Text ponúka informácie o pilotnej štúdii, ktorá sa zaoberala možnosťami využitia multisenzorickej miestnosti u nevyliečiteľne chorých pacientov. Štúdia ukázala významný pokles miery úzkosti u pacientov a osvetlila možnosti využitia metódy Snoezelen u osôb v paliatívnej starostlivosti.
Pilotná štúdia zaoberajúca sa využitím multisenzorického prostredia pri starostlivosti o nevyliečiteľne chorých v paliatívnej starostlivosti sa uskutočnila v hospici (Palliative care day hospice) vo Veľkej Británii. Autori štúdie Schofield a Payne (2003) sa zamerali na zhodnotenie efektu multisenzorického prostredia Snoezelen na mieru úzkosti a kvalitu života pacientov v hospici. Štúdie sa zúčastnilo 26 pacientov, z toho 18 mužov a 8 žien. Participanti štúdie mali rozličné diagnózy vyžadujúce paliatívnu starostlivosť. Náhodným výberom boli participanti rozdelení do experimentálnej (n = 13, priemerný vek = 66,3 roku) a kontrolnej skupiny (n = 13, priemerný vek = 70 rokov). Spôsobilosť pacientov participovať na štúdii bola zabezpečená viacerými podmienkami. Museli vykazovať skóre v HADS (Hospital Anxiety and Depression subscale) rovné alebo väčšie ako 8 bodov, taktiež nemohli vykazovať žiadne známky psychotickej poruchy, nemohli byť medikamentózne liečení na úzkosť a museli byť schopní dostatočne pochopiť a vyplniť súčasti štúdie a hodnotení.
Snoezelen miestnosť v danom hospici bola tmavého charakteru pre optimálne využitie svetelných efektov. Pozostávala najmä z komponentov ako sú optické vlákna meniace farbu a projektor premietajúci rôzne tvary či obrazce na stenu. Pobyt v miestnosti vždy dopĺňala pokojná relaxačná hudba.
Štúdia mala trvanie po dobu 2 týždňov. Experimentálna skupina pacientov navštevovala popísanú Snoezelen miestnosť. Kontrolná skupina mala prístup k pokojnej miestnosti s výhľadom na záhradu. Participantom z experimentálnej aj kontrolnej skupiny bolo umožnené navštevovať príslušné miestnosti v rovnakej miere, v rovnakom čase každý deň v prvom aj druhom týždni. Pobyty v príslušných miestnostiach trvali vždy 1 hodinu.
Pre zhodnotenie miery prežívanej úzkosti participantov využili autori štúdie už spomínanú metodiku HADS (Hospital Anxiety and Depression subscale), ktorá bola administrovaná pred a po každom pobyte v príslušnej miestnosti v prvom aj druhom týždni. Kvalita života participantov bola hodnotená dotazníkom EORTC-C30 (European Organisation for Research and Treatment of Cancer Care 30), ktorý bol administrovaný pred prvým pobytom a po druhom pobyte v príslušnej miestnosti v druhom týždni.
Autori štúdie Schofield a Payne (podľa Gail, 2005) zhodnotili výsledky štúdie takto: „Objavila sa štatisticky významná redukcia miery prežívanej úzkosti u participantov z experimentálnej skupiny, ale žiadny významný štatistický rozdiel medzi skupinami v miere depresie a v kvalite života participantov (s. 171).“
Avšak táto štúdia nebola navrhnutá tak, aby preukázala klinickú účinnosť intervencie, ale skôr pre skúmanie využitia Snoezelen multisenzorickej terapie v paliatívnej dennej starostlivosti. Táto štúdia má slúžiť ako pilotný prieskum pre ďalšie skúmanie. Zistenia štúdie smerujú k tomu, že multisenzorické prostredie Snoezelen má potenciál pre pozitívny vplyv na mieru prežívanej úzkosti pacientov v hospici. A z tohto dôvodu je možné Snoezelen využiť v paliatívnej dennej starostlivosti s pozitívnym pôsobením, pretože HADS (Hospital Anxiety and Depression subscale) je metóda schopná preukázať klinicky významné zlepšenie miery úzkosti.
Na záver by sme chceli upozorniť, že táto štúdia poskytuje užitočné informácie pre odborníkov, ktorí premýšľajú o vhodných metódach pre svojich klientov v paliatívnej dennej starostlivosti. Neposkytuje však dôkazy o účinnosti Snoezelen v znižovaní miery úzkosti vo všeobecnosti.
Zdroje:
SCHOFIELD, P.; PAYNE, S. 2003. A pilot study into the use of a multisensory environment (Snoezelen) within a palliative day-care setting. In: International Journal of Palliative Nursing, 9 (3), pp. 124–129, ISSN 1357-6321.
GAIL, E. 2005. Use of a multisensory environment (Snoezelen) in a palliative day-care setting resulted in a small immediate reduction in reported anxiety, but had no effect on quality of life. In: Australian Occupational Therapy Journal, Critically Appraised Papers, 52, pp. 171-174, ISSN 1440-1630.
Preklad: Zuzana Pavlíková
Text bol redakčne krátený.
Zdroj ilustračného obrázku: www.rompa.com
