ľudia s ťažkým mentálnym postihnutím. Ale od tej doby si Snoezelen našiel cestu aj do materských škôl, špeciálnych základných škôl, domovov dôchodcov ako aj klinických a rehabilitačných stredísk. Snoezelen sa stal aj oázou relaxácie v rôznych firmách pre zamestnancov podliehajúcich pracovnému stresu či záťaži.
S postupným rozširovaním tejto metódy nastal aj proces jej profesionalizácie. Vytvorené prostredie, ktoré ako poznáme zo základnej definície Snoezelenu, podporuje psychickú pohodu pôsobením riadených multisenzorických stimulov, je vhodné aj pre pôsobenie špecifických terapeutických intervencií. Takto sa postupne vytvorili špecifické terapeutické prístupy na podporu vývinu batoliat v ranom veku, hyperaktívnych detí, adolescentov s poruchami správania, ľudí s psychickými chorobami, pacientov v kóme, pacientov s chronickou bolesťou, pacientov vyžadujúcich rehabilitáciu, ale aj seniorov.
Avšak trend optimálnej štruktúry a nárast množstva terapeutických intervencií v sebe skrývajú nebezpečenstvo v tom, že prirodzená tendencia jednotlivca k samoliečeniu môže byť narušená práve danou intervenciou. C. G. Jung (1929) vo svojej knihe „The secret of the golden flower“ napísal: „Vedomie zasiahnuté neustálou pomocou či korekciou neponecháva jednoduchú bytosť vo vlastnom psychologickom procese samotnú (1929, s. 27).“ A práve nedirektívny terapeutický prístup a jeho základná podstata sú stavané na tom, aby sme ponechali „jednoduchú bytosť vo vlastnom psychologickom procese“. A. Maslow, jeden zo zakladateľov humanistickej psychológie, povedal: „Zdá sa mi, akoby nám S. Freud dal jednu polovicu psychológie – tú “chorú“ – ku ktorej by sme my teraz mali pridať druhú polovicu – tú „zdravú“. A nedirektívny prístup a práca v Snoezelene je práve o reflektovaní tejto druhej, „zdravej“ časti osobnosti, jej potenciálu k samoliečeniu a sebarealizácii. Terapeut sa vedome zdržiava aktívneho zásahu, a tým ustupuje a verí v dynamiku „zdravej polovice“. Terapeut „iba“ dláždi cestu a zbavuje ju prekážok pre podporu toho, čo prirodzene vychádza zo „zdravej polovice“ osobnosti a jej schopnosti sebarealizácie. Nedirektívny terapeutický prístup berie do úvahy pôvodný zámer Snoezelenu „nemusíte robiť nič, ale môžete robiť to, čo sa vám páči“. Avšak slovné spojenie „môžete robiť to, čo sa vám páči“ sa vzťahuje na slobodu v aktivitách a voľný výber v Snoezelen miestnosti. Navonok sa môže používateľ Snoezelenu, pokiaľ mu to jeho fyzický stav umožňuje, voľne pohybovať, objavovať nové zážitky a efekty. Ale vnútorne existujú určité hranice tejto slobody.
Nedirektívny terapeutický princíp stavia práve na tom, že sa snaží rozšíriť vonkajšiu aktívnu slobodu až ku vnútornej psychickej slobode jednotlivca. Tento proces so sebou prináša zosilnenie pocitu vlastnej identity. Aby sme však dosiahli tento cieľ, musíme mať na zreteli najmä našu cieľovú skupinu a výber vhodnej ponuky relaxačných aktivít. Pričom všetko sa deje dobrovoľne a po konzultácii s danými klientmi.
Môže sa napríklad stať, že spočiatku deti so sklonmi k hyperaktivite budú iba pobehovať po miestnosti. V takomto prípade je dobré zamerať sa predtým ako navštívia Snoezelen miestnosť na pohybové a fyzické aktivity. Energiu si vybili vonku a po vstupe do Snoezelenu sa môžu sústrediť na relaxáciu, uvoľnenie a vnímanie magického sveta Snoezelenu. Následne sa môžeme zamerať na masáž dieťaťa, ktorá napomáha uvoľneniu a integrácii efektu. Ale taktiež je významné zamerať sa na sny, fantázie, prácu s tichom ako techniky, ktoré podporujú vlastnú imagináciu. Pre staršie deti, adolescentov a dospelých sú vhodné na navodenie relaxácie najmä techniky ako progresívna svalová relaxácia, prvky autogénneho tréningu a jogy. Ale taktiež môžu byť, v závislosti od otvorenosti vo vnímaní klientov, využité aj meditačné prvky.
Toto všetko boli príklady ciest k pokoju a vnútornej psychologickej slobode jednotlivca podporované práve atmosférou v Snoezelen miestnostiach. Postup tejto cesty spontánne vedie k psychologickým procesom, ktoré otvárajú možnosti vlastného terapeutického pôsobenia. Pre akéhokoľvek používateľa Snoezelenu je podstatné, aby sa zoznámil s procesom katarzie uvoľnenej relaxačnými technikami a technikami rozširujúcimi vedomú časť prežívania.
Relaxácia môže klienta priviesť, najmä po jej opakovanom prežívaní, až do krátkej fázy duševného ticha a uvoľnenia podobného stavu krátko pre zaspatím. Práve v tejto fáze neurovegetatívnej rovnováhy sa sebaregulačný proces optimalizuje. A teraz môže klientov „vnútorný terapeut“ začať pracovať na fyziologickej aj psychologickej rovine. Javy sú objasňované zvnútra prostredníctvom vhľadu a pocitu bazálnej istoty a bezpečia v multisenzorickom prostredí. A tak klient v Snoezelene získava predstavu o tom aké je to byť vlastným „vnútorným sprievodcom“, čo je základným a hlavným cieľom nedirektívneho terapeutického princípu v Snoezelen miestnostiach.
Zdroj:
BREHMER, CH. 2005. Snoezelen – the non-direct therapeutic approach. 3rd International Snoezelen – Symposium in Berlin, 2005.
Preklad: Zuzana Pavlíková
Text bol redakčne krátený.
Zdroj ilustračného obrázku: alleganyarc.org
